Demograf Vaňo: Medzi rodičovstvom a rôznymi formami uplatnenia je konkurenčný vzťah

Boris Vaňo v rozhovore pre Štandard vysvetľuje dôvody, ktoré v dnešnej spoločnosti vedú k nízkej pôrodnosti, a zároveň ozrejmuje, čo robia iné krajiny inak, aby podporili ženy a rodiny mohli mať viac detí.

Podľa Štatistického úradu SR žilo v Slovenskej republike na konci roka 2024 celkovo 5 419 451 obyvateľov, ich počet sa podľa inštitúcie medziročne znížil o viac ako 5 200 osôb. 

Počet obyvateľov SR vlani prudko klesol – príčinou bola rekordne nízka pôrodnosť. Hovorí sa o najnižšom čísle za posledných sto rokov. Čo nám tieto údaje ukazujú?

Štatistický úrad zverejnil prvé demografické údaje za rok 2024. Ide o fakty, ktoré zatiaľ umožňujú hodnotiť vývoj počtu a prírastku obyvateľov. Na podrobnejšiu demografickú analýzu budeme potrebovať ďalšie podklady a hlavne viac času.

Aj z týchto prvých údajov však vyplýva niekoľko závažných skutočností. Počet narodených sa výrazne znižuje, pokles je väčší, ako sa ešte nedávno predpokladalo. Výrazný pokles narodených zväčšuje intenzitu očakávaných procesov úbytku obyvateľstva a populačného starnutia.

Ak by sme mali uviesť možné dôvody, prečo každým rokom všeobecne klesá pôrodnosť?

Znižuje sa počet obyvateľov v reprodukčnom veku, čiže generácia potenciálnych rodičov je z roka na rok menšia. Ak by sa počet narodených nemal znižovať, museli by mať rodiny v priemere viac detí. V skutočnosti ich však majú menej. Dôvodom je súčasný životný štýl, ktorý nie je naklonený viacdetným rodinám.

Deťom v rodinách konkuruje hlavne predlžujúci sa čas vzdelávania, budovanie kariéry a široké možnosti voľnočasových aktivít. Prekážkou sú aj rastúce náklady na výchovu a vzdelávanie potomkov a slabé možnosti získať cenovo dostupné bývanie, a to hlavne v mestách.

K týmto dlhodobo pôsobiacim faktorom pribúdajú stále viac i globálne činitele, ktoré menia zabehnutý poriadok vo svete a vnášajú do spoločnosti neistotu a obavy. Ide o klimatické zmeny, populačné starnutie a najnovšie aj geopolitickú krízu s mnohými bezpečnostnými rizikami a o obchodnú vojnu. Kým doteraz sme hovorili predovšetkým o odklade pôrodov do vyššieho veku, obávam sa, že tieto globálne krízy môžu mať vplyv na rast bezdetnosti.

Prepad pôrodnosti nastal po rokoch covidu (2020 – 2022). Prečo? 

Je to len zhoda okolností, priamy súvis medzi pandémiou a poklesom pôrodnosti sa nepotvrdil. Je však pravda, že pandémiu COVID-19 môžeme zaradiť medzi udalosti, ktoré prispeli k negatívnym spoločenským náladám, a tým určite negatívne ovplyvnili aj rodinné a reprodukčné správanie obyvateľstva.

Dnešná doba je takým paradoxom. Na mladé mamičky sa pozeráme ako na výnimky a staršie štyridsiatničky prvorodičky chápeme ako niečo prirodzené. Kedy nastal takýto zvrat?

Ide o postupný proces zvyšovania veku žien pri pôrode. Vo vyspelých západných krajinách začal približne v polovici 60. rokoch 20. storočia, na Slovensku sa výraznejšie prejavil až od konca 90. rokov minulého storočia.

Podľa štatistík teda v súčasnosti ženy rodia prvýkrát až niekedy po tridsiatke. Aké dôvody ešte u žien zavážia, aby mali potomka neskôr?

