Šesťhodinový pracovný deň či trojdňový víkend. Poľská vláda pretvára trh práce
V sídle rezortu, zodpovedajúceho slovenskému ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, sa 28. apríla konala tlačová beseda s názvom "Skrátený pracovný čas - deje sa to!".
Na besede sa okrem šéfky predmetného rezortu Agnieszky Dziemianowiczovej-Bąkovej z koaličnej strany Nowa Lewica (Nová ľavica) zúčastnili viacerí predstavitelia poľských firiem a ustanovizní.
Prítomní podnikatelia už skrátený pracovný čas v rôznych podobách úspešne zaviedli, a to bez pomoci zo strany štátu - okrem iných napríklad prezident predstavenstva úspešnej akciovej spoločnosti so zabehnutým skráteným pracovným časom Herbapol Poznań.
„Čoskoro budú mať firmy z celého Poľska možnosť otestovať rôzne modely skráteného pracovného času. Dôležité je, že pri zachovaní doterajších miezd zamestnancov a bez znižovania počtu pracovných miest,“ uvádza vo výstupe z tlačovej besedy stránka ministerstva.
Analýzy hovoria „za“
Snahou o zavedenie skráteného pracovného času ministerstvo podľa vlastného vyjadrenia odpovedá na meniaci sa trh práce v dobe novej technologickej revolúcie.
Pilotný projekt odôvodňuje aj tým, že vysoký počet odpracovaných hodín vo väčšine odvetví nevedie k zvýšeniu produktivity práce.
Z analýz poľského trhu práce, ktoré si rezort nechal vypracovať, vyplýva, že zníženie počtu pracovných hodín počas týždňa vedie k zlepšeniu duševného zdravia zamestnancov a k zvýšeniu miery tvorivosti, ktorú možno uplatniť na pracovisku.
Vďaka telesnému odpočinku zas dochádza k menšiemu počtu úrazov a zároveň k zníženému objemu čerpanej práceneschopnosti.
Analýzy potvrdili aj to, že na rozdiel od všeobecného presvedčenia skrátený pracovný čas nemá záporný vplyv na tržby a konečný zisk zamestnávateľskej firmy.
Jędrzej Jankowski-Guzy, riaditeľ rezortného oddelenia ekonomických analýz, počas tlačovej besedy zdôraznil, že analýzy jednoznačne ukazujú, že skrátenie pracovného času je smer, ktorým by sa mal poľský trh práce uberať. Dodal, že cieľom je "skrátenie pracovného času o 20 percent ročne".
Keďže ide nie o návrh zákona, lež o pilotný projekt, zatiaľ nebolo a až do skončenia projektu ani nebude vypracované celkové hodnotenie dôsledkov regulácie (ocena skutków regulacji, OSR).
OSR zodpovedá slovenskej doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Rovnako ako na Slovensku je povinnou súčasťou legislatívneho procesu.
Inde to už funguje
Zatiaľ čo v Poľsku v súčasnosti dosahuje rovnako ako na Slovensku pracovný čas zamestnanca do 40 hodín týždenne, vo Francúzsku (už od roku 2000), v Dánsku či Belgicku je to o čosi menej a tamojšie hospodárstva tým netrpia.
Španielsky zákonník práce pozná "menštruačné voľno" a podobne ako v Poľsku aj v Španielsku prebiehal pilotný projekt, ktorého cieľom bolo zistiť, nakoľko sa v praxi osvedčí štvordňový pracovný týždeň. Keďže sa osvedčil, v máji bol prijatý potrebný zákon o úprave pracovného času.
Súčasná poľská skúšobná verzia skráteného pracovného času je však prispôsobiteľná podľa potrieb tej-ktorej spoločnosti zúčastňujúcej sa na projekte. „Možno znížiť počet hodín práce počas jedného dňa, možno si ich rozložiť na viac dní v týždni. Ďalším riešením bude pridelenie dodatočných dní dovolenky. Účastníci pilotného projektu [firmy, pozn. red.] si sami vyberú model skrátenia pracovného času, ktorý najlepšie vyhovuje ich organizácii,“ uvádza poľský rezort práce.
Začiatkom roka predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý by umožňoval pracovať len štyri dni v týždni namiesto piatich dní.
Návrh zákona však - na rozdiel od poľského projektu či praxe niektorých západoeurópskych krajín - počítal so znížením počtu pracovných dní pri zachovaní celkového počtu odpracovaných hodín za týždeň. Parlament návrh zákona do druhého čítania neposunul.
Rezort vyberie najlepších
Prvé tri mesiace pilotného projektu budú venované príprave, nasledujúce mesiace testovaniu skráteného pracovného času v praxi.
Firmy, ktoré sa na projekte zúčastnia, budú čerpať štátne dotácie: rezortný fond práce na ne vyčlenil desať miliónov poľských zlotých, teda necelých 2 360 000 eur.
Dňa 27. júna ministerstvo spresnilo, že najvyššia možná miera peňažnej podpory pre jednu firmu nebude môcť presiahnuť desatinu vyhradeného balíka desiatich miliónov zlotých. V prepočte na zamestnanca nesmie zároveň presiahnuť 20-tisíc zlotých, teda 4 717 eur.
Poľskí zamestnávatelia môžu posielať prihlášky do pilotného projektu od 14. augusta do 15. septembra. Následne bude najneskôr 15. októbra zverejnený zoznam úspešných firiem.
Prihlásiť sa však nemôže hocikto. Zamestnávateľ musí v čase podania prihlášky vykonávať podnikateľskú činnosť aspoň rok, počas projektu nesmie prepustiť viac ako desatinu zamestnancov a plat im nesmie po celý čas trvania pilotného projektu znížiť ani o jediný poľský groš.
Firma zároveň nesmie zamestnávať inak ako na pracovnú zmluvu viac ako 25 percent zamestnancov, pričom skrátený pracovný čas sa musí týkať aspoň 50 percent všetkých pracovníkov.
Rezortom práce vybrané spoločnosti si postupne prejdú tromi fázami. Prvá spočíva v samotnej príprave na zavedenie zmeneného pracovného času - začne sa podpisom zmluvy medzi ministerstvom a firmou a skončí sa 31. decembra tohto roka.
Druhá fáza bude predstavovať samotný chod firmy pri už zavedenom skrátenom pracovnom čase a potrvá od začiatku do konca budúceho kalendárneho roka.
Následne do 15. mája 2027 bude každá firma zúčastňujúca sa na projekte povinná predložiť ministerke záverečnú správu s výsledkami dosahu skrátenia pracovného času spolu so štvrťročnými prieskumami medzi zamestnancami. Takéto zhrnutie priebehu projektu bude predstavovať jeho konečnú fázu.
Ak bude poľský projekt - prvý svojho druhu v tejto časti Európy - úspešný, nie je vylúčené, že ovplyvní prístup vlád k pracovnému času aj v okolitých krajinách.