Europarlament chce lepšie chrániť psy a mačky. Proti ich týraniu zakročí aj Slovensko

Všetky členské štáty EÚ budú podľa nových pravidiel povinné dodržiavať minimálne štandardy týkajúce sa chovných staníc a útulkov.

Europoslanec Martin Hojsík (PS) na sociálnej sieti informoval, že vďaka veľkému tlaku verejnosti či odborníkov prijal Európsky parlament (EP) silný postoj k novej legislatíve na ochranu spoločenských zvierat.

„Nepôjdeme do vyjednávania v oslabení, ale s jasným mandátom. A to je veľký rozdiel. Veríme, že dánske predsedníctvo, ktoré má silné zázemie v ochrane zvierat, pomôže dotiahnuť kvalitný záverečný text,“ informoval Hojsík.

Ďalší slovenský europoslanec Michal Wiezik (PS) doplnil, že sa im podarilo zásadne formulovať pozíciu EP. „Tá teraz bude súčasťou rokovaní s členskými krajinami,“ vysvetlil na sociálnej sieti.

„Máme tak omnoho väčšiu šancu, že prvý celoeurópsky zákon na ochranu spoločenských zvierat vstúpi do platnosti v plnej sile, a pomôže nadobro skoncovať s nelegálnymi praktikami,“ dodal Wiezik.

Podľa našich europoslancov je celoeurópska regulácia potrebná, lebo štandardy starostlivosti o psy a mačky sa medzi jednotlivými štátmi EÚ veľmi líšia. Vo viacerých prípadoch chov ohrozuje psychické i fyzické zdravie zvierat.

Nová legislatíva by mala pomôcť aj v oblasti nelegálneho predaja, ktorý sa deje najmä cez internet a v súčasnosti prekvitá. Zakúpené šteňatá či mačiatka sú bez akýchkoľvek záruk o pôvode či zdravotnom stave. To platí aj pre Slovensko.

Kontrolovaný pohyb i pôvod

Podľa nových pravidiel sa zavádza aj povinná identifikácia. Teda čipovanie psov a mačiek už pri prvom uvedení na trh, alebo pri zmene majiteľa. Vzniknú národné registre zvierat, ktoré budú prepojené na celoeurópskej úrovni. Týmto sa uľahčí sledovanie ich pohybu a, samozrejme, aj pôvodu.

„Zavádza sa aj tlak na členské štáty, aby financovali útulky zo sankcií vyplývajúcich z tohto nariadenia. Prešla aj požiadavka na takzvaný pozitívny zoznam zvierat, ktoré sú vhodné na chov v domácnosti,“ doplnil Hojsík s dôvetkom, že exotické a nebezpečné zvieratá do bytov nepatria.

Zrušia sa výnimky umožňujúce bolestivé praktiky ako elektrické obojky či dlhodobé náhubky. Podarilo sa presadiť aj dôraz na moderný a etický výcvik založený na dôvere, nie na treste.

„Prvýkrát sa do textu dostala aj ochrana služobných psov, a to vojenských, policajných či colných. Ich práca si zaslúži rešpekt aj dôstojnú starostlivosť,“ dodal Hojsík.

Významnou novinkou sa stalo rozšírenie regulácie na zvieratá dovážané z tretích krajín. Tie budú musieť po novom spĺňať rovnaké štandardy ako tie, ktoré sú chované v rámci EÚ.

Policajti na Hornej Nitra nedávno odhalili najväčšiu množiareň psov na Slovensku. Foto: FB Polícia SR

Záťah na najväčšiu množiareň

Dôkaz, že obchod so šteňatami a mačiatkami prekvitá aj na Slovensku, nedávno objavili v Hornej Nitre.

V akcii s názvom Dráp, ktorú enviropolícia vykonala v okresoch Prievidza a Partizánske, našla počas troch domových prehliadok až 853 nelegálne chovaných psov a šteniat.

Zvieratá mali vyviezť a predať. „Do Talianska, Nemecka a Belgicka. Išlo napríklad o plemená kokeršpaniela, špica, pudla, maltézskeho či jorkšírskeho teriéra a ďalšie krížence,“ informovala na sociálnej sieti polícia.

Jeden z chovov sa nachádzal v obci pri Prievidzi v areáli bývalého družstva. Nikto z miestnych si vraj nevšimol, že by tam bolo veľké množstvo psov. Ani v druhom prípade si okolie veľké množstvo zvierat nevšimlo.

