Jozef Onačilla

Okrem toho prokuratúra preveruje aj manipulácie pri verejnom obstarávaní a predraženie munície.

Podkladom na začatie trestného stíhania v tejto veci bola správa NKÚ, ktorá popisovala množstvo protiprávnych konaní ministerstva obrany pod vedením Jaroslava Naďa v súvislosti s darovaním vojenského materiálu Ukrajine.

Na základe záverov správy začala EPPO trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ, pretože munícia, ktorú Slovenská republika nakúpila a následne darovala, bola do značnej miery preplatená zo zdrojov Európskej únie.

Polícia sa v rámci akcie Darca pokúsila zadržať osem osôb, medzi ktorými figuruje bývalý minister obrany Jaroslav Naď, bývalý šéf firmy Konštrukta - Defence Alexander Gurský, bývalý generálny tajomník ministerstva obrany Peter Kozák, zástupca náčelníka štábu pre podporu operácií Generálneho štábu OS SR Marek Banas.

Medzi zadržanými je údajne aj bývalý šéf Úradu pre investície a akvizície v rezorte obrany Pavol Líška, Martin Klačman zo zbrojovky Konštrukta - Defence a veliteľ Vojenského útvaru v Martine Pavol Tabačár. 

EPPO v tejto veci avizovala oficiálne vyjadrenie, no zatiaľ poskytla iba krátke tlačové vyhlásenie.

Polícia chcela zadržať Naďa bez vedomosti o jeho pobyte

V tomto prípade nastala pomerne prekvapivá udalosť – polícia sa snažila zadržať Jaroslava Naďa v mieste jeho bydliska, hoci sa v tom čase nachádzal na dovolenke v Kanade.

Uvedený postup polície sa okamžite stal terčom viac či menej oprávnenej kritiky verejnosti, sprevádzanej otázkami, ako je možné, že polícia nemala relevantné informácie o pobyte podozrivej osoby, navyše mediálne známeho politika, ktorého chcela zadržať pri vyšetrovaní takej závažnej veci.

Medzi menej relevantné až bizarné výhrady patria tvrdenia časti verejnosti a médií, ktoré sa pýtajú, čo si vôbec polícia dovoľuje zasahovať proti opozičnému politikovi. Veď Jaroslav Naď daroval pomoc napadnutému susedovi – bolo to predsa morálne správne rozhodnutie. A keďže je politik a predseda opozičnej strany, jeho stíhanie musí byť „pomstou“ vládnej väčšiny a prejavom zneužitia orgánov činných v trestnom konaní na likvidáciu politických protivníkov.

Šeligova kritika neobsahuje fakty ani právne znalosti

Predstavitelia strany Demokrati k tejto téme zvolali tlačovú konferenciu, na ktorej verejnosti vysvetľovali, že pokus o zadržanie Jaroslava Naďa je takmer nezákonná drzosť.

Juraj Šeliga označil snahu zadržať svojho predsedu za „absolútny škandál a ukážku toho, ako je polícia SR zneužívaná na politický súboj a ako minister vnútra vstupuje do konania Policajného zboru“.

Šeliga je vzdelaním právnik, a preto by mal vedieť, že príkaz na zadržanie podozrivej osoby vydáva prokurátor. V tomto prípade to bol prokurátor EPPO, nie minister vnútra, ako sa domnieva Šeliga – a ten navyše nemá žiadne väzby na slovenskú politickú scénu.

Podľa Šeligu bol celý proces iba „obyčajné sprosté PR, ktoré táto vládna koalícia potrebuje, aby prekryla stav krajiny. Potrebuje niekoho podhodiť – v tomto prípade Jara Naďa a stranu Demokrati verejnosti“, hoci trestné stíhanie nevedú slovenské orgány, ale EPPO.

Šeliga svoju právnu analýzu trestného stíhania zavŕšil tvrdením, že Naď je „stíhaný preto, lebo pomohol Ukrajine“, a neverí, že EPPO by „rozhodla o tom, že Jara treba ráno predvolať“, alebo o jej stíhaní predsedu Demokratov – a to aj napriek zrejmým faktom v tomto prípade.

