Okrúhly stôl lídrov nestačí. Pellegrini ide na kľúčový samit NATO bez stanoviska vlády

Začiatkom týždňa sa u prezidenta konalo stretnutie takmer všetkých relevantných politických strán k téme navýšenia výdavkov na obranu, ktoré sa má dotknúť členských štátov NATO. Pellegrini očakával, že lídri strán potvrdia jeho skoršie prihlásenie sa k tomuto záväzku a získa tak silný mandát na blížiaci sa samit 24. až 25. júna krajín Aliancie v holandskom Haagu.

Aj keď prezident po skončení okrúhleho stola povedal, že od predsedu vlády, strany Hlas aj opozície dostal silný mandát na to, aby Slovensko nenarušilo spoločný konsenzus pri navyšovaní výdavkov, reálne od kabinetu premiéra Roberta Fica taký mandát nedostal.

Danko odmieta „politické tance“ prezidenta

S prezidentovým súhlasom, ako aj kladným postojom ostatných strán, od začiatku nesúhlasí líder SNS Andrej Danko, ktorý to označil za šialenstvo. Na piatkovej tlačovke preto verejne vyhlásil, že ak Pellegrini podporí výdavky na zbrojenie, bude to len jeho osobná zodpovednosť.

Podľa predsedu SNS prezident v skutočnosti nedisponuje žiadnym mandátom od vlády alebo parlamentu a ten si nemôže zamieňať za okrúhly stôl. Dodal, že Pellegrini tak odletí na samit NATO bez akejkoľvek záruky, garancie, či len prísľubu od vlády ohľadom navýšenia výdavkov na obranu.

„Mňa by preto úprimne zaujímalo, čo urobí, keď si vláda potom povie, že nenavýši výdavky,“ povedal Danko. Vyzval prezidenta, aby by bol „hrdým prezidentom po boku španielskeho premiéra Pedra Sáncheza“ a nepodporil plánované zvýšenie výdavkov na obranu na úroveň päť percent HDP.

Zvyšovanie výdavkov na takúto hranicu odmietol vo štvrtok premiér Sánchez, ktorý vyhlásil, že je to v rozpore s politikou sociálneho štátu. Danko rast výdavkov považuje tiež za vážny problém, ktorý môže za pár rokov dostať Slovensko na hranicu bankrotu a chudoby.

„Ak dá prezident podpis, ústava mu to umožňuje, ale už to bude záväzok a to už bude problém. Podľa mňa by mal mať mandát. Už odmietam politické tance prezidenta ako aj Ficov šplech o neutralite," zdôraznil líder SNS.

Poslanec Tomáš Valášek (PS) kritizoval, čo sa deje pred odchodom prezidenta na samit. Podľa neho v koalícií sú rozhádaní a zlyhávajú pri základných výkonných funkciách štátu. „Vysielajú prezidenta na samit bez akéhokoľvek mandátu. To je úplný škandál, ktorý si ja v novodobej histórii Slovenska nepamätám,“ povedal.

Pellegrini: Pri bezpečnosti je spoločný postoj nevyhnutný

Prezidentská kancelária k téme mandátu pre Štandard uviedla, že hlava štátu bude svoju pozíciu na samite NATO v Haagu koordinovať s predsedom vlády, ministrom obrany a ministrom zahraničných vecí.

Prezident priblížil, že v politike každej krajiny by mali byť témy, ktoré by nemali polarizovať spoločnosť a politické strany. Podľa neho by sme ako spoločnosť mali nájsť spoločný postoj, ak sa to týka bezpečnosti a obranyschopnosti štátu. Zhodnotil, že od predstaviteľov koaličných aj opozičných politických strán [mimo SNS, pozn. red.] dostal silný mandát na to, aby Slovensko nenarušilo spoločný konsenzus pri navyšovaní výdavkov na obranu. „Na samite sa budeme správať zodpovedne a nebudeme blokovať jeho závery," doplnil.

Na samite chce presadzovať, aby sa navyšovanie výdavkov na obranu napĺňalo v horizonte 10 a viac rokov, keďže momentálne toho nie je Slovensko schopné. Dôležité tiež bude, aby krajiny mali autonómne právo na to, ktoré výdavky budú preferovať.

Prezident upozornil, že partneri v NATO musia tiež pochopiť, že Slovensko je na východnej hranici Aliancie a dôležité preň budú aj infraštruktúrne projekty. Rozhodovanie o výdavkoch, ako poznamenal, by preto malo byť plne v rukách suverénnej vlády, ktorá bude v danom momentne pri moci. Aby bolo jasné, akým spôsobom bude napĺňať tento cieľ.

Výdavky na obranu musí pokryť rast ekonomiky

Výdavky na obranu musia byť podľa hlavy štátu pokrývané len zo zdrojov, ktoré prinesie rast HDP alebo rast ekonomiky krajiny. Štát by sa mal zamerať aj na investície do zbrojárskeho priemyslu. „Slovensko sa stáva rešpektovaným štátom v tejto produkcii, a preto treba navyšovanie výdavkov aj v ostatných krajinách využiť v prospech našej ekonomiky a vytvoriť tak ďalší pilier nášho priemyslu," odporučil Pellegrini.

Severoatlantická aliancia nedávno navrhla, aby členské štáty zvýšili svoje výdavky na obranu na päť percent HDP. Z toho 3,5 percenta priamo na obranu a 1,5 percenta na súvisiace duálne, čiže infraštruktúrne projekty, ako sú mosty či železnice využiteľné na vojenské účely.

Začiatkom mesiaca táto téma zarezonovala v politickom prostredí, keď prezident Pellegrini po skončení samitu Bukureštskej deviatky v Litve vyhlásil, že podporuje takéto navýšenie financií na obranu a to ideálne v 10-ročnom horizonte formou postupného ročného zvyšovania o 0,2 percenta ročne.