EÚ po vlastnom škandále priznáva, že financovanie mimovládok má zásadný problém

Keď sa vládna koalícia na Slovensku rozhodla prijať novú právnu úpravu, ktorá zavádza viac povinností pre mimovládne organizácie s cieľom zvýšiť transparentnosť ich pôsobenia, časť opozície i mimovládny sektor sa okamžite začali búriť. Pravidelne sa konali protesty, na ktorých aktéri rečnili o „ruskom zákone“, hoci nikto z nich poriadne nevedel vysvetliť tento pojem v kontexte navrhovanej úpravy. Takisto nikto nevedel objektívne vysvetliť, prečo by nemal mať mimovládny sektor, do ktorého aj štát nalieva milióny eur, čo najtransparentnejšie pravidlá hospodárenia s peniazmi.

Argumentácia protestujúcich, založená najmä na dojmoch a pocitoch, sa niesla v duchu ohrozenia demokracie, občianskej spoločnosti a už tradične aj právneho štátu.

Všetci odporcovia zákona, ktorý nakoniec parlament schválil, jednotne tvrdili, že ide o právnu úpravu, ktorá v európskom priestore nemá miesto. Paradoxne, tie isté organizácie po prijatí zákona vyhlásili, že im vláda „vlastne pomohla“.

Nemeckí novinári odhalili praktiky mimovládok za čierne peniaze

Problém financovania mimovládneho sektora však nie je výlučne slovenskou záležitosťou – je takisto prítomný aj na úrovni Európskej únie.

Únia sa rozhodla zlepšiť transparentnosť finančných tokov mimovládnych organizácií až po tom, čo nemecké noviny Die Welt odhalili „tajné zmluvy, ktoré Európska komisia podpisovala s environmentálnymi mimovládnymi organizáciami na podporu klimatickej politiky Únie“.

Tieto zmluvy mali pochádzať z roku 2022 a podľa nich mala Komisia vyplatiť známym organizáciám ako ClientEarth a Priatelia Zeme spolu až 700 000 eur. Podľa tvrdení novín mala mimovládka ClientEarth „zatiahnuť nemecké uhoľné elektrárne do súdnych sporov s cieľom zvýšiť finančné a právne riziká ich prevádzkovateľov“.

Mimovládky mali teda podľa Die Welt pôsobiť ako „nájomní škodcovia“, s cieľom ovplyvňovať konkrétne politiky v strategických odvetviach.

Komisár Serafin priznal uzatváranie dohôd s cieľom lobingu

Európska komisia aj samotné organizácie tieto obvinenia odmietli. Hovorca EK pre Brussels Signal poprel obvinenia nemeckých novinárov a vyhlásil: „Medzi Európskou komisiou a mimovládnymi organizáciami neexistujú žiadne tajné zmluvy.“

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (uprostred) a viceprezident Európskej komisie pre životné prostredie Frans Timmermans (vľavo) počas tlačovej konferencie v sídle Európskej únie v Bruseli 14. júla 2021. Foto: Valeria Mongelli /TASR/AP

Komisár pre rozpočet Piotr Serafin však pripustil, že niektoré výdavky z environmentálneho programu EÚ LIFE v hodnote 5,4 miliardy eur mohli byť nesprávne. Podľa Serafina „bolo nevhodné, aby niektoré útvary Komisie uzatvárali dohody, ktoré zaväzujú mimovládne organizácie lobovať konkrétne u poslancov Európskeho parlamentu“.

Komisár Serafin teda otvorene priznal, že Komisia uzatvárala dohody s mimovládnym sektorom za peniaze európskych daňových poplatníkov, aby tieto organizácie lobovali v prospech jej konkrétnych politík.

Osobitná pracovná skupina má preveriť podozrenia

Na základe týchto závažných obvinení z neprípustného lobingu vznikla v Európskom parlamente dohoda o vytvorení osobitnej pracovnej skupiny v rámci Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT), ktorá má preveriť, ako Európska komisia financuje mimovládne organizácie.

Pracovné skupiny sú ad hoc štruktúry, ktoré umožňujú výborom EP sledovať implementáciu právnych predpisov, vykonávať vyšetrovania a pripravovať štúdie k špecifickým a časovo vymedzeným otázkam.

Konferencia predsedov (Conference of Presidents) schválila vytvorenie pracovnej skupiny, ktorú navrhla Európska ľudová strana (EPP), najväčšia skupina v Parlamente a ktorú podporili aj Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a Patrioti pre Európu (PfE).

Konferenciu predsedov tvorí predseda Európskeho parlamentu a predsedovia každej politickej skupiny v Parlamente. Nezávislí členovia majú tiež svojho zástupcu, ale bez hlasovacieho práva.

Pracovná skupina bude pozostávať z 13 poslancov EP pod vedením nemeckého zákonodarcu Niclasa Herbsta a dvoch spoluspravodajcov z radov EPP a ECR. Mandát skupiny je šesť mesiacov, po ktorých má byť vypracovaná záverečná správa – tá môže obsahovať aj návrhy na zmenu pravidiel financovania či zvýšenie transparentnosti zmluvných vzťahov v mimovládnom sektore.

