Otec dieťaťa pri pôrode cisárskym rezom. Sen alebo realita

Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove priniesla v polovici júna príjemnú novinku. Oddelenie gynekológie a pôrodníctva oznámilo dôležitú správu pre budúce matky, ktoré zvažujú pôrod práve u nich.

„Pri cisárskom reze so spinálnou anestéziou môže byť otecko po vašom boku. Musí dodržať hygienicko-epidemiologické zásady oddelenia a rešpektovať nariadenia zdravotníckeho personálu. Takto spoločne s mamičkou môžu privítať príchod bábätka na svet,“ ohlásila na sociálnej sieti, kde sa strhla lavína reakcií.

„Teším sa, že mamičky budú mať možnosť aj takej podpory. Sama som dvakrát rodila sekciou so spinálom a viem z vlastnej skúsenosti, že keby vtedy mohol byť manžel pri mne, zvládla by som to lepšie. Otec k pôrodu proste patrí,“ vyznala sa Barbora.

„Konečne sa to posunulo vpred. Mali sme možnosť už trikrát a dokonca hneď šlo bábätko telo na telo manželovi a potom mne,“ komentovala Lenka.

Iné ženy zasa uviedli, že tento krok mohla nemocnica urobiť už dávno.

Roky však fungoval systém, ktorý otca povoľoval len pri spontánnom pôrode. Situácia sa postupne mení.

Rok to skúšali, teraz nariadili

Prešovská nemocnica ponúkla túto službu po roku skúšobného režimu. Ako pre Štandard uviedla hovorkyňa Martina Pavlíková, práca na operačnej sále je úplne iná ako na sále pôrodnej.

„Zákroky na operačnej sále si vyžadujú najvyššie hygienické štandardy, tomu musí byť prispôsobené nielen technické a materiálne zabezpečenie, ale aj výbava personálu ochrannými pomôckami. Najdôležitejším je správanie a pohyb osôb nachádzajúcich sa priamo na operačnej sále,“ priblížila rozdiel.

Kým zdravotnícky personál je školený a má s týmto prostredím skúsenosti, otec musí byť podrobne o všetkom informovaný, presne inštruovaný a počas pobytu na operačnej sále aj usmerňovaný.

„Treba kontrolovať aj jeho správanie, najmä čo sa týka silného emocionálneho vypätia, čo často so sebou prináša aj menšie fyzické komplikácie,“ upozornila Pavlíková na možné riziká.

V konečnom dôsledku však nemocnica hodnotí jeho prítomnosť počas operácie a pri narodení dieťaťa ako veľmi osožnú, pretože pomáha mamičke zvládať stres.

Nemocnica odporúča pred pôrodom absolvovať predpôrodnú prípravu na jej oddelení, kde rodičov oboznámia aj s touto možnosťou a priebehom.

Kde služba funguje

Prítomnosť otca dieťaťa na operačnej sále v súčasnosti povoľujú viaceré zariadenia.

V pôrodniciach skupiny Agel službu spustili v roku 2024, potvrdil Štandardu hlavný lekár skupiny v odbore gynekológia a pôrodníctvo Erik Dosedla z Nemocnice AGEL Košice-Šaca.  

„V našej pôrodnici je prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri cisárskom reze samozrejmosťou. Platí to pre všetky elektívne cisárske rezy. V prípade akútnych cisárskych rezov túto možnosť ponúkame vždy, keď to situácia a zdravotný stav matky i dieťaťa umožňujú,“ vysvetlil Dosedla s dôvetkom, že pri príjme sa každej pacientky pýtajú, či si praje mať sprevádzajúcu osobu.

V prípade záujmu podpíše súhlas s prítomnosťou tretej osoby na operačnej sále. „Otecko, respektíve iná sprevádzajúca osoba je vopred poučená o organizácii na operačnej sále a o pravidlách správania sa v tomto priestore. Za zabezpečenie ochranných pomôcok a poučenie sa uhrádza štandardný poplatok vo výške 40 eur,“ dodal lekár.

Možnosť podľa jeho slov využíva približne polovica rodičiek pri plánovaných cisárskych rezoch. „V prítomnosti blízkej osoby sa cítia bezpečnejšie, pokojnejšie a celkovo prežívajú pôrod ako pozitívnejší zážitok,“ odôvodnil Dosedla.