Odkladanie pôrodu do vyššieho veku je v súčasnosti hlavný dôvod znižujúcej sa pôrodnosti, keďže neskorší vstup do reprodukcie znamená takmer vždy menej narodených detí. Takže dôvody na odklad sú rovnaké ako dôvody na klesajúcu pôrodnosť. Jednu skupinu tvorí životný štýl, druhú neuspokojivé podmienky pre rodiny s deťmi a tretiu globálne krízy.

Nízka pôrodnosť sa týka aj rómskych žien alebo tieto údaje zostávajú prakticky rovnaké? 

Znižuje sa aj pôrodnosť rómskych žien, avšak stále zostáva vyššia ako u majority. Najväčšie rozdiely sú u rómskeho obyvateľstva, ktoré žije v segregovaných osadách. Rozdiely v prípade integrovane žijúcich Rómov sú v porovnaní s majoritou minimálne. 

Boris Vaňo. Foto: Matúš Zajac

Ak by sme sa mali dotknúť nejakých čísel v regiónoch Slovenska, pohybujú sa tieto údaje na približne rovnakej úrovni? 

Regionálne rozdiely na Slovensku sú vo všeobecnosti významné a týka sa to aj reprodukčného a rodinného správania obyvateľstva. Z demografického hľadiska možno Slovensko rozdeliť na progresívny východ a sever a regresívny západ, stred a juhozápad.

Rozdiely medzi obidvomi takto vymedzenými časťami Slovenska sú rozsiahle, týkajú sa úrovne sobášnosti aj veku vstupu do manželstva, úrovne pôrodnosti aj veku žien pri pôrode, úrovne rozvodovosti i potratovosti.

Dôsledkom je miernejší úbytok a mladšie obyvateľstvo na severe a východe Slovenska a väčšie úbytky obyvateľov a staršie obyvateľstvo na zvyšnom území Slovenska. Hlavné faktory, ktoré spôsobujú regionálne demografické rozdiely, sú stupeň urbanizácie, ekonomická vyspelosť, životná úroveň, kultúrne tradície, religiozita a etnické zloženie obyvateľstva.

Môžeme povedať, že hlavným dôvodom rozhodnutia „mať dieťa neskôr” je kariéra a až potom rodina? 

Je to jeden z najvýznamnejších dôvodov, pre časť populácie určite najdôležitejší.

Ďalším z dôvodov je aj finančná podpora od štátu pre začínajúce rodiny. Veľké percento žien matiek asi bude súhlasiť, že príjem, ktorý počas materskej a rodičovskej dostanú, nie je niečo, čo by ich „prilákalo” mať viac detí.

Ak tvrdíme, že deti sú pre spoločnosť dôležité, nemala by sa rodinám po narodení potomka zhoršiť finančná situácia. Materský a rodičovský príspevok by teda mali v plnom rozsahu vykompenzovať príjem, o ktorý prišla rodina narodením dieťaťa.

Ešte väčší nedostatok a zhoršené podmienky v krajine pociťujú samoživiteľky. 

Určite. Samoživiteľky patria medzi skupiny obyvateľov najviac ohrozené chudobou. Navyše pri vysokej rozvodovosti a vysokom podiele kohabitácií, ktoré zvyknú byť menej stabilné než rodiny, tu existuje reálne riziko, že jeden z rodičov (obvykle žena) zostane s deťmi sám. 

Je nejaká krajina, o ktorej by sa dalo povedať, že je dobrým príkladom toho, ako štát podporí a lepšie zabezpečí rodiny s deťmi?

Dobrým príkladom sú štáty, ktoré neprijímajú izolované a často sa meniace opatrenia, ale zaviedli komplexný a sofistikovaný systém opatrení, ktorý zostáva dlhodobo stabilný. Medzi takéto krajiny patria napríklad škandinávske štáty alebo Francúzsko. Vďaka takýmto krokom sa uvedené krajiny dokázali posunúť bližšie k hranici 2,1 dieťaťa na jednu ženu, ktorá je dnes vysnívaným cieľom pre Európu.

Ako zabezpečiť, aby ženy na Slovensku chceli viac detí? 

