Kaliňák: Koalícia funguje aj bez novely ústavy, nie je dôvod na predčasné voľby

Ak aj novela Ústavy v septembri neprejde, fungovanie vládnej koalície to neovplyvní. Koalícia má podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) dostatok hlasov na pokračovanie vo vládnutí. Uviedol to v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko.

Kaliňák reagoval na odloženie hlasovania o ústavnej novele na september. Zároveň nie je isté, či sa hlasovanie v tomto termíne vôbec uskutoční – na prijatie ústavnej zmeny je totiž potrebných 90 hlasov, zatiaľ čo koalícia disponuje len približne 79 hlasmi. Podľa Kaliňáka preto nie je dôvod hovoriť o predčasných voľbách.

K odkladu hlasovania definitívne došlo po tom, čo poslanec Hlasu Ján Ferenčák odmietol návrh podporiť. V utorok nehlasoval s koalíciou, čím znemožnil dosiahnuť potrebnú ústavnú väčšinu. Vedenie Hlasu reagovalo okamžite – v stredu zasadol stranícky výbor a rozhodol o jeho vylúčení z predsedníctva strany.

Ferenčák zároveň navrhol presunúť hlasovanie na september. Keďže bez jeho hlasu mala koalícia len 89 z potrebných 90 hlasov, napokon sa na odklade dohodli. Novelu síce podporuje aj opozičné KDH, no dvaja z jeho jedenástich poslancov – František Mikloško a František Majerský – sa postavili proti.

Postoj KDH má byť témou aj dnešného rokovania jeho Rady.

Obsah a politické pozadie novely

Novela ústavy má zakotviť zvrchovanosť Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach. Hoci ju prezentuje vláda, nesie výrazný odtlačok KDH.

Vláda totiž prebrala formulácie týkajúce sa prednosti európskeho práva a akceptovala viaceré pozmeňujúce návrhy kresťanských demokratov – napríklad zákaz surogátneho materstva („dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje“).

Do Ústavy Slovenskej republiky má byť doplnené, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec – pričom matkou je žena a otcom muž. Slovenská republika má zároveň ústavne uznávať len biologicky určené pohlavie.

Ferenčák zároveň oznámil, že chce získať čas na presadenie svojho pozmeňujúceho návrhu, podľa ktorého by sa ústava do budúcnosti menila nie 90, ale minimálne 100 hlasmi – teda dvojtretinovou väčšinou. „O zvýšenie kvóra sa pokúsim,“ potvrdil pre Štandard.

Minister Kaliňák takýto návrh priamo neodmietol, no poznamenal, že aj súčasné kvórum 90 hlasov poskytuje dostatočnú záruku stability a vylučuje časté zmeny kľúčového a hierarchicky najvyššie postaveného právneho predpisu štátu.

Zdôraznil, že získať takýto počet hlasov je v podmienkach slovenského parlamentu náročné.

Trumpových päť percent

V Sobotných dialógoch sa diskutovalo aj o požiadavke amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby členské štáty NATO zvyšovali výdavky na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

„Každá krajina by mala ísť vlastnou cestou,“ reagoval minister. Podľa neho bola hodnota päť percent stanovená politicky, nie odbornými analýzami.

Zdôraznil, že Slovensko dokáže plniť svoje obranné záväzky aj pri nižších výdavkoch – ak budú efektívne využité.

Priklonil sa skôr k modelu krajín ako Španielsko, ktoré odmietajú výrazné navyšovanie rozpočtu, na rozdiel od krajín ako Estónsko a Poľsko. Slovensko by sa podľa neho malo sústrediť skôr na investície do infraštruktúry a zdravotníctva.

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) upozornil, že slovenské ozbrojené sily trpia dlhodobým nedostatkom personálu – z pôvodne plánovaného stavu 20-tisíc vojakov je naplnených len asi 70 percent. Výdavky na obranu sa v minulosti pohybovali okolo jedného percenta HDP.

Španielsko či Taliansko podľa neho dlhodobo podceňujú potrebu zvyšovania výdavkov na obranu, keďže ich zemepisná poloha znižuje pravdepodobnosť ruského útoku.

Mandát prezidenta a NATO: spor o dôveryhodnosť

Ostrú výmenu názorov vyvolala téma mandátu prezidenta Petra Pellegriniho na nadchádzajúci samit NATO v Haagu.

Krúpa označil za škandál, že vláda po prvý raz v histórii mandát neodsúhlasila. Podľa neho to môže podkopať dôveryhodnosť Slovenska v prípade krízových situácií.

Kaliňák oponoval, že dramatizovanie situácie nie je na mieste a že podobná prax sa už v minulosti objavila.

Dodal, že uprednostňuje model krajín, ktoré si zachovávajú autonómiu v rozhodovaní a nenapĺňajú slepo politické požiadavky, napríklad zo strany USA.

Politici komentovali aj vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer), že „Slovensku by svedčala neutralita“. Kaliňák tieto slová označil za otvorenie diskusie – premiér je podľa neho známy tým, že kladie otázky, ktoré vyvolávajú verejnú debatu.

Zároveň pripomenul, že vláda považuje sociálne programy za dôležitejšie než nákupy vojenskej techniky.

Krúpa však upozornil, že vyjadrenia premiéra treba brať vážne – podľa neho nejde len o jeho osobný názor.

Vláda tým podľa neho zneisťuje verejnosť a polarizuje spoločnosť, najmä ak sa témy ako vystúpenie z NATO objavujú opakovane. Slovensko by sa podľa neho malo sústrediť na plnenie jasne definovaných cieľov v rámci aliancie.

Hrozba federalizácie

Záver relácie patril návrhu na zrušenie práva veta členských štátov EÚ, ktorý predniesla predsedníčka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová.

Kaliňák uviedol, že ide o krok smerom k federalizácii Únie, ktorú väčšina štátov vrátane Slovenska odmieta.

Pripomenul, že členstvo v EÚ prinieslo Slovensku nárast životnej úrovne o 20 percent, no zrušenie veta by znamenalo likvidáciu národnej suverenity v kľúčových otázkach.

(red)