Izrael robí Západu medvediu službu. Alebo prečo dáva Rusko ruky preč od Iránu

„Rusko sa obáva o Irán, svojho spojenca, no nemá veľa prostriedkov, aby krízu ovplyvnilo.“ Tak znie jeden z mnohých titulkov médií, ktoré hľadali dôvody, prečo Rusko na preventívnu agresiu Izraela voči Iránu nereagovalo podporou svojho strategického partnera.

Samozrejme, už na prvý pohľad sa núka vysvetlenie, že vojna na Ukrajine mu odčerpáva takmer všetky zdroje. A jednoducho nemá prostriedky (a ani záujem) na to, aby sa podporou spojenca dostalo do konfliktu s Izraelom či dokonca Spojenými štátmi.

Bokom však môže stáť aj zo zištných dôvodov. Prsty v tom má obchod s čiernym zlatom.

Ruskej pokladnici svitá na lepšie časy

Izrael spravil Západu, ktorý sa všetkými silami snaží obmedziť toky peňazí do ruskej pokladnice, medvediu službu. Jeho preventívny útok na Irán vyvolal (nielen) na energetických trhoch opätovné napätie.

Cena ruskej vlajkovej ropy Urals odvtedy vystrelila raketovo nahor. Zatiaľ čo sa počas takmer celého apríla a mája pohybovala pod 60 dolármi za barel a pred útokom Izraela bola tesne nad touto hranicou, dnes atakuje 72 dolárov.

Práve export čierneho zlata prináša do ruskej kasy cez dane najviac peňazí. Klesajúce ceny ropy tak vyvíjali veľký tlak na ruský rozpočet.

V máji mesačné príjmy Ruska z vývozu fosílnych palív medziročne klesli o tri percentá na 565 miliónov eur denne, čo bolo najmenej od začiatku invázie. A došlo k tomu napriek tomu, že Rusi vyviezli o štyri percentá väčší objem komodít než vlani.

Vrásky na tvári spôsoboval v Kremli aj kurz rubľa, ktorý znižoval daňové príjmy ešte viac. Oproti americkému doláru aj čínskemu jüanu posilnil o desiatky percent. Cena ropy vypočítaná v ruskej mene tak bola začiatkom mája podľa agentúry Reuters približne o 40 percent nižšia, ako sa plánovalo v rozpočte.

Kým teda panuje na Blízkom východe napätie, Rusku to vyhovuje, hoci to ešte nestihlo naplno zužitkovať. Túto premisu skloňovali aj viacerí ruskí analytici. Sergej Markov napríklad povedal, že „kým sú ceny ropy vysoké, Rusko môže získať miliardy dolárov, potenciálne desiatky miliárd dolárov v dodatočných príjmoch, a to je vždy užitočné“.

Takisto to rozptyľuje západných spojencov Ukrajiny. Najmä Spojené štáty, pre ktoré je konflikt na Blízkom východe a obrana Izraela jasnou prioritou.

Čierne zlato môže zdražieť ešte viac

Cena ropy pritom môže stúpať ešte strmšie. Trhy totiž ešte podľa odborníkov naplno neoceňujú to, čo sa môže stať. Napätie v energetickom sektore má potenciál eskalovať v dvoch rôznych scenároch.

Tým prvým je, že Izrael zaútočí na kľúčové ropné rafinérie a vývozné terminály a toky iránskej ropy do sveta obmedzí alebo úplne stopne. Hoci limitované útoky na energetickú infraštruktúru už podnikol, hlavné zariadenie na vývoz ropy na iránskom ostrove Charg je zatiaľ nedotknuté.

Práve tento scenár by ešte mohol byť v záujme Kremľa. Výpadok iránskej ropy sa totiž dá nahradiť odinakiaľ, čo nezvyšuje pravdepodobnosť (na rozdiel od blokády Hormuzského prielivu), že sa do vojny zapojí na strane židovského štátu aj Amerika.

Ponuku ropy pritom vedia zvýšiť nielen arabské krajiny či USA, ale aj Rusko. Akýkoľvek výpadok dodávok ropy z Iránu by pravdepodobne tlačilo Čínu do toho, aby odoberala viac ropy z Ruska. Takmer všetka iránska ropa a palivá totiž končia v Číne. V kombinácii s ďalším nárastom cien ropy, ktorý by takéto (hoci mierne) narušenie globálneho trhu spôsobilo, ide pre rozpočet Kremľa o lukratívnu vyhliadku.

Takýto vývoj je však len o krok vzdialený od omnoho horšej možnosti. A to pre Rusko i Západ.

Je ňou prerušenie dodávok čierneho zlata z Perzského zálivu. Zatiaľ čo Irán vyváža do sveta jeden až dva milióny barelov ropy denne, kľúčovým Hormuzským prielivom, ktorý oddeľuje najbohatšie ložiská od svetových oceánov, prejde denne okolo 20 miliónov. Práve tento bod môže Irán zablokovať a čakať, kým Spojené štáty zabrzdia Izrael.

„Ak by bol prieliv uzavretý, nezáležalo by na tom, akú náhradnú kapacitu má [Saudská Arábia] k dispozícii, pretože by sa pravdepodobne nedostala k zákazníkom,“ konštatuje Clayton Seigle z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.

Na tenkom ľade

Tento scenár však už pre Moskvu nie je príliš príťažlivý. Ekonomicky by z neho síce profitovala, no hrozba, že stratí kľúčového strategického partnera a vplyv na Blízkom východe, by bola príliš veľká.

Obmedzenie vývozu ropy z Perzského zálivu a následný prudký rast cien by zvýšil pravdepodobnosť, že sa USA do konfliktu vojensky vložia, keďže Trump Američanom pred voľbami sľuboval nízke ceny palív.

To, čo by nasledovalo potom, je ťažké odhadnúť. Každá eskalácia môže Irán posúvať čoraz bližšie k výrobe jadrovej zbrane. A jej použitie nie je v záujme nikoho. No ani ďalší scenár nie je pre Kremeľ prívetivý.

Denník Washington Post približuje, že členovia ruskej vládnucej elity si začínajú uvedomovať, že za menej ako rok môžu prísť po Sýrii o druhého spojenca na Blízkom východe.

„Irán je väčší a je susednou krajinou a existujú medzi nimi ešte dlhšie historické vzťahy,“ citujú noviny nemenovaného ruského akademika blízkeho vysokým ruským diplomatom.

„Ak Netanjahu dokáže vyvinúť tlak na islamskú republiku a vyprovokovať zmenu režimu, je viac než pravdepodobné, že nový režim – či už sekulárny alebo náboženský, vojenský alebo liberálny či konzervatívny – nebude voči Moskve taký pozitívny ako ten súčasný,“ dodal.