Prepustený politický väzeň Cichanovski. Mieni viesť bieloruskú opozíciu?

V sobotu 21. júna prepustili z bieloruského väzenia štrnásť politických väzňov – medzi nimi bol opozičný bloger Siarhej Cichanovski, novinár Rádia Slobodná Európa Ihar Karnej, vysokoškolská učiteľka Nataľľa Dulinová a ďalší predstavitelia bieloruskej občianskej spoločnosti.

Podľa informácií kanálu Zerkalo prepustili okrem pätice občanov Bieloruska aj jedného človeka s dvojitým občianstvom. Lukašenkova hovorkyňa Natalija Ejsmontová uviedla, že ďalej išlo o občanov Japonska, Poľska, Lotyšska, Estónska, Švédska a USA.

Azda najznámejší z prepustených Nebielorusov je Estónec Alan Royo, ktorý pred rokmi so svojou bieloruskou manželkou založil charitatívny fond, ktorý pomáhal rodinám znevýhodneným Lukašenkovým režimom.

Všetci putovali z Bieloruska hneď po prepustení do Litvy, kde im poskytli nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť.

Išlo o jedenástu vlnu amnestií: od júla minulého roka do januára 2025 desaťkrát omilostili a prepustili skupiny 20 až 30 politických väzňov.

Podľa slov Lukašenka bolo pred poslednou vlnou amnestií prepustených dovedna 293 ľudí. Naďalej sa v bieloruských väzniciach nachádza vyše tisícky politických väzňov.

Zásah Washingtonu

K ostatnému udeleniu milosti a následnému prepusteniu došlo krátko po návšteve amerického splnomocnenca pre Ukrajinu a Rusko Keitha Kellogga v Minsku. Ten bol najvyššie postaveným americkým predstaviteľom, ktorý za posledné roky navštívil Bielorusko.

Stretnutie bieloruskej a americkej delegácie sa konalo v Paláci nezávislosti a podľa Lukašenkovej kancelárie bola predmetom rokovania „medzinárodná problematika a celkovo položenie vo svete, regionálna tematika a bielorusko-americké vzťahy“.

Porovnateľne významným americkým hosťom bol v roku 2020 Trumpov minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorý bol najvyšším predstaviteľom USA v Bielorusku za 20 rokov.

Lukašenko počas rozhovoru s Kelloggom. Foto: president.gov.by

„Silné vedenie prezidenta Trumpa dnes viedlo k prepusteniu 14 väzňov z Bieloruska. Vďaka litovskej vláde za spoluprácu a pomoc z jej strany,“ uviedol v deň amnestií na sociálnej sieti Kelloggov zástupca John Coale.

Lukašenkova hovorkyňa pre bieloruský prorežimný kanál Pul Pervogo večer v deň prepustenia väzňov povedala, že išlo o osoby odsúdené za „extrémistickú a teroristickú činnosť“ a Lukašenko prijal rozhodnutie o ich prepustení na základe Trumpovej prosby.

Dňa 26. júna v rozhovore pre bieloruské Deutsche Welle Cichanovski uviedol, že prvé správy o tom, že ho o „niekoľko týždňov či mesiacov“ prepustia, sa k nemu dostali v januári 2025.

Prípad Cichanovski

Siarhej Cichanovski začal v roku 2019 viesť svoj youtubový kanál „Krajina na život“. Ten sa sprvu venoval byrokratickej záťaži pri obnove starobylého domu, postupne však začal kritizovať samotný režim v Bielorusku.

Rok nato chcel kandidovať v prezidentských voľbách – jeho kanál mal už takmer 300-tisíc odberateľov. Ústredná volebná komisia ho však odmietla registrovať.

Do volieb sa tak namiesto neho zapojila jeho manželka Sviatlana Cichanovská a Siarhej začal viesť jej volebný tím, ktorý zbieral podpisy potrebné na kandidatúru. Na konci mája 2020 ho však počas jednej z akcií, na ktorých tieto podpisy zbierali, zatkla polícia.

Súd ho napokon odsúdil na 18 rokov odňatia slobody, a to na základe štyroch paragrafov trestného zákona: usporadúvanie masových nepokojov; usporadúvanie a príprava konania, hrubo narúšajúceho verejný poriadok; bránenie výkonu volebného práva a podnecovanie k nenávisti.

V čase jeho zadržania vrcholili protesty naprieč celou krajinou. Osobitou črtou demonštrácií bolo, že sa k nim štrajkmi pridali asi tri desiatky fabrík a závodov vrátane niekoľkých priamo v hlavnom meste.