„Vzhľadom na rozsah vykonávaných úkonov a množstvo zhabaných živých zvierat ide o najväčšiu akciu zameranú na nelegálny chov a množenie psov v histórii Slovenskej republiky,“ informovala polícia.

Betónové chlieviky a štyri steny

Týrané zvieratá zachraňovalo množstvo dobrovoľníkov a ľudí z útulkov po celom Slovensku. Medzi nimi aj pracovníci z Centra prevýchovy zvierat – KS Nová Baňa.

„Matky boli v miniatúrnych betónových chlievikoch, z ktorých nevideli von, mohli sa pozerať len na štyri steny. Nad väčšinou viseli horúce lampy, ktoré na dotyk pálili kožu, a štence sa triasli pri matkách,“ opísali situáciu z Hornej Nitry.

Dospelé psy aj šteňatá našli zatiaľ dočasný domov v útulkoch a karanténnych staniciach vo viacerých slovenských mestách. Jedným z nich je aj útulok Túlavá labka v Banskej Štiavnici.

„Máme dve dospelé fenky a osem šteniatok. Mamy sa ešte stále doliečujú a je to, ako sa hovorí, na dlhé lakte. Čo bude ďalej, uvidíme. Zatiaľ sa u nás dávajú do poriadku,“ povedala pre Štandard Denisa z banskoštiavnického útulku Túlavá labka.

Aj v tomto zariadení vítajú nové kroky Európskej únie či slovenskej vlády v ochrane psov a mačiek. „Túto situáciu sledujeme, ale je to už po dvanástej hodine. To už tu malo dávno byť,“ uviedla Denisa.

Podľa nej totiž neexistujú žiadne páky, ak chcú niekomu odobrať psa, o ktorého sa evidentne nestará, alebo ho týra. „Príde kontrola, požiada o nápravu a to je všetko. My pritom vieme, že pes tam bude trpieť ďalej,“ vysvetlila.

Na Slovensku je povinné čipovanie už od novembra 2019. Odvtedy prešlo šesť rokov a podľa skúseností pracovníkov a dobrovoľníkov z útulkov či karanténnych staníc to viacerí majitelia zvierat ignorujú.

„Zo zákona povinné čipovanie a očkovanie proti besnote ľudia stále nedodržiavajú. Ani nebudú, pokiaľ nebudú za to doslova drakonické tresty a sankcie. Inak ich nedonútime, aby to reálne platilo a nie iba na papieri,“ dodala pre Štandard Denisa.  

Proti týraniu zvierat chcú bojovať aj ministri Takáč so Šutajom Eštokom. Intenzívne sa bude podieľať aj Policajný zbor Slovenska, na ktorého čele stojí prezidentka Jana Maškarová. Foto: Ministerstvo vnútra SR

Zvieratá sa brániť nevedia

Prípad z Hornej Nitry zdvihol zo stoličky aj predstaviteľov slovenskej vlády. Agrominister Richard Takáč (Smer) a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) na spoločnej tlačovej konferencii avizovali rázne kroky.

„Týranie zvierat je pre nás červená čiara. Toto musíme zastaviť. Na Slovensku sa to deje roky. Máme v tom prvenstvo, ale z tej opačnej strany. Sme najhorší čo do počtu neregistrovaných chovov a množiarní,“ uviedol Takáč.

Ide podľa neho o fungujúci biznis, ktorému dá vláda stopku. „Nemôžeme dopustiť, aby sa so zvieratami obchodovalo. Ľudia sa vedie brániť, zvieratá nie,“ doplnil agrominister.

Na vzostupe

Páchateľov neodrádza ani najvyšší možný trest odňatia slobody na päť rokov. Od roku 2022 do mája 2025 zaznamenal Policajný zbor Slovenska vyše 400 prípadov týrania zvierat a v posledných mesiacoch eviduje ich nárast.

Kompetentní chcú zlepšiť kontrolu nad chovom zvierat napríklad zavedením centrálnej databázy čipov, v rámci ktorej bude jasné, ktorý veterinár použil čip a kde.

Rovnako vydávanie pasov spoločenského zvieraťa už nebudú mať na starosti súkromní veterinári, ale štátna veterinárna a potravinová správa. Zintenzívniť by sa mali aj kontroly chovateľských staníc a registrovaných zberných miest po celom Slovensku.