Pri ústave uhli nečlenovia KDH. Zakročí hnutie proti Mikloškovi a Majerskému?

Ani jeden z dvojice poslancov členom strany nie je, disciplinárnej straníckej procedúre preto nepodliehajú. Kresťanskí demokrati môžu vyčkať do jesene, aby si zotrvanie v parlamentnom klube vyhodnotili samotní dvaja rebelanti. Vtedy by sa malo o zmenách v ústave definitívne rozhodnúť. Parlament čaká už len rýchle hlasovanie.

Do začiatku septembrovej schôdze Národnej rady SR budú ešte pokračovať rozhovory, či sa nájde potrebných 90 hlasov. Keby sa tak nestalo, nemusí sa napokon hlasovať ani v septembri. Kresťanskí demokrati môžu mať túto tému na stole teoreticky až do volieb, čo by im s veľkou pravdepodobnosťou komplikovalo politickú prácu.

Politické spôsoby Mikloška a Majerského

Mikloško svoj odmietavý postoj zdôvodnil ako politický profesionál priamo v parlamentnej rozprave, kým František Majerský oznámil svoj postup a hlasovanie na sociálnej sieti.

Na rozdiel od Františka Majerského Mikloško nepodporil ani pozmeňujúce návrhy KDH, ktoré predniesol poslanec Ján Horecký. Hlasovacie zariadenie ho vykázalo ako neprítomného. Mikloško použil politické i vecné argumenty. Z jeho vyjadrení sa javilo, že väčší dôraz dal práve na tie politické.

Tvrdil, že premiér Robert Fico vedie Slovensko k autoritatívnemu vládnutiu, čo je protidemokratické a aj protikresťanské. „On sa chce postaviť do prvej línie zápasu za kresťanské hodnoty v našej ústave, ale veď to je úplný podvod. Kresťania ho majú v tejto falošnej hre pred Slovenskom legitimizovať?“ pýtal sa.

Po konzultáciách s právnikmi, ktorí sú veriaci, Mikloško vyslovil obavu, že novela ústavy môže viesť k „vykosťovaniu“ vatikánskych zmlúv. Podpredseda KDH Viliam Karas to však v nedávnom vyjadrení pre Štandard odmietol s tým, že poslanec sa mýli. „My nijakým spôsobom neznižujeme medzinárodné záväzky a dohody, ktoré urobila Slovenská republika. My len hovoríme, ktorú časť kompetencií sme nepresunuli na iné medzinárodné organizácie, aby o nich rozhodovali,“ zdôvodnil Karas.

František Majerský v stanovisku na sociálnej sieti napísal, že neverí ani kúsok, že záujem Fica o konzervatívne témy a hodnoty bol úprimný. „Nakoniec, sám to aj pomenoval. Jeho cieľom je zničiť KDH a posilniť si moc,“ mienil.

Poslanec zaujal tiež slovami o tom, koľko nenávisti zažívajú poslanci KDH v poslednom období od ľudí a médií. Nepovedal však, ktoré to sú. Z jeho vyjadrení možno usudzovať, že by malo ísť o médiá, ktoré Fico neraz kritizuje aj dehonestujúcim spôsobom. „Zostal som prekvapený z toho, že sa táto vlna spustila práve zo spektra, ktoré samo seba prezentuje ako to lepšie Slovensko, zo spektra, ktoré o sebe tvrdí, že je tolerantné a iné ako Robert Fico,“ podčiarkol František Majerský.

Viac návrh KDH ako vlády

Novela ústavy zakotvuje zvrchovanosť Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach. Už dnes je jasné, že „vládny“ návrh novely ústavy sa tak volá len formálne. V skutočnosti nesie silnú pečať KDH.

Vláda si totiž osvojila formulácie týkajúce sa riešenia prednosti európskeho práva pred slovenskou legislatívou. Plénum parlamentu odhlasovalo aj pozmeňujúce návrhy KDH. Vládny Smer pristúpil na kompromis, ktorý sa skôr nepredpokladal, súhlasil so zákazom surogátneho materstva. To znamená, že „dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje“.

Na úroveň ústavného textu sa má dostať formulácia, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou je žena a otcom je muž. V ústave by malo byť, že SR uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Kresťanskí demokrati neuspeli s návrhom na posilnenie výhrady vo svedomí.

Debata s Mikloškom a Majerským

Predseda poslaneckého klubu KDH Igor Janckulík nekomentoval, či Mikloško a František Majerský zostanú súčasťou klubu v parlamente, pretože o tom ešte nehovorili. Poznamenal, že cez víkend bude rokovať predsedníctvo a Rada KDH.

Z doterajších vyjadrení obidvoch poslancov je však zrejmé, že svoj postoj nezmenia a novelu ústavy v jeseni nepodporia. „To je v poriadku, nie sú členmi KDH. Majú právo mať svoj názor, ale budeme s nimi debatovať,“ priblížil Štandardu Janckulík.

