Príprava na vojnu alebo rozumná stratégia. Politici sú v spore pre výdavky na obranu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte nedávno navrhol, aby členské štáty zvýšili svoje výdavky na obranu na päť percent HDP. Z toho 3,5 percenta priamo na obranu a 1,5 percenta na súvisiace infraštruktúrne projekty, ako sú mosty či železnice využiteľné na vojenské účely.

Zasadnutie, na ktorom by mali všetky členské štáty Aliancie súhlasiť s navýšením výdavkov, sa bude konať 24. až 25. júna v holandskom Haagu.

Začiatkom mesiaca však táto téma zarezonovala politickým prostredím, keď prezident Peter Pellegrini po skončení samitu Bukureštskej deviatky v Litve vyhlásil, že podporuje takéto navýšenie financií na obranu a to ideálne v 10-ročnom horizonte formou postupného ročného zvyšovania o 0,2 percenta ročne.

Koaličný partner a líder SNS Andrej Danko to následne otvorene kritizoval a označil za šialenstvo, keďže Slovensko si takéto výdavky nemôže dovoliť. Taktiež mu vyčítal aj nedostatočné konzultácie s vládou a odborníkmi.

Prezident pritom na samite zdôraznil potrebu zachovať sociálne štandardy, ako aj kvalitu zdravotníctva a školstva, na ktorú by sa mohli využiť aj tieto financie. Podľa neho je Slovensko pripravené rokovať, a preto chce hľadať možnosti, aby to bolo realizovateľné.

Zároveň nechce, aby sa naša krajina stavala na „zadné“, keďže zatiaľ všetky krajiny deklarovali svoju pripravenosť akceptovať tento plán. Dodáva, že každá krajina si na chystanom samite v Haagu bude hľadať svoju metodiku, čo všetko si bude môcť zarátať do výdavkov.

Zvolanie okrúhleho stola

Premiér Robert Fico na vyjadrenia Petra Pellegriniho reagoval slovami, aby prezident zvolal opäť stretnutie všetkých politických strán, na ktorom by všetci bez vyhýbania mali povedať svoj názor. Podľa neho totiž táto téma bude prekračovať hranice tejto vlády a bude sa týkať možno nasledujúcich 10 rokov.

Hovorí, že skokový nárast týchto výdavkov nie je nemožný a ak majú byť zvýšené výdavky, musia ísť do duálnych projektov. „Ak ich môžeme použiť na stavbu ciest, nemocníc, nemáme s tým zásadný problém, ak tu bude nejaký rozumný návrh. Ale ak si niekto myslí, že skočíme zajtra z dvoch percent na päť percent, tak nech na to zabudne, to je nemožné,“ dodáva.

Podľa štátneho rozpočtu rezort obrany na rok 2025 počíta so sumou takmer 2,8 miliardy eur, čo spĺňa súčasné kritérium výdavkov dve percentá HDP krajiny. Pri súčasnom prepočte, keď jedno percento HDP predstavuje hodnotu približne 1,4 miliardy eur, tak predpokladaný balík peňazí pri nastavení päťpercentného výdavku na obranu by predstavoval hodnotu okolo sedem miliárd eur.

V plánovanom rozdelení výdavkov v pomere 3,5 percenta na obranu by tento balík v tomto roku predstavoval sumu takmer päť miliárd eur a na duálne projekty pomer 1,5 percenta by predstavoval sumu dve miliardy eur. Každoročné navyšovanie o 0,2 % HDP by aktuálne znamenalo rast týchto výdavkov o 300 miliónov eur. Celkový nárast by tak predstavoval sumu okolo štyroch miliárd eur.

Pri riešení postoja Slovenska k navyšovaniu výdavkov na obranu však Slovensko zabúda na vážny problém, ktorým je starnutie populácie. Náš demografický vývoj pritom výrazným spôsobom bude ovplyvňovať možnosti krajiny postupne zvyšovať výdavky na obranu, a to najmä z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Štatistický úrad zverejnil prvé demografické údaje za rok 2024 a z prvých údajov vyplýva niekoľko závažných skutočností. „Počet narodených sa výrazne znižuje, pokles je väčší, ako sa ešte nedávno predpokladalo,“ objasňuje demograf Boris Vaňo pre Štandard. Výrazný pokles narodených zväčšuje intenzitu očakávaných procesov úbytku obyvateľstva a populačného starnutia.