Podpredseda Demokratov ešte dodal, že „celé Slovensko vedelo, že Naď je v Kanade“, a preto nechápe, prečo sa polícia unúvala prísť k jeho bydlisku. Tento stav vedomostí orgánov činných v trestnom konaní odvodzuje z toho, že Jaroslav Naď zverejnil na sociálnej sieti niekoľko statusov.

Heger a Kiča pokračovali v nepodloženej kritike

Bývalý premiér SR Eduard Heger tvrdí, že za stíhaním a pokusom o zadržanie Naďa je v skutočnosti Matúš Šutaj Eštok, ktorý zároveň nesie zodpovednosť za to, že polícia Naďa nenašla. Podľa Hegera sa „celý svet chytá za hlavu, pretože Slovensko je jediná krajina, kde chcú stíhať člena vlády za pomoc Ukrajine“.

Darovanie vojenskej techniky Ukrajine dokonca prirovnal k Slovenskému národnému povstaniu a jeho prešetrovanie označil za „neoprávnenú kriminalizáciu“.

Michal Kiča zo strany Demokrati, taktiež právnik, sa rozčuľoval, že si európsky prokurátor dovolil Naďa zadržať bez predchádzajúceho vypočutia. Tento právny názor je mimoriadne zaujímavý, pretože trestný poriadok hovorí o výsluchu už zadržanej osoby – nie naopak. Aj Kiča tvrdí, že vládna moc zneužíva OČTK na „systematické zastrašovanie opozície“, hoci celé vyšetrovanie vedie EPPO.

Absolútne ignorovanie faktu, že kroky pri darovaní vojenskej techniky Ukrajine boli v rozpore so zákonom, hrá v ideologickom spektre autorov pohoršenia nad Naďovým stíhaním a pokusom o zadržanie zásadnú úlohu. Táto skutočnosť je o to smutnejšia, že niektorí z nich sú právnici, no napriek tomu dokážu bez mihnutia oka verejnosti predkladať absolútne právne a faktické nezmysly.

Ani skutočnosti, že NKÚ detailne opísal závažné porušenia právnych predpisov a škody za milióny eur a že celý prípad dozoruje Európska prokuratúra, ktorá nie je nijakým spôsobom podriadená slovenským politikom či OČTK, zrejme nemajú pri „morálne správnom rozhodnutí Demokratov“ žiadnu váhu.

Polícia postup vysvetľuje na sociálnej sieti

V skutočnom svete bez ideologickej slepoty však platia zákony a pravidlá pre všetkých rovnako – a žiadne nezákonné konanie by nemalo ostať bez vyšetrenia a prípadného potrestania.

Napriek tomu možno v tomto prípade objektívne vytknúť pochybenia polície pri snahe zadržať opozičného politika.

Jaroslav Naď sa v čase pokusu o zadržanie nachádzal v Kanade na dovolenke so synom, čo potvrdil viacerými statusmi na sociálnych sieťach. V reakcii na policajnú akciu zverejnil status, v ktorom označil celý zásah za „divadielko“ a snahu politikov prekryť problémy súčasnej vlády či za útok na opozíciu.

V tomto smere neobstojí tvrdenie Juraja Šeligu, že „celé Slovensko vedelo, že Naď je v Kanade“, pretože o tom informoval na sociálnej sieti. Minimálne však polícia, ktorá sa ho pokúšala zadržať, o tom vedieť mala.

Zadržanie podozrivej osoby je procesný úkon trestného konania, na ktorý je vo väčšine prípadov potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora a splnenie ďalších zákonných podmienok. Osobu možno zadržať, ak je podozrivá zo spáchania trestného činu a ak je daný niektorý z dôvodov väzby, alebo ak bola pristihnutá pri trestnom čine či na úteku.

V takom prípade je polícia povinná objektívne zisťovať, kde sa nachádza predmet jej záujmu, a v tomto smere vydala polícia aj samostatné stanovisko na sociálnej sieti.

Mať informácie o pobyte podozrivej osoby je nutnosť

Skutočne však nestačí prísť k miestu trvalého bydliska zadržiavanej osoby – vo väčšine prípadov polícia pracuje s operatívnymi informáciami o tom, kde sa takáto osoba v rozhodnom čase zdržiava, aby jej zadržanie nebolo zmarené.