Nechcel hodnotiť ani dôvody, pre ktoré poslanci odmietajú podporiť zmeny v ústave. „Mne je len ľúto, že verejnosť a hlavne médiá vytvárali obrovský tlak na nás, ako keby sme neviem čo chceli predložiť. Je rozdiel, či je tlak spravodlivý alebo či je s úmyslom, čo je dobré, sa má pochovať. To ma hnevá,“ poznamenal šéf poslaneckého klubu KDH.

Janckulík však odmietol menovať médiá, ktoré tlačili na KDH. Podľa neho sa stačí pozrieť na to, čo sa o KDH písalo a vysielalo. „Keď prešli pozmeňujúce návrhy z dielne KDH, nebola o tom ani zmienka. Tie nadpisy niektorých médií o KDH boli, ako keby sme niekomu chceli ublížiť. Je to nedôstojné,“ povedal šéf klubu KDH.

Podrží KDH Mikloška?

Z vyjadrení Mikloška a Františka Majerského vyplýva, že ich postoje sú zásadné. Takmer s istotou možno povedať, že ich nezmenia ani do septembra, keď sa má o novele ústavy definitívne hlasovať.

Zásadnou otázkou bude, aký postoj zaujme KDH k obidvom poslancom. Či teda KDH prijme stanovisko ako politická organizácia, alebo ako spolok priateľov Mikloška, za ktorého ho považuje predseda KDH Milan Majerský.

Pri oznámení, že Mikloško bude vo voľbách 2023 kandidovať za KDH, ho označil predseda Majerský za osobnosť „par excellence“, ktorá má čo povedať slovenskej politike. Je málo pravdepodobné, že by teraz tlačil na jeho odchod z poslaneckého klubu.

Po odložení hlasovania o novele ústavy Milan Majerský ani v najmenšom nesignalizoval, že by sa mali voči poslancom vyvodiť nejaké politické dôsledky. „Vážim si aj jedného, aj druhého Františka. Bol by som príliš malý na to, aby som teraz kvôli jednému hlasovaniu išiel vylúčiť členov klubu. Som presvedčený, že naše ústavné zmeny sú dobré a budeme robiť všetko pre to, aby prešli,“ vyjadril sa.

Ide si svoju líniu

V jednej veci Mikloško neuhol. V minulosti odmietal „poškuľovanie“ po HZDS. Po voľbách v roku 2006 a dvoch vládach Mikuláša Dzurindu niektorí politici vrátane Dzurindu zvažovali koalíciu s HZDS. Mikloško patril k politikom, pre ktorých bolo HZDS neprijateľné. Dôvodom bola vláda Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998, keď sa udial aj únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska. KDH odmietlo toto obdobie aj s HZDS „omilostiť“.

V hre bola v roku 2006 tiež možnosť koalície so Smerom. Mikloško rovnako jasne odmietal takúto spoluprácu. V KDH boli predstavitelia, ktorí ju podporovali, vrátane regionálnych štruktúr. Vtedy sa sformovala skupina Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer. Začiatkom roka 2008 napokon spoločne ohlásili odchod z KDH. Išlo o dohru sporov vládnuť so Smerom.

Dnes je opäť na stole téma spolupráce so Smerom, aj keď len vo veci schválenia zmien v ústave. Mikloško už v KDH nie je, ale tvár jeho politiky formuje ako člen poslaneckého klubu. KDH však venovalo isté úsilie a viedlo politické vyjednávania, aby zmeny v ústave presadilo.

Kto sa pridá?

Zatiaľ sa situácia javí tak, že koalícia by mala presvedčiť Jána Ferenčáka z Hlasu, aby svoj názor na novelu prehodnotil. To je otázne aj preto, že jeho pozícia v strane slabne. Cez víkend končí v predsedníctve Hlasu. Nedá sa vylúčiť, že v jeseni bude nezaradeným poslancom. Navyše, je vnímaný ako človek s liberálnejšími ako konzervatívnymi postojmi.

Šéf klubu KDH Janckulík by sa pri hľadaní podpory obrátil aj do radov opozície. Podľa neho nejde len o poslancov hnutia Slovensko. „Aj v SaS sú takí, ktorí tvrdia, že sú konzervatívci,“ podotkol. Na otázku, či má na mysli Martinu Bajo Holečkovú, ktorá bola ešte vlani v KDH a dnes je už v SaS, Janckulík odpovedal, že v KDH bola a „neviem, či stratila tie hodnoty“.

V politickom zákulisí sa hovorí, že v KDH môže byť ďalší poslanec, ktorý má problém s podporou novely ústavy. „Stále diskutujeme, každý má svoje názory. Ale videli ste, že sme boli jednotní. Členovia KDH zahlasovali jednoznačne. Nechajme tomu voľný priebeh, nebudeme na nikoho tlačiť. Kto má konzervatívne hodnoty, je presvedčený a chce ich navonok ukázať, tak za novelu zahlasuje. Kto sa len tvári, že je konzervatívec, tak nezahlasuje,“ uzavrel Janckulík.