Jozef Onačilla

Keď sa vládna koalícia na Slovensku rozhodla prijať novú právnu úpravu, ktorá zavádza viac povinností pre mimovládne organizácie s cieľom zvýšiť transparentnosť ich pôsobenia, časť opozície i mimovládny sektor sa okamžite začali búriť. Pravidelne sa konali protesty, na ktorých aktéri rečnili o „ruskom zákone“, hoci nikto z nich poriadne nevedel vysvetliť tento pojem v kontexte navrhovanej úpravy. Takisto nikto nevedel objektívne vysvetliť, prečo by nemal mať mimovládny sektor, do ktorého aj štát nalieva milióny eur, čo najtransparentnejšie pravidlá hospodárenia s peniazmi.

Argumentácia protestujúcich, založená najmä na dojmoch a pocitoch, sa niesla v duchu ohrozenia demokracie, občianskej spoločnosti a už tradične aj právneho štátu.

Všetci odporcovia zákona, ktorý nakoniec parlament schválil, jednotne tvrdili, že ide o právnu úpravu, ktorá v európskom priestore nemá miesto. Paradoxne, tie isté organizácie po prijatí zákona vyhlásili, že im vláda „vlastne pomohla“.

Nemeckí novinári odhalili praktiky mimovládok za čierne peniaze

Problém financovania mimovládneho sektora však nie je výlučne slovenskou záležitosťou – je takisto prítomný aj na úrovni Európskej únie.