Milionári v pohybe: ako a kam sa presúvajú bohatí ľudia
Väčšinou sa tento výrok podporí kostrbatou logikou, ktorá do jedného argumentu skladá rastúci majetok bohatých ľudí a rozpočtové trápenia štátov, ignorujúc to podstatné: skutočnú výšku zaplatených daní.
V Spojených štátoch zaplatí desať percent najbohatších obyvateľov tri štvrtiny objemu dane z príjmu a 1 percento najbohatších až 40 percent. Teda viac, ako dolných 95 percent Američanov dokopy. V štáte New York horné 1 percento zaplatí 53 percent objemu a na Floride až 55 percent.
Paradoxne, práve v USA je fiškálne bremeno milionárov jedno z najvyšších na svete. V Spojenom kráľovstve odvedie horné jedno percento necelých 30 percent objemu daní. Zarobia 13 percent príjmov v ekonomike, takže ich relatívne daňové zaťaženie je dvojnásobné oproti priemeru. Podobne v Kanade je ich podiel na zaplatenej dani okolo 20 percent, kým podiel na príjmoch 12 až 14 percent.
Pre niektorých daňových aktivistov je však už existencia bohatých ľudí dôkazom, že daňová politika nie je nastavená správne. Optimálne dane sú také, ktoré rovnomerne rozotrú chudobu, alebo aspoň majetkovú priemernosť. Pekným príkladom tejto filozofie je Nórsko, ktoré napriek rozprávkovo bohatému štátu čoraz tvrdšie zdaňuje bohatých.
S takýmto myslením je ťažké argumentovať. No nemôžeme sa diviť, ak sa bohatí ľudia rozhodnú svoj majetok chrániť. A najpriamejšou ochranou je relokácia.
V spomínanom Nórsku sa exodus bohatých odohráva v priamom prenose. Avšak jeden príklad nerobí pravidlo. Pozrime sa na mobilitu superbohatých obyvateľov z nadhľadu.
Počet dolárových milionárov, ktorí sa presťahovali inam, vzrástol z 84-tisíc v roku 2022 na 120-tisíc v roku 2023. To je už viac ako pred pandémiou, pretože v roku 2019 tento počet predstavoval 110-tisíc. Odhady z júna 2024 predpovedajú, že do konca roka sa presťahuje približne 124-tisíc milionárov a v roku 2025 okolo 135-tisíc.
Amerických milionárov je medzi nimi pomenej. Hlavnú časť migrantov tvoria bohatí ľudia z Číny, Indie, Kórey, ale aj Spojeného Kráľovstva či Ruska.

Ich obľúbeným cieľom sú Spojené arabské emiráty, Singapur, ale aj Spojené štáty plus „dôchodkové“ destinácie ako Grécko, Taliansko či Portugalsko.

Staršia analýza z roku 2013 prišla k záveru, že osem z desiatich migrantov si vyberá cieľovú krajinu s vyšším príjmom na obyvateľa, než je príjem v ich krajine narodenia, a sedem z desiatich sa presúva do štátu s nižšími kapitálovými daňami.
Americkí boháči, ktorí tvoria skoro polovicu svetových milionárov, majú tendenciu presúvať sa skôr medzi federálnymi štátmi. Napríklad v roku 2023 popísali Moretti a Wilson presuny miliardárov v dôsledku zmeny federálnych pravidiel dedičskej dane. Zhruba 35 percent amerických miliardárov sa po jej úprave presunulo zo svojich domovských štátov.
Miera zdanenia je v mobilite dôležitým parametrom, ale zďaleka nie jediným. Lákadlom je aj životná úroveň, politická stabilita, podnikateľské prostredie či podnebie. Ak si nejaká vláda zaumieni zvýšiť zdanenie bohatých, mala by aspoň zamakať na všetkých ostatných parametroch.
