Sudkyňa Záleská, 22-mesačná nečinnosť a hrozba jej konca na ŠTS
Najvyšší správny súd SR otvoril dňa 23. júna 2025 disciplinárne konanie ústnym pojednávaním vo veci, v ktorej je sudkyni Záleskej kladené za vinu zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu, a to so zvýšenou spoločenskou škodlivosťou.
Navrhovateľmi disciplinárneho návrhu sú predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová a predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban.
Predsedníčka rady podala na sudkyňu podnet pre prieťahy pri rozhodovaní o vlastnej zaujatosti voči obvinenému Davidovi Lindtnerovi. Záleská nerozhodla o námietke zaujatosti ani po viac ako šiestich mesiacoch od jej vznesenia, hoci tak mala urobiť bezodkladne. Podnet na Súdnu radu SR v tejto veci podal samotný advokát Lindtner, ktorý je obvinený v rámci akcie Búrka.

Zástupca Marcely Kosovej Adrián Kucek navrhol za tento skutok udeliť sudkyni Záleskej disciplinárny trest vo forme zníženia platu o 20 percent počas troch mesiacov.
Truban hovorí o množstve závažných disciplinárnych previnení
Predseda ŠTS Michal Truban v 26-stranovom návrhu na začatie disciplinárneho konania (č. Spr 96/25) podrobne opisuje 23 porušení povinností sudcu, ktorých sa mala Záleská dopustiť.
Truban v návrhu hovorí až o jedenástich prípadoch závažného disciplinárneho previnenia podľa zákona o sudcoch a prísediacich, pričom navrhuje uložiť jej preloženie na súd nižšieho stupňa a zníženie funkčného platu o 50 percent na obdobie troch mesiacov.

Podľa navrhovateľa sudkyňa systematicky porušovala povinnosť konať plynulo a bez zbytočných prieťahov, ktorú jej ukladajú trestný poriadok a zákon o sudcoch. V najzávažnejších prípadoch sa nekonanie týkalo väzobných vecí, ktoré majú byť vybavované prednostne a bezodkladne.
Medzi najzávažnejšie skutky patrí trestná vec sp. zn. PK-1T/3/2020, v ktorej sudkyňa bezdôvodne nekonala viac ako 22 mesiacov v období rokov 2020 až 2024. V tejto veci nevyhotovila rozsudok v zákonnej lehote a ani nepožiadala o jej predĺženie.
Rovnaký nedôvodný prieťah sa mal podľa navrhovateľa vyskytovať aj v trestnej veci sp. zn. PK-1T/21/2020, kde sudkyňa podľa neho nekonala minimálne počas 22 mesiacov.
Záleská podľa Trubana nevyhotovila rozsudok ani v zákonnej lehote v prípade PK-1T/29/2020 ani po predĺžení lehoty. Ďalšie skutky sa týkajú prieťahov v rozsahu od dvoch do deviatich mesiacov, či už v dôsledku odkladania pojednávaní, nečinnosti alebo oneskoreného expedovania rozsudkov.
Predseda Truban sudkyni zároveň vyčíta, že v trestných veciach treba konať prednostne, striktne dodržiavať lehoty a že neupovedomila predsedu ŠTS o neprimeranom počte pridelených vecí, ak bolo zrejmé, že ich nebude schopná vybaviť bez prieťahov.
Záleská vinu odmieta a poukazuje na vyťaženosť
Sudkyňa Záleská svoju vinu odmieta a k tomuto disciplinárnemu návrhu sa vyjadrila s tým, že poukázala na jej celkovú pracovnú zaťaženosť a rovnako na počet dní, počas ktorých sudkyňa objektívne nemohla konať z dôvodu, že pojednávala alebo nebola v práci z dôvodu čerpania dovolenky, prípadne práceneschopnosti.
Uviedla, že „konala podľa svojich možností a schopností a podľa v tom čase aktuálnych okolností, s prihliadnutím na rozsah a náročnosť jednotlivých vecí“.