Podľa Vaňa nás na Slovensku čaká s veľkou pravdepodobnosťou výrazný úbytok počtu obyvateľov, ktorý bude trvať desaťročia. Konečná podoba počtu obyvateľov však bude záležať od vývoja migrácie, ktorý je pri súčasných globálnych výzvach čoraz viac neistý. Starnutie obyvateľstva bude najbližšie tri až štyri desaťročia na Slovensku nezvratné a hlavne do roku 2040 veľmi intenzívne.

Starnutie populácie a zvyšujúce výdavky

Klesajúci počet pracujúcich a rastúci počet dôchodcov znamená menšiu základňu pre financovanie verejných výdavkov prostredníctvom daní a odvodov. Taktiež starnutie populácie spôsobí rast výdavkov na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť.

Podľa dát publikácie Ageing Report 2024, ktorá analyzuje dôsledky starnutia na výdavky na zdravotníctvo, dlhodobú starostlivosť, dôchodkový systém a vzdelanie v krajinách EÚ a v Nórsku je možné vidieť zmenu výdavkov v percentuálnych bodoch pre obdobia 2022 až 2033 a 2022 až 2070.

V roku 2022 štvorica spomínaných výdavkov na Slovensku mala hodnotu tesne pod 19 percent HDP. V roku 2030 bude mať hodnotu skoro 21,9 percenta (+2,9 percentuálneho bodu) a v roku 2070 nad 25 percent HDP (+6,1).

Podľa štátneho rozpočtu na rok 2025 sú výdavky na dôchodky rozpočtované na úrovni takmer 13 miliárd eur a z toho takmer 2,75 miliardy eur potrebuje Sociálna poisťovňa vykryť transferom od štátu, ktorý si na to požičiava.

Už v súčasnosti si tak Slovensko nielen požičiava na 13. dôchodky, ale reálne nemá a požičiava si aj na tie dvanáste a z veľkej miery aj na novembrové. Navýšenie výdavkov na obranu o tri percentá (aktuálne o viac ako štyri miliardy eur) by v skutočnosti bolo výrazne zaťažujúcim prvkom, pretože viac ako polovicu roka by sme nemali na penzie pre občanov.

Vzhľadom na rastúce výdavky citlivé na starnutie bude preto Slovensko musieť v budúcnosti venovať väčšiu časť HDP na sociálne služby, čo znamená, že zvýšenie výdavkov na obranu bude musieť byť veľmi opatrné a rozložené v čase, aby neohrozilo ekonomickú stabilitu.

KDH sa v tejto súvislosti prezidenta pýta, či je v tomto navýšení v zhode s vládou SR a či má jasnú zhodu, z čoho bude Slovensko kryť tieto výdavky aj s ohľadom na demografický vývoj krajiny. Na ostatnom okrúhlom stole bola zúčastneným predstaviteľom politických strán zo strany prezidenta prisľúbená široká politická a odborná diskusia.

Tá sa však pred prezidentovým vyjadrením neuskutočnila. KDH preto prezidentovi vyčítala, že vyhlasuje zvýšenie výdavkov na obranu bez sľúbenej širokej odbornej a politickej diskusie.

Podpredseda zahraničného výboru za PS Tomáš Valášek pre Štandard povedal, že zabezpečenie suverenity štátu nie je zadarmo. Preto návrh šéfa Aliancie Marka Rutteho vníma pozitívne aj pre rozdelenie výdavkov zvlášť pre vojenskú techniku a zároveň na sociálne potreby, ako sú zdravotníctvo či školstvo.

Problém nevidí v tom, kde na to naša krajina zoberie peniaze, pretože takéto výdavky dokážu zvládnuť aj iné krajiny okolo nás. Za dôležité však považuje, aby tieto peniaze boli minuté kvalitne.

Podľa Valášeka demografický vývoj Slovenska nie je výnimočná situácia. „Neviem to teraz odhadnúť, ale som si dosť istý, že štáty Pobaltia sú v tomto v oveľa horšej situácii. Napriek tomu sú schopní to financovať,“ dodáva. Baviť sa preto o tom, či na to máme, je pre neho falošnou dilemou, ktorou si strany naháňajú politické body.

Príprava na tretiu svetovú vojnu

Poslanec strany Smer Ján Mažgút pre Štandard hovorí, že takéto navýšenie by pre Slovensko znamenalo dosť vážne zakolísanie, ak nie zrútenie štátneho rozpočtu. „A, samozrejme, aj z demografického hľadiska by sme to nevedeli utiahnuť,“ hovorí. Aktuálne nastavenie dvoch percent preto považuje za postačujúce.

Dodáva však, že ak by prišlo k rozhodnutiu o navýšení týchto výdavkov, musela by to byť dohoda naprieč celým politickým spektrom, lebo sa to týka všetkých. Aj preto by sa takéto rozhodnutia mali v tomto prípade riadiť dopadovou štúdiou.

Mažgúta však pri prejave Rutteho týkajúceho sa navyšovania výdavkov na obranu zarazili hlavne jeho slová. „Vyjadrenia ako mier môžeme dosiahnuť jedine silou alebo Aliancia musí byť smrteľnejšia mi vyzneli, že obranná aliancia sa pripravuje na vojnu,“ povedal. Rusko-ukrajinský konflikt zatiaľ poslanec vníma ako lokálnu vojnu. Ale vyjadrenie šéfa NATO ho presviedčajú o tom, že je to príprava na tretiu svetovú vojnu.

Poslanec SaS Marián Viskupič dodáva, že aj v tejto otázke treba začať hovoriť pravdu. Ako zdôrazňuje, Slovensko je členom Aliancie a obrana je extrémne dôležitá. Avšak treba sa zamyslieť, či Slovensko je vôbec schopné udržať svoje výdavky na súčasnej úrovni dvoch percent aj s ohľadom na demografický vývoj krajiny. „A nie ich ešte navyšovať,“ hovorí.

Ako riešenie pre splnenie podmienok navyšovania výdavkov na obranu by si preto vedel skôr predstaviť prispievanie vo forme produkcie našich zbraní, čo zároveň pomôže aj našej ekonomike. „Už v súčasnosti tvorí zbrojárstvo 0,9 percenta HDP Slovenska. Tam by som videl priestor,“ objasňuje.

Podľa neho sa politici dokážu nadchnúť pre zvyšovanie takýchto výdavkov na obranu, pretože poukazujú aj na iné využitie peňazí okrem zbrojárstva. Upozorňuje, že tak isto si politici dokážu nájsť aj rôzne únikové cesty, ako to nezarátať do dlhu. „V konečnom dôsledku však toto naše zadlžovanie, ako aj štátov EÚ bude nakoniec tlačiť na výšku našich úrokov, čo nie je dobrá vízia,“ uzatvára.

Ak by Slovensko súhlasilo s navýšením výdavkov na obranu, tak pri plánovaní svojich výdavkov bude musieť hľadať aj možnosti potenciálu a posilnenia nášho vojenského priemyslu, keďže pri rastúcom dopyte po zvýšení obranných kapacít Európy existuje šanca na ďalší rozvoj a zvýšenie podielu vojenského priemyslu na ekonomike Slovenska.

Zbrojársky priemysel tvorí momentálne 0,9 percenta HDP krajiny. Avšak samotné výdavky našej krajiny na domácu zbrojársku výrobu tvoria relatívne len malú sumu, pritom Slovensko míňa dve percentá HDP (miliardy eur) na obranu.

Pri zvyšovaní výdavkov na obranu aj vzhľadom na negatívny demografický výhľad bude preto nevyhnutné zamyslieť sa nad výrobným potenciálom našej krajiny, ktorý môže do budúcna pomôcť verejným financiám cez možný rast HDP.

Ostať preto pasívnym členom Aliancie, ktorý míňa vlastné peniaze v prospech hlavne zahraničných zbrojárskych firiem a sám z toho nedokáže profitovať, by bolo premrhanou príležitosťou Slovenska. Bez konkrétneho dlhodobého plánu a podporujúceho podnikateľského prostredia to však nepôjde.