Bonding počas cisárskeho rezu je u nich prirodzenou súčasťou starostlivosti, pokiaľ to zdravotný stav matky a novorodenca dovoľuje. V prípade celkovej anestézie alebo iných komplikácií môže byť zabezpečený aj s oteckom.

Aj v Nemocnici Bory, patriacej pod Penta Hospitals International, je táto služba k dispozícii. Jej hovorkyňa Bibiána Ovečková skonštatovala, že pre zdravotníkov je prítomnosť sprevádzajúcej osoby plusom, lebo podporuje rodičku.

Prítomnosť otca netreba vopred nahlásiť, ale na operačnej sále musí mať kompletný ochranný odev, aby sa zachovali sterilné podmienky. Má vyčlenené miesto, kde sedí, a to mimo sterilného operačného poľa. 

„Otec však nesmie vykazovať akútne známky ochorenia, čiže musí byt zdravotne spôsobilý na prítomnosť na operačnej sále – či už z hľadiska fyzickej kondície, alebo pripravenosti na záťažovú situáciu,“ upozorňuje hovorkyňa. Služba je zadarmo a využíva ju takmer sto percent prípadov.

Zo štátnych nemocníc je služba dostupná napríklad v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici či v Univerzitnej nemocnici v Martine.

Naopak, neumožňuje ju Fakultná nemocnica Nitra v dôsledku dispozície gynekologicko-pôrodníckej kliniky. „Otec čaká pred operačnou sálou a po operačnom pôrode mu okamžite umožníme kontakt s dieťaťom. Fakultná nemocnica Nitra teda neposkytuje priestor na prítomnosť otca pri pôrode sekciou v spinálnej anestézii a do budúcnosti o tom ani neuvažuje,“ informovala hovorkyňa nemocnice Petra Vargová.

Vzťahová väzba sa formuje už po narodení

Postupnú zmenu postoja slovenských pôrodníc vníma pozitívne psychologička Martina Šlosárik Žilková z Poradne komplexnej pomoci v Prešove. Vraví, že biologické väzby vznikajú už počas tehotenstva a psychologické putá medzi rodičmi a dieťaťom sa významne prehlbujú práve cez raný kontakt a spoločný zážitok.

„Vzťahová väzba matky k dieťaťu je biologicky daná, no jej prejavy a hĺbka sú ovplyvnené psychickým stavom matky po pôrode. Podpora partnera počas pôrodu aj sekcie znižuje riziko pôrodného stresu, traumy a popôrodnej depresie, ktoré môžu narušiť tvorbu bezpečnej vzťahovej väzby k dieťaťu,“ konštatuje pre Štandard odborníčka.

Dodáva, že ak je otec prítomný počas pôrodu, matka sa cíti v bezpečí, môže sa lepšie sústrediť na dieťa, prejaviť citovú vnímavosť a láskavosť hneď po pôrode.

Psychologička Martina Šlosárik Žilková. Foto: Archív MŠŽ

Kontakt koža na kožu, hlasový či očný kontakt v prvých chvíľach života aktivujú u novorodenca základné mechanizmy regulácie stresu.

„Novorodenec tak má možnosť bezprostredne nadviazať bezpečnú a citovo dostupnú väzbu so svojimi primárnymi opatrovateľmi – najčastejšie je to matka a otec,“ spresnila.

Zároveň poznamenala, že ak otec nemôže alebo nechce byť prítomný, neznamená to, že sa väzba medzi ním a dieťaťom nevytvorí. Len sa vytvára o niečo pomalšie.

Veľký dôraz kladie na bonding, ktorý zahŕňa interakciu s novorodencom, ako je rozprávanie či hladkanie. Pre dieťa ide o významný regulačný a orientačný bod v novom svete mimo maternice.

„Prítomnosť pri pôrode a kontakt s dieťaťom bezprostredne po narodení urýchľujú proces pripútavania, aktivujú ochranárske a rodičovské inštinkty a pomáhajú emocionálnemu spojeniu otca s dieťaťom. Toto spojenie vytvára pocit spoluzodpovednosti, posilňuje sa jeho rodičovská identita,“ vysvetľuje Šlosárik Žilková.

Odborníčka dodala, že je veľmi nápomocné, ak nemocnice vytvárajú podmienky na prítomnosť otca pri pôrode aj sekciou, vždy keď to zdravotný stav matky a dieťaťa dovoľuje. „Ide o dôležitý krok k psychologicky bezpečnému a partnersky rešpektujúcemu pôrodu,“ uzavrela.