Zabezpečiť to nevieme, pretože populačné zásahy majú obmedzenú účinnosť. Podporiť takéto snahy je však možné, ba dokonca žiaduce aj zo strany štátu. Treba vytvoriť komplexný a dlhodobo stabilný systém opatrení. V prípade snahy o zvyšovanie pôrodnosti by sa dalo hovoriť o zlepšovaní podmienok pre rodiny, teda cenovo dostupnom bývaní pre mladé páry, zlaďovaní práce a rodiny (vrátane starostlivosti o deti v predškolskom veku a flexibilných foriem práce) a kompenzácii financií a času, ktoré rodiny vynaložia na výchovu a vzdelávanie detí.

Ako sme na tom s pôrodnosťou v porovnaní so svetom? 

Je veľký rozdiel medzi pôrodnosťou vo vyspelých, menej vyspelých a najmenej vyspelých krajinách sveta. Vo všeobecnosti platí medzi rozvinutosťou krajiny a úrovňou pôrodnosti nepriamo úmerný vzťah. V celosvetovom kontexte je pôrodnosť v Európe nízka, vo všetkých krajinách pod záchovnou hranicou 2,1 dieťaťa na ženu. Čo sa týka pôrodnosti, Slovensko patrí v súčasnosti k európskemu priemeru.  

Boris Vaňo. Foto: Matúš Zajac

Ak by sme sa mali vrátiť o viac rokov dozadu… Dá sa povedať, že keď sa pre ženy otvárajú nové možnosti uplatnenia sa, tak si zatvárajú „dvere” mať dieťa?

Možno skôr privierajú, ale je fakt, že medzi rodičovstvom a rôznymi formami uplatnenia je konkurenčný vzťah. Preto ak nám záleží na vyššej pôrodnosti, je potrebné vytvárať podmienky na zladenie rodičovstva a rôznych foriem realizácie pre mladých ľudí.

Čo sa týka demografie, štatistický úrad hovorí o tom, že úmrtnosť ľudí sa po rokoch covidu stabilizovala. Ako vnímate túto skutočnosť?

Úmrtnosť má dlhodobo klesajúci trend, ide o civilizačný proces, ktorý sme donedávna vnímali ako samozrejmý a nezvratný. Covid bol z pohľadu dlhodobého vývoja úmrtnosti len krátkou epizódou, ale zároveň aj upozornením, že môžu nastať situácie, ktoré globálne zasiahnu do zdravotného stavu obyvateľstva.

Kam sa z vášho pohľadu budú vyvíjať čísla obyvateľov – či už z pohľadu pôrodnosti, alebo úmrtnosti – v ďalších rokoch?

Populačný vývoj má svoje zákonitosti a v mnohých ohľadoch aj zotrvačnosť. Základné demografické trendy preto dokážeme pomerne dobre prognózovať. Na Slovensku nás čaká s veľkou pravdepodobnosťou výrazný úbytok počtu obyvateľov, ktorý bude trvať desaťročia. Konečná podoba počtu obyvateľov však bude záležať od vývoja migrácie, ktorý je pri súčasných globálnych výzvach čoraz viac neistý. Starnutie obyvateľstva bude najbližšie tri až štyri desaťročia na Slovensku nezvratné a hlavne do roku 2040 veľmi intenzívne.

O nejakej preľudnenosti vo svete sa na základe štatistík pôrodnosti a úmrtnosti asi nedá hovoriť, však? 

V súčasnosti určite nie. Z celosvetového hľadiska sa prírastky obyvateľstva sveta spomaľujú a súčasné globálne výzvy tento proces pravdepodobne ešte viac urýchlia. Vo vyspelých krajinách by sa bez migračného prírastku z menej vyspelých krajín počet obyvateľov už niekoľko desaťročí znižoval.

Boris Vaňo

Vo Výskumnom demografickom centre pri Infostate sa dlhé roky venuje demografickým prognózam, hodnoteniu populačného vývoja a populačnej politike. Zároveň učí základy demografie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.