Zvýšené výdavky na zbrojenie? Za posledných desať rokov sú už realitou

Cieľ päť percent z HDP na obranu bol schválený. Aj keď šalamúnsky, lebo 1,5 percenta je hybridných, čo sa dá zatiaľ vnímať ako symbolické gesto. Záväzok má nulovú vymožiteľnosť, podobne ako doterajší záväzok dvoch percent HDP.

Cieľ je síce stanovený až na rok 2035, čo by pre priemernú členskú krajinu znamenalo ročný nárast reálnych obranných výdavkov zhruba o desať percent. No pohľad na verejné financie viacerých významných členov napovedá, že to bude ťažko splniteľná úloha.

Najbližšie je dnes k cieľu Poľsko s podielom 4,7 percenta HDP, no s deficitom verejných financií takmer sedem percent HDP a prudko rastúcim dlhom (55 percent v roku 2024, no už 65 percent v roku 2026) naráža na limity možného. A to je Poľsko jedna z krajín, kde je verejná akceptácia rastúcich vojenských výdavkov na vysokej úrovni.

V realite skôr očakávam, že už po pár rokoch začnú jednotliví „pretekári“ z pelotónu obranných výