Môže lacná ropa prinútiť Kremeľ, aby vyvesil bielu vlajku?

Ruskí a ukrajinskí predstavitelia v Istanbule rokujú o dočasnom prímerí, ktoré by bolo základom pre ďalší posun k dlhodobému odloženiu zbraní.

Ukrajinu do jeho uzavretia netlačí len momentálna situácia na bojisku (kde dlhé mesiace pomaly ustupuje) a dlhodobý nepomer ľudských zdrojov a zbraní v porovnaní s Ruskom, ale najmä nový kabinet USA, ktorý má strategické priority mimo starého kontinentu a nechce vyčerpávať čas, vojenské zdroje či peňaženky Američanov.

Pri pohľade na vyhýbavé kroky Ruska, ktoré sa do rokovaní vôbec nehrnie, je však otázkou, ktorú sme si v Štandarde položili už v minulosti, najmä to, prečo by malo byť uzavretie mieru v jeho záujme. Stále platí, že pokračovanie vojny môže byť pre Kremeľ výhodnejšie, ako jej zastavenie?

Médiami sa totiž v týchto dňoch šíria naratívy o tom, že ruská ekonomika sa má čoskoro vyčerpať. Že údaje o jej 4,1-percentnom raste v roku 2024 sú zmanipulované. A nízke ceny ropy spôsobujú, že Národný fond bohatstva, tamojšia zásobáreň finančných prostriedkov, môže už na jeseň zívať prázdnotou.

To následne nabáda k presvedčeniu, že práve ekonomická situácia v Rusku, ktoré si už vojnu nebude môcť dovoliť financovať, ho môže tlačiť do rokovaní o mieri. Spojenci to v praxi pretavujú do vyhrážok o radikálnom sprísnení sankcií, ak si Moskva nesadne za rokovací stôl.

Odhliadnuc od toho, že alarmisti predpokladali kolaps ruskej ekonomiky každý jeden rok a ani raz im to nevyšlo, je teoreticky správna hypotéza, že ruská pokladnica ostane prázdna a Kremeľ nebude mať z čoho financovať vojnu, v praxi pomerne naivná.

Lacná ropa a stenčujúce rezervy

Nízke ceny (nielen) ruskej ropy Urals sú naozaj faktom posledných týždňov – od začiatku apríla sa pohybujú pod kľúčovou hranicou 60 dolárov za barel [pod ňou boli len v prvej polovici roka 2023 a predtým naposledy, keď sa začala pandémia covidu, pozn. red.] a ani ruské inštitúcie neočakávajú ich rast. Zlacnenie spôsobil najmä šok z Donalda Trumpa a jeho ciel, ktoré naprieč svetom ochladili trhy. Každý je opatrnejší a to sa odráža aj na cenách komodít.

Súčasná situácia a očakávanie dlhodobo nižších cien ropy spôsobuje, že ruská vláda plánuje vybrať z fondu bohatstva zhruba 447 miliárd rubľov, čo je v prepočte okolo päť miliárd eur. Predstavuje to približne desatinu jej likvidných aktív. Cieľom je vyrovnať tohtoročný rozpočet. Ministerstvo financií totiž radikálne zvýšilo odhad deficitu z 0,5 percenta na 1,7 percenta HDP.

Množstvo a hodnota likvidných aktív v ruskom fonde bohatstva tak naďalej rýchlo klesá. Momentálne je v likvidných aktívach, ako sú zlato či čínsky jüan, uložených zhruba 3,3 bilióna rubľov, čo je zhruba 40 miliárd dolárov. Hoci nejde o malú sumu, od začiatku vojny na Ukrajine kleslo toto číslo o približne dve tretiny.

Ruské ministerstvo financií kvôli stenčujúcim rezervám koketovalo s myšlienkou, či neznížiť kľúčovú hranicu 60 dolárov za barel ropy, z ktorej vychádza pri kalkulácii príjmov do rozpočtu.

Toto fiškálne pravidlo funguje tak, že ak cena ropy prekročí stanovenú úroveň, všetky dodatočné príjmy sa majú premeniť a smerovať do rezervného Fondu národného bohatstva. Centrálna banka za ne nakupuje zahraničné meny, aby zabránila nadmernému posilneniu rubľa. Ak ropa zlacnie pod hranicu 60 dolárov, pokles daňových príjmov zmierni rozpúšťanie rezerv vo fonde bohatstva, ktoré je sprevádzané oslabovaním rubľa.

Ak by sa táto hranica o niečo znížila, tak ako to navrhoval v rozpočte na najbližšie tri roky ruský minister financií Anton Siluanov, priamo do rozpočtu by z predaja komodít išiel menší obnos peňazí a viac by sa ušetrilo a smerovalo do fondu bohatstva. Nutným doplnkom by však muselo byť šetrenie na výdavkovej strane rozpočtu, čo by sa mohlo dotknúť aj vojenského sektora.

Siluanovove nedávne vyjadrenia naznačujú, že táto myšlienka sa zatiaľ odložila: „V prognózach na nasledujúce trojročné obdobie sa zmena hraničnej ceny neplánuje.“

Extra silný rubeľ robí problémy

Okrem toho, že svetové ceny ropy sú na trhoch nižšie než minulý rok, je problémom aj silný rubeľ. Ten tento rok posilnil oproti americkému doláru aj čínskemu jüanu o približne 40 percent. To zapríčinilo, že cena ropy vypočítaná v rubľoch klesla začiatkom mája na dvojročné minimum, pričom je podľa Reuters približne o 40 percent nižšia, ako sa plánovalo v rozpočte.

Analytici odhadujú, že tento kurzový trend je spojený najmä s obchodnou vojnou, ktorá oslabila dôveru v americký dolár aj meny ďalších krajín, napríklad Číny, zapojených do colnej prestrelky. Zrejme to však súvisí aj s mierovými iniciatívami a vidinami konca vojny a uvoľnenia sankčných opatrení.

Siluanov takisto uviedol, že k posilneniu rubľa prispel aj nižší dovoz, keďže domáci odberatelia zahraničného tovaru majú problémy so získaním úverov pri vysokých domácich úrokových sadzbách a čelia medzinárodným platobným problémom spôsobeným západnými sankciami.

Problém silného rubľa by mohlo vyriešiť uvoľnenie menovej politiky. Práve jeho oslabovanie voči čínskemu jüanu bolo vlani jedným z hlavných dôvodov, prečo úrokové sadzby celý minulý rok stúpali a od konca októbra ich technokrati držia na mimoriadne vysokej úrovni 21 percent.

Logika za dvíhaním sadzieb bola najmä tá, že lákajú investorov zo zahraničia, hlavne z Číny. Tá sa stala najdôležitejším obchodným partnerom Ruska a väčšina transakcií prebieha v jej mene, aby si uložili svoje peniaze v Rusku, kde budú mať vyšší výnos. Tým vzniká dopyt po rubli, čo ho voči ostatným menám posilňuje.

Teraz, keď je ruská mena silná, si centrálna banka môže dovoliť úrokové sadzby znížiť. Došlo by tak k opaku a rubeľ by mal tendenciu voči zahraničným menám oslabovať. Cena komodít by v rubľoch stúpla a v rozpočte by bolo viac peňazí.

„Ak peniaze zlacnejú, ovplyvní to výmenný kurz,“ uviedol Siluanov, ktorý by uvoľnenie menovej politiky uvítal.

Druhou otázkou však je, či sa to centrálna banka odváži spraviť, keďže napriek 21-percentným sadzbám je tempo rastu cien v Rusku rýchle. Pohybuje sa okolo 10,3 percenta, pričom dlhodobý trend bol až do apríla, keď ceny stagnovali, rastúci.

Možnosťou je aj zvýšenie daní

Aj keby však k zníženiu sadzieb nedošlo a rozpočet by nízke ceny ropy a silný rubeľ naďalej tlačili, okrem samotného fondu má Kremeľ aj ďalšie možnosti, ako si zabezpečiť pokrytie výdavkov. Napríklad zvyšovaním daní.

To bolo na pretrase už minulý rok. Od 1. januára 2025 sa zmenila doterajšia rovná daň z príjmov na úrovni 13 percent na progresívnu. Od ročného príjmu na úrovni okolo 27-tisíc eur sa sadzba postupne zvyšuje až na 22 percent pri príjmoch na úrovni okolo pol milióna eur. Vzrástla aj sadzba dane z príjmov právnických osôb z 20 na 25 percent.

Hoci majú daňové reformy priniesť Kremľu jedno až dve percentá HDP príjmov do rozpočtu, čo predstavuje desiatky miliárd dolárov, začiatok roka ukázal, že to zrejme nebude stačiť a rozpočet bude potrebné dofinancovať z fondu bohatstva.

Do neho by však mal za rok 2024 pritiecť viac ako jeden bilión rubľov na príjmoch plynúcich z predaja energonosičov, ktorých ceny sa vlani pohybovali pomerne vysoko.

Pri daniach je tiež stále pomerne veľký priestor na zvyšovanie, hoci Siluanov uviedol, že v tomto roku to vláda neplánuje. Najmä ak porovnáme ruské sadzby daní s európskymi krajinami. Navyše, podpora ruského prezidenta je veľká a podobné rozhodnutie by zrejme nespôsobilo významnejšie protesty. Tamojšej ekonomike sa darí (hoci medzi odvetviami dosť nerovnomerne) a ľuďom reálne príjmy v ostatných dvoch rokoch výrazne rástli.

Predpovedať Rusom prázdnu kasu sa tak zdá byť unáhlené. Rovnako ako závery o tom, že mier by bol pre Moskvu v súčasnej situácii výhodnejší.

Viacerí ekonómovia v priebehu posledných troch rokov poukazovali na to, že náhle ukončenie vojny môže na ruskú ekonomiku pôsobiť horšie ako jej pokračovanie. Pumpovanie peňazí do obrany totiž spôsobilo, že sa tamojší priemysel dostal do býčieho módu a do zvýšenia výroby už boli investované nemalé peniaze.

Hoci veľká časť štátnych výdavkov smeruje do zbraní či munície, ktoré končia zničené na bojisku, podporuje to rozmach priemyselných firiem, na ktoré sú naviazaní subdodávatelia a zamestnávajú množstvo ľudí a dávajú im čoraz vyššie mzdy. Veľmi dobre zaplatení sú aj vojaci v armáde a rodiny pozostalých.

Nie div, že tempo rastu miezd v Rusku dokonca predbehlo infláciu. Vyššie reálne mzdy sa potom odrážajú aj vo vyššej spotrebe, z ktorej zase profitujú výrobcovia a už nielen tí vojenskí. Peniaze sa multiplikujú (čoho dôsledkom je na druhej strane aj vysoká inflácia).

Možno sa tak vrátiť k názoru ruského ekonóma Inozemceva spred dvoch rokov – ak sa vojna zastaví, možno sa nazdávať, že na ruskej strane to nebude z ekonomických dôvodov.