Podľa vyjadrenia poslanca ECR Carla Fidanza po zasadnutí Konferencie predsedov, táto „pracovná skupina preskúma každú zmluvu o financovaní medzi Komisiou a mimovládnou organizáciou, aby sa overilo, či došlo k zásahom, alebo či časť plnenia zahrnutého vo financovaní bola zameraná na lobovanie u poslancov Európskeho parlamentu.“

Európsky dvor audítorov hovorí o mimoriadnej netransparentnosti

Na pochybnú transparentnosť financovania mimovládnych organizácií a ich aktivít na úrovni EÚ neupozorňujú len novinári, ale aj samotný Európsky dvor audítorov (EDA).

EDA vo svojej osobitnej správe č. 11/2025 preskúmal transparentnosť financovania MVO z programov vnútornej politiky EÚ v rokoch 2021 – 2023. Zistil, že počas tohto obdobia získalo viac než 12 000 mimovládnych organizácií financie v celkovej výške 7,4 miliardy eur.

Audítori zároveň uviedli, že značná časť priameho financovania smerovala len k malej skupine organizácií. Zdôraznili, že tieto čísla nemusia byť presné, keďže údaje o prijímateľoch grantov sú neúplné a často nezverejňované, čo znemožňuje transparentnú analýzu toho, komu a koľko peňazí išlo.

EDA konštatuje, že finančné prostriedky vynakladané z verejných zdrojov nie sú sprevádzané dostatočným zverejňovaním informácií, ktoré by občanom umožnili vedieť komu, na čo a prečo boli prostriedky pridelené.

V registri Financial Transparency System vstupujú MVO iba na základe vlastného vyhlásenia, pričom audit zistil prípady, keď sa organizácia označovala ako MVO v jednom kontexte, no v inom nie.

Definícia mimovládnej organizácie je na úrovni EÚ a členských štátov nejednoznačná, čo znemožňuje ich konzistentné klasifikovanie. Navyše, neexistujú kontroly dôležitých aspektov ich štatútu – ako napríklad nezávislosť, transparentnosť či súlad s hodnotami EÚ.

Údaje o mimovládnych organizáciách sú roztrúsené v rôznych systémoch (FTS, weby národných autorít, portály ako Erasmus+, LIFE), často nie sú strojovo spracovateľné, neobsahujú konečných prijímateľov a týkajú sa predovšetkým záväzkov, nie skutočných platieb.

Vedúca auditu potvrdila zneužívanie mimovládok na pretláčanie politík

Správa preto konštatuje záver, ktorý vyslovila aj vedúca auditu Laima Andrikienėová: „Financovanie mimovládnych organizácií zo strany EÚ je príliš neprehľadné a trpí nedostatkom transparentnosti.“

Andrikienėová prostredníctvom správy audítorov potvrdila existenciu zneužívania mimovládok na dosahovanie politických cieľov, no nezistila, že by išlo o jav so systémovým charakterom.

Podľa jej vyjadrenia audítori „narazili na dva prípady operačných grantov LIFE, ktoré zahŕňali advokačné aktivity zamerané na osoby s rozhodovacou právomocou.“ Inak povedané, na nelegálny lobing.

V správe audítori tiež identifikovali „šokujúce“ prípady, ako napríklad významný výskumný ústav klasifikovaný ako mimovládna organizácia, hoci v ňom pracujú výlučne vládni úradníci, alebo organizáciu, ktorá mala jasne komerčný charakter.

Európsky dvor audítorov tak potvrdil, že napriek miliardám eur smerujúcim k MVO je systém ich financovania netransparentný, nezodpovedný a zneužívaný na dosahovanie nelegitímneho ovplyvňovania verejnej politiky.

Závery auditu pritom korešpondujú s výhradami, pre ktoré bola prijatá právna úprava týkajúca sa slovenských mimovládok.

Na úrovni EÚ sa však nenašla žiadna organizácia, ktorá by spochybňovala závery EDA s tvrdením, že ide o „ruský audit“ alebo o propagáciu „ruských naratívov“ – tak ako to vo veľkej miere vykresľovali rôzne subjekty a jednotlivci na Slovensku.

Mimovládny sektor je netransparentný a lejú sa doň neuveriteľné sumy, ktoré sú zneužívané na ovplyvňovanie verejnej mienky.

Takéto praktiky nie sú akceptovateľné v žiadnej demokratickej krajine, pokiaľ nie sú verejnosti transparentne predstavené – táto mimovládka dostala toľko, aby presadzovala tieto naratívy.

Overiť by to malo byť možné okamžite v rámci prehľadných a transparentne zverejnených informácií, ktoré sú dostupné každému, nie iba vybraným a školeným jedincom, ktorí sa dokážu „presekať“ cez neuveriteľne spletitú sieť neprehľadných registrov a stránok.

Spoločnosť si potom dokáže utvoriť objektívny názor na to, prečo daná organizácia vyvíja tlak na určité témy a z akých zdrojov je financovaná.

Všetky ostatné praktiky sú len obyčajným zavádzaním občanov, ktoré je možné len vďaka starostlivo utajovanému pozadiu celej propagácie – zaobalenej do prázdnych fráz o „lepších zajtrajškoch“.