Opozícia chce zasadnutie výboru ku Gabčíkovu. Taraba prišiel na jej tlačovku

Opozičné strany spoločne kritizujú envirorezort na čele s ministrom Tomášom Tarabom. Dôvodom je Gabčíkovo a údajne neprimerané ústupky voči Maďarsku v súvislosti so spomínaným vodným dielom, ktoré vyvoláva už desaťročia spory s naším južným susedom. Chcú zvolať parlamentný výbor.

Opozícia o vodnom diele Gabčíkovo – Nagymaros informovala v utorok na tlačovej besede pred plánovaným mimoriadnym parlamentným výborom k sporu o Gabčíkovo. Na tlačovej besede bol prítomný aj minister životného prostredia Tomáš Taraba.

„Minister Taraba Gabčíkovo pravidelne nazýva národným pokladom Slovenska a hovorí, koľko nám zarába. Ja sa však pýtam, prečo chce dobrovoľne 50 percent odovzdať do rúk Maďarska?“ vystúpila poslankyňa za PS Tamara Stohlová.

Podľa nej envirominister s Maďarskom rokuje mimo svojej kompetencie a mimo štruktúr, ktoré sú na to zriadené. Takisto zdôraznila, že v tomto spore budú musieť zrejme robiť ústupky obe strany.

„Navyše koná bez toho, aby my sme mali akékoľvek informácie o pozícii, ktorú v mene Slovenska v týchto rokovaniach s Maďarskom v takejto vážnej veci zastáva,“ doplnila Stohlová.

Minister vraj nehovorí pravdu

Opozícia tvrdí, že o rokovaniach nič nevie, iba to, čo sa dozvie z uniknutých dokumentov a informácií, takisto aj z verejných vystúpení na tlačových besedách Tarabu.

„Povedal, že voda v Dunaji nad 50 percent patrí Maďarsku. To nie je pravda. Toto nevyplýva z rozsudku. Minister to aj napriek tomu vyhlasuje,“ spresnila poslankyňa NR SR za PS.

Vraj aj ďalšie tvrdenie, že 50 percent energie z Gabčíkova má Maďarsko dostávať zadarmo, nie je pravdivé a nezaväzuje nás k tomu rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

„To je dôkaz, že Tomáš Taraba neobhajuje záujmy Slovenskej republiky, ale všetko sa javí tak, že skôr obhajuje záujmy Maďarska,“ dodala Stohlová s tým, že to robí preto, lebo je neschopný, alebo účelovo a zo strany Maďarska bude mať za to kompenzáciu.

Mohlo by Vás zaujímaťKritici elektrárne Málinec – Látky: V memorande sú nejasné formulácie a garancie

Jediný spôsob, ako môže envirominister podľa nej tieto podozrenia vyvrátiť, je to, že bude plnohodnotne informovať a verejnosť bude vedieť, akú pozíciu v danej veci v mene Slovenska zastáva. Preto chcú zvolať mimoriadne zasadnutie Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, na ktorom môže o tom oboznámiť a obhájiť sa.

Podľa opozície minister tajne rokuje o tom, že energiu z našej kritickej infraštruktúry, ktorou Gabčíkovo je, iba za výrobné náklady odovzdajú maďarskej strane.

„Odkiaľ má minister Taraba mandát, aby takto konal za zatvorenými dverami? Tu je vládna delegácia, ktorá má rokovať o týchto otázkach, ale jej členovia sú opomínaní. Čo je tu potrebné tajiť?“ kládla otázky Mária Kolíková z SaS.

Ak by podľa Michala Kiču zo strany Demokrati za výrobné náklady odovzdali 50 percent, ktoré by sme dávali Maďarsku zadarmo, tak v priebehu desiatich rokov by to bolo zhruba 880 miliónov eur.

„Toľko by dostalo Maďarsko, respektíve firmy v tejto krajine zadarmo. Je to zelená energia, ktoré je úplne kľúčová pre konkurencieschopnosť slovenského priemyslu,“ vysvetlil Kiča.