Advokát sudkyne Matúš Harkabus označil návrh za účelový, pričom tvrdí, že ide o „pomstu a snahu zbaviť sa jeho klientky“. Zdôraznil, že Truban preveroval spisy sudkyne Záleskej prednostne, zatiaľ čo v prípade iných sudcov tak urobil až neskôr.
Podľa štatistík je Záleská najhoršia vo vybavovaní vecí
Truban v návrhu však uvádza, že pri hodnotení nečinnosti bral do úvahy aj čerpanie dovolenky a počet dní strávených na pojednávaniach, pričom konštatuje, že sudkyňa mohla aj tak konať bez prieťahov. Predseda ŠTS sa opiera aj o štatistické porovnanie pracovného výkonu s inými sudcami, ktorí mali podobný počet trestných vecí rovnakej náročnosti, no bez výskytu prieťahov.
Michal Truban na základe porovnania štatistických ukazovateľov dospel k záveru, že z hľadiska včasného vybavovania vecí má Pamela Záleská najslabšie výsledky, ako aj najhorší priemer vybavenosti jednej trestnej veci.
Podľa štatistík súdu jej totiž trvá vybavenie jednej veci 122 dní, čo je spodná hranica najpomalších sudcov na ŠTS. Aj v iných ukazovateľoch rýchlosti vybavovania agendy, ktoré predložil Truban v disciplinárnom návrhu Najvyššiemu správnemu súdu SR, skončila Záleská ako najhoršia spomedzi sudcov.
Predseda ŠTS v tomto smere poukazuje aj na dôležitú skutočnosť, že za celé obdobie Pamela Záleská ani raz „nesignalizovala preťaženosť súdneho oddelenia“ predsedovi súdu. Tento stav svedčí podľa Trubana o tom, že ani u sudkyne Záleskej, ani u ostatných sudcov nemala vplyv na dĺžku ich konania nesprávna organizácia práce.
Porušovanie povinností sudcu má vplyv na celé konanie
Navrhovateľ zdôrazňuje, že zo strany Záleskej „nejde o porušenie povinností menej významných, ale povinností závažných, ktorých dôsledkom je vo všetkých prípadoch neprimerane dlhotrvajúci zásah do garantovaných práv a slobôd fyzických osôb“.
Podľa judikatúry Ústavného súdu SR prieťahy v súdnom konaní predstavujú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom v trestných veciach môžu mať zásadný dopad aj na udeľovanie trestov alebo samotné trestné konania, napríklad pri porušovaní základných práv obžalovaných, ktorí sú väzobne stíhaní.
Podľa Trubana „je potrebné prihliadať zároveň na to, že nejde nielen o ojedinelé konanie sudkyne, ale o konanie, ktorého sa dopúšťa permanentne už od svojho príchodu na Špecializovaný trestný súd, pričom za takéto konanie bola už opakovane disciplinárne postihnutá, napriek tejto skutočnosti to k náprave neviedlo, ale naopak, konanie sa plynutím času zintenzívňuje a doba nekonania sa výrazne predlžuje“.
Záleská bola disciplinárne trestaná aj v minulosti
Záleská bola už za prieťahy potrestaná rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. 33D/9/2023 zo dňa 4. 9. 2023, ktorým jej bolo uložené disciplinárne opatrenie – napomenutie. Sudkyňa nestihla v kauze obnovy konania Viliama Mišenku vyhotoviť písomné uznesenie v stanovenej 30-dňovej lehote.
V minulosti čelila sudkyňa aj návrhom na preverenie vzťahu s novinárkou Monikou Tódovou, ktoré smerovali k otázke nestrannosti. Vtedajší predseda Súdnej rady Ján Mazák však dôvod na disciplinárne konanie nevidel.
V súčasnosti však Ústavný súd SR rozhodol, že pri posudzovaní nestrannosti sudkyne Záleskej treba skúmať aj tento vzťah.
