Štátne škôlky sú plné, súkromné drahšie než hypotéka. Matky polosirôt sa cítia prehliadané

O miesto pre dcéru v štátnej materskej škole v okolí žiadala dotknutá žena v stanovenom termíne a s kompletnými dokumentmi vrátane potvrdenia od pediatra. 

„O dva týždne mi prišlo cez EDUpage zamietavé rozhodnutie. Dôvod? Nedostatočná kapacita. Ponúkli mi právo na odvolanie, ktoré som okamžite využila. Po telefonáte s riaditeľkou mi však bolo jasné, že šancu nemáme, pretože v škôlke ledva vedia umiestniť päťročné deti, nieto trojročné, ako je to moje,“ vysvetlila mladá mamička. Želala si zostať v anonymite, ale redakcia pozná jej totožnosť.

Vo svojej žiadosti uviedla, že ide o dieťa polosirotu a pri zápise ponúkla aj nahliadnutie do úmrtného listu manžela. „Povedali mi, že mi dôverujú, a doklad vidieť nechceli.”

O miesta v škôlkach je v jej obci aj v okolitých dedinách obrovský záujem, voľná kapacita neexistuje. „Komunikovala som so zriaďovateľom aj vedením škôlky. Poradili mi aspoň, ako môžem postupovať, aby mi bol ponechaný rodičovský príspevok, ktorý by som mohla použiť na úhradu súkromnej škôlky,“ hovorí.

Súkromná škôlka ju stojí viac ako hypotéka

Jej dcéra dnes navštevuje súkromnú materskú školu, no len štyri hodiny denne. Súkromné zariadenia v okolí nemajú kapacitu na plnú celodennú starostlivosť.

Mladá žena hovorí, že aj keď pracuje na plný úväzok z domu, potrebuje sa zamestnaniu denne venovať plných osem hodín. Štyri hodiny stihne odpracovať, pokým je dcéra v škôlke, zvyšok musí dorobiť večer a v noci, keď dieťa zaspí. 

Mesačný poplatok za škôlku na štyri hodiny denne aktuálne predstavuje 400 eur, čo je viac, ako platí za svoju hypotéku. Celodenná starostlivosť by ju vyšla približne 600 eur mesačne – ani prípadné vrátenie rodičovského príspevku by túto sumu úplne nepokrylo. 

„Momentálne však nemám nárok na žiadny príspevok na škôlku, takže ak by mi rodičovský príspevok vrátili, výrazne by mi to finančne pomohlo,“ vysvetľuje.

Pri otázke, či sa cíti systémom prehliadaná, odpovedala bez váhania, že už počas manželovej choroby pochopila, aký nefunkčný sociálny systém je na Slovensku. Rodiny s ťažko chorým pacientom a jednorodičovské domácnosti sú podľa nej pre štát prakticky neviditeľné. 

„Keby som nemala možnosť neustále pracovať z domu, veľmi rýchlo by sme skĺzli na hranicu chudoby. Alebo by som dcéru musela denne voziť do škôlky desiatky kilometrov, čo považujem za absolútne zlyhanie systému v štáte, ktorý sa hrdo označuje za sociálnu demokraciu,” doplnila matka.

Ministerstvo školstva plánuje rozširovať miesta

Ministerstvo školstva pre Štandard uviedlo, že každoročne eviduje počty detí, ktoré neprijali do materských škôl. Dôvodom je vo väčšine prípadov nedostatočná kapacita.

Rezort pripomína, že povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky deti od troch rokov bude na Slovensku platiť až od septembra 2028.

Ak dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, nenájde miesto v materskej škole v spádovej oblasti podľa trvalého pobytu, ani v najbližšej materskej škole alebo v zariadení s najlepšou dostupnosťou verejnou dopravou, rodič sa môže obrátiť na regionálny úrad školskej správy. 

„Ten následne určí, v ktorej materskej škole bude dieťa plniť povinné predprimárne vzdelávanie. Takto zabezpečíme, že každé dieťa bude mať miesto v materskej škole,“ vysvetlilo ministerstvo.

Témou zvyšovania kapacít sa rezort aktívne zaoberá. Napríklad z Plánu obnovy a odolnosti SR sa na túto oblasť vyčlenilo takmer 180 miliónov eur s DPH. 

„Doteraz sme podporili viac ako 8 100 nových miest v materských školách, aktuálne pripravujeme implementáciu viac ako 220 projektov, ktoré by mali priniesť ďalších vyše 11-tisíc miest v materských školách po celom Slovensku. V rozširovaní kapacít budeme pokračovať aj v nasledujúcich rokoch,” doplnil rezort.

Sociálnu situáciu nezohľadňujú

Podľa Martiny Karmanovej, odbornej referentky Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, sa rozhodovanie o prijímaní detí do materských škôl riadi presne stanovenými pravidlami v súlade so školským zákonom. 

„Riaditeľ je povinný prednostne prijímať deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné (dovŕšia päť rokov), ako aj deti s trvalým pobytom v obci alebo deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu,“ ozrejmila pre Štandard.

Následne majú prednosť štvorročné a trojročné deti, výnimočne môžu prijať aj deti od dvoch rokov.

Ostatné podmienky prijímania si podľa zákona určuje riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom. Mestská časť nemá kompetenciu posudzovať príjem rodičov, sociálnu situáciu rodiny, ani status polosiroty. 

Karmanová uviedla, že mestská časť Bratislava-Staré Mesto situáciu aktívne rieši. Rozhodovanie o prijímaní detí na školský rok 2025/2026 ešte neskončilo.

Na Východe nápor žiadostí zvládajú

Na rozdiel od viacerých samospráv, ktoré zápasia s nedostatkom miest v materských školách, mesto Košice situáciu zvláda. Podľa vedúcej oddelenia školstva Beáty Lopušniakovej vedia v metropole východu zabezpečiť prijatie každého dieťaťa. 

„Vďaka neustálym investíciám do zvyšovania kapacít a skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu nemáme problém uspokojiť záujem rodičov,“ uviedla pre Štandard.

Mesto je najväčším zriaďovateľom základných a materských škôl v regióne a v mnohých prípadoch dokážu prijať aj deti mladšie ako tri roky. V súčasnosti navštevuje 56 materských škôl v Košiciach dokopy 5 630 detí, pričom 1 880 z nich plní povinné predprimárne vzdelávanie.

Po nedávno ukončených zápisoch na nový školský rok mesto očakáva, že počty detí v materských školách zostanú na podobnej úrovni aj od septembra 2025.