Protestujúci požadovali od režimu neuplatňovať silu počas demonštrácií, prepustiť zadržaných ľudí a vykonať overenie sčítania výsledkov prezidentských volieb.

Druhá šanca

Na prvej tlačovej besede, ktorá sa konala deň po jeho prepustení, Cichanovski povedal, že bol väznený v nevyhovujúcich podmienkach a neustálom chlade, čo si vyžiadalo daň na jeho zdraví. V Litve preto 23. júna prešiel úplnou zdravotnou prehliadkou.

V rozhovore pre litovský youtubový kanál Delfi spresnil, že oproti ostatným prepusteným ho držali v lepších podmienkach.

Prízvukoval, že sám nič nezmôže, že treba, aby sa do opozičnej činnosti zapojili mnohí Bielorusi, a on môže ich činnosť „usmerňovať“. Vodcom opozície však podľa jeho slov bude jeho manželka, ktorá exilové hnutie viedla počas jeho väzby.

V rozhovore pre televíziu Vot tak, zverejnenom 28. júna, odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že jeho manželka je vhodnejšia na diplomaciu, je pokojnejšia a lepšie ovláda anglický jazyk.

Jeho slová o tom, že vodcom bieloruského exilu zostáva jeho manželka, však kontrastujú s tým, čo povedal neskôr.

„Seba, svoju ďalšiu činnosť vidím v tom, aby som zjednotil Bielorusov a viedol ich za sebou. Som oheň, motor, rušeň. Sviatlana a jej diplomatická práca je niečo iné,“ vyhlásil napokon prepustený Bielorus.

Cichanovski v televízii Vot tak. Foto: reprofoto Youtube

Dodal, že práve vďaka diplomacii svojej manželky, ktorá na jeho prípad upriamila svetovú pozornosť, ho vo väzení nezavraždili.

Návrat do Bieloruska nateraz nepovažuje za možný, keďže tam nie je povolené vykonávať opozičnú politickú činnosť.

Zároveň zdôraznil, že kým bude mať Lukašenko „za chrbtom“ ochrancu v podobe ruského prezidenta Vladimira Putina, k slobodným voľbám v Bielorusku nedôjde.

Bielorusi pre Štandard

Štandard pri príležitosti novej vlny amnestií zo strany Lukašenka oslovil viacerých Bielorusov s otázkou, ako sa stavajú k súčasnému vývoju v štáte.

Pouličné grafity v Minsku. Foto: Štandard/Ihar

„Lukašenko amnestoval najznámejších zo známych, stále však hladujú a trpia v bieloruských temniciach stovky a stovky neznámych Bielorusov a Bielorusiek z miest a dedín, ktorých zadržali počas najväčších protivládnych protestov v našich dejinách,“ vysvetľuje pre Štandard Ihar.

V roku 2020 sa ešte pred vynútenou emigráciou Ihar nádejal, že protesty prinútia Lukašenka priznať sfalšovanie volieb a že bez násilia odstúpi. 

„V bieloruských mestách vyšlo do ulíc tak 15 percent [zhruba päť percent v Minsku, pozn. red.] obyvateľstva celej krajiny. Bezpečnostné zložky sú v rukách režimu – boli však prípady, keď boli policajti pripravení sa k nám pridať. Báli sa však, že v takom prípade Putin nezopakuje svoju chybu z roku 2014 a do Bieloruska pošle vojsko,“ dodáva Ihar.

„Opozícia môže hovoriť, čo chce. Náš prezident ekonomicky pozdvihol krajinu, Minsk je asi najčistejšie mesto Európy. Mladým možno prekáža, že je to náš človek – z dediny. Neviem,“ hovorí pre Štandard menovkyňa Cichanovského manželky Sviatlana z okolia Brestu.

Nočný Minsk. Foto: Štandard/Ihar

„Lukašenko ničí bieloruskú krajinu aj národ, nedávno rozhodol o privezení migrantov z Pakistanu [150-tisíc, pozn. red.]. Jeho neodstráni opozícia z Litvy, požadujúca slobodné voľby v podbruší Ruska – to Putin nikdy nedovolí. Jediná nádej na zmenu je pád kremeľského režimu, bez ktorého sa ani Lukašenko neudrží. Preto podporujem Bieloruský dobrovoľnícky zbor [bojujúci na Ukrajine, pozn. red.], inej cesty niet,“ povedala pre Štandard Larysa, ktorá sa rovnako ako Ihar zdržiava v Poľsku.