Disciplinárne konanie v tejto veci bude prebiehať na Najvyššom správnom súde od 23. júna 2025, a momentálne nie je možné predpokladať dátum právoplatného rozhodnutia, keďže táto skutočnosť bude závisieť od návrhov procesných strán a vyťaženosti súdu.
Sudkyňa Záleská neslúži pohotovosť pre disciplinárne stíhanie
Napriek tomu, že v súčasnosti ešte nemožno hovoriť o vine sudkyne Záleskej, množstvo disciplinárnych previnení, ktoré sú jej kladené za vinu, sa už odrazilo aj na rozsahu jej prideľovanej súdnej agendy.
Ako upozornil Magazín Kontext, predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban vyradil Pamelu Záleskú z rozpisu pohotovostných služieb, počas ktorých sudcovia rozhodujú o použití prostriedkov utajovaného získavania informácií v trestnom konaní. Truban svoje rozhodnutie oprel práve o prebiehajúce disciplinárne stíhanie sudkyne.
V danom prípade možno jednoznačne konštatovať nezvyčajne vysokú mieru závažných pochybení, na ktoré opakovane poukazuje práve Michal Truban. Už pri samotnom podozrení zo závažnej nečinnosti je v kompetencii predsedu súdu prijať opatrenia, ktoré zabránia ďalšiemu porušovaniu povinností a zabezpečia plynulý chod celého súdu.
Argumenty obhajoby odkazujú na všeobecné frázy
Je skutočne zvláštne, že obhajca Harkabus si zvolil taktiku obhajoby založenú na argumente akejsi pomsty a účelovosti disciplinárneho stíhania. Podobné vyjadrenia sú na stole vždy, ak ich autor nevie alebo nechce poukázať na konkrétne okolnosti prípadu.
Ak by Záleská nebola v minulosti opakovane potrestaná za rovnaké prehrešky, bolo by možné o takejto obrane uvažovať. Rovnako argument, že iných sudcov preveroval predseda Truban až neskôr, sám osebe nič nevypovedá o jeho zaujatosti voči sudkyni.
Aj keby Truban sudkyňu skutočne preveroval prednostne, mal na to objektívny dôvod – sudkyňa bola za tieto pochybenia v minulosti už disciplinárne postihnutá. V súčasnosti je jej navyše kladených za vinu bezprecedentných 23 skutkov, z ktorých takmer polovica má predstavovať závažné disciplinárne previnenia.
O pozitívnej zaujatosti by sa dalo hovoriť skôr vtedy, keby takáto sudkyňa nebola okamžite predmetom preverovania zo strany predsedu súdu – podobne ako predseda Mazák nevidel dôvod na preverenie jej vzťahu s novinárkou Tódovou. Ústavný súd SR však na takýto dôvod dôrazne poukázal.
Pre časť verejnosti táto sudkyňa predstavuje vzor sudcovskej autority – nech sa deje čokoľvek. Táto predstava vznikla najmä na základe článkov, ktoré písala jej priateľka – novinárka.
Zvyšná časť verejnosti by však rada vedela, či sudkyňa, ktorá rozhoduje v závažných trestných kauzách, skutočne opakovane porušovala svoje povinnosti a či patrí medzi najslabších sudcov Špecializovaného trestného súdu – ako to tvrdí predseda Truban.
Ak sa potvrdí verzia navrhovateľov, bude na mieste otázka, či osoba s takýmito pracovnými výsledkami má vôbec pôsobiť na akomkoľvek súde – nielen na špecializovanom.
Ak sa však verzia navrhovateľov o masívnom porušovaní zákona zo strany Záleskej nepotvrdí, verejnosť bude potrebovať rovnako podrobné zdôvodnenie, aké je obsiahnuté v samotnom disciplinárnom návrhu.
Pretože návrh Michala Trubana pôsobí mimoriadne detailne a presvedčivo.