Poslanec NR SR za KDH Marián Čaučík zdôraznil, že Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nebol uznášaniaschopný už viackrát po sebe.

„Opakovane vládni koaliční poslanci na tieto výbory neprídu a nie sme uznášaniaschopní. A toto je veľmi smutné, tragické. Pritom je tam viac vecí, ktoré chceme riešiť,“ povedal Čaučík.   

Vodné dielo Gabčíkovo. Foto: Vodohospodárska výstavba

Minister na výbor príde

Taraba tieto tvrdenia opozičných politikov označil za hoaxy a nezmysly. Slovensko sa podľa neho ani nerozhodlo, či spor ide urovnať a či sa vie s Maďarskom dohodnúť. Na spomínaný mimoriadny výbor podľa svojich slov príde.

Žiadnych 50 percent vraj nikam do Maďarska nejde. „Môj záujem je, aby Maďarsko nemalo potenciál vlastníckeho podielu vodného diela,“ povedal v utorok minister s tým, že akákoľvek zmluva s Maďarskom musí prejsť parlamentom a o ničom sa nedá rokovať a dohadovať tajne.

Podľa jeho slov Medzinárodný súdny dvor v Haagu pred 30 rokmi rozhodol, že dohoda z roku 1977 je platná. „Zmluva jasne definuje, že každý zo štátov má nejakú povinnosť a vlastnícke štruktúry určuje dokument z roku 1977,“ vysvetlil.

Envirominister minulý týždeň na tlačovej konferencii takisto uviedol, že podpísaná dohoda, o ktorej rozhodli v Haagu, medzi Slovenskom – v súčasnosti ako nástupníckym štátom – a Maďarskom stále platí. „Zmluva napríklad jasne hovorí, že Maďarsko je spoluvlastníkom Gabčíkova a že 50 percent elektrickej energie majú dostávať zadarmo. To je všetko v platnom dokumente,“ priblížil Taraba.

Podľa jeho slov má Slovensko na druhej strane nárok, aby oni dostavali Nagymaros. Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol, že treba zohľadniť realitu na Dunaji.

„To, prečo sa my rozprávame s Maďarskom, je, že do dnešného dňa nebol v plnej miere implementovaný rozsudok, ktorým nás zaviazal Haag,“ spresnil envirominister.

Vraj Slovensko a ani Maďarsko nemá žiadny záujem, aby o implementácii spomínaného rozsudku rozhodoval opäť Medzinárodný súdny dvor, ale chce, aby si to rozhodlo Slovensko a Maďarsko.

„Dohoda, ktorú pripravujeme, má veľký predpoklad dosiahnuť, aby Slovensko malo vzťahy s Maďarskom, ľudovo povedané, ,upratané‘, vyvážené a transparentné. O detailoch budeme verejnosť informovať, ak k dohode príde. Zatiaľ k nej neprišlo,“ dodal Taraba.

Spor skončil v Haagu

Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré podľa viacerých odborníkov vyvolalo najväčší maďarsko-slovenský konflikt od druhej svetovej vojny, uviedli do prevádzky pred 30 rokmi a vyrába asi desatinu slovenskej elektriny.

Obrovský plán diela Gabčíkovo – Nagymaros sa uskutočnil len z časti. Maďarskú časť – vodné dielo v meste Nagymaros, ktoré má mať o tretinu nižší výkon ako Gabčíkovo, napokon nepostavili. Vo veľkej miere k tomu prispela kritika verejnosti, hospodárske, spoločensko-politické zmeny i pád komunizmu.

To vyústilo do sporu, ktorý otvorilo spustenie prevádzky Gabčíkova a odklonenie veľkej časti toku Dunaja do umelého koryta vytvoreného medzi Čunovom a Sapom. Maďarsko sa následne obrátilo na Medzinárodný súdny dvor v Haagu.