Ak predseda Demokratov opakovane uverejňoval statusy o svojej dovolenke v Kanade, polícia o tejto skutočnosti mala vedieť. Opak by bol znakom neodborného prístupu. Aj v prípade, že polícia o statusoch Jaroslava Naďa vedela, musí byť takáto informácia overená. Orgány činné v trestnom konaní sa nemôžu spoliehať na to, že podozrivá osoba o sebe zverejňuje pravdivé informácie.

Z tohto hľadiska bolo nevyhnutné preveriť, či sa podozrivý skutočne nenachádza doma, a to najmä v prípade, ak je jeho zadržanie súčasťou širšej policajnej akcie a zadržiavania viacerých osôb. Nemožno preto z pohľadu trestnoprávneho postupu vyňať preverenie pobytu jedného podozrivého v jeho obydlí len na základe statusov na internete.

Zároveň platí, že polícia mala mať spoľahlivé informácie o pobyte osoby, o ktorú sa zaujíma. Skutočnosť, že tieto informácie v prípade mediálne známeho politika, ktorý o svojich aktivitách pravidelne verejne informuje, nemala, je skôr prejavom policajného amaterizmu než profesionálneho prístupu.

Prokurátor musí mať dostatok dôkazov na zadržiavanie osôb

V tomto prípade musel mať európsky prokurátor dostatok podkladov na to, aby Jaroslava Naďa považoval za podozrivého zo spáchania trestného činu, a rozhodol sa ho zadržať pre prítomnosť niektorého z dôvodov väzby.

Zadržaná osoba sa musí vypočuť k veciam, ktoré prokurátor považuje za dôležité pre trestné konanie. Následne ju môže prepustiť bez obvinenia, s obvinením alebo môže podať návrh na jej väzobné stíhanie.

Príkladom osôb zadržaných v akcii Darca, ktoré boli po výsluchu prepustené bez obvinenia, je prípad, ktorý zverejnil advokát Peter Kubina. Jeho klient bol síce zadržaný, ale následne prepustený bez obvinenia – to však v žiadnom prípade neznamená, že celá akcia bola protizákonná alebo politicky motivovaná.

Polícia vypočuje dané osoby, a ak sa podozrenia voči nim alebo iným osobám výsluchom rozptýlia alebo objasnia, nie je dôvod ďalej ich trestne stíhať.

Tento postup predpokladá trestný poriadok – aj samotné podozrenie zo spáchania trestného činu sa v tejto fáze konania zakladá na predpokladoch, ktoré nemusia mať pri každej osobe absolútnu istotu a spoľahlivosť.

Morálne „správnych" ľudí netreba vyšetrovať?

V prípade preverovania podozrení v akcii Darca nie je pravda to, čo tvrdia niektorí politici či komentátori.

Zadržanie Jaroslava Naďa „nesmrdí“ a nemá mať žiadnu výnimku zo zákona len pre akési abstraktné morálne dobro, ktoré sa snažil vykonať, alebo pre jeho politickú príslušnosť. Podklady na vyšetrovanie celej veci sú viac než relevantné.

Argumenty v neprospech vyšetrovania typu "politická pomsta" alebo "zneužívanie polície" nemajú základ v práve ani v objektívnej realite. Naopak, ich predkladatelia sa skôr ukazujú ako neznalí v odbornej aj vo faktickej časti celého vyšetrovania.

Babráctvo polície pri informačnom deficite je v tomto prípade šokujúce, no príkaz na zadržanie vydala Európska prokuratúra – nie minister vnútra ani slovenský prokurátor, ktorého by opozícia mohla označovať za vládneho spojenca.

Skôr „smrdí“ to, akým spôsobom sa rozdával štátny majetok za mimoriadne podozrivých okolností nákupu a darovania vojenskej munície a techniky. Rovnako problematická je mediálna prezentácia celej kauzy, ktorú sa niektorí politici a ich pritakávači snažia preklopiť do roviny „konali sme dobro, tak sa do toho nestarajte“.

To, že nekonali dobro z vlastných peňazí, však už taktne zamlčujú. Zrazu neplatí, že všetky podozrenia treba preveriť. Táto časť ľudí má mať predsa imunitu, pretože „stojí na správnej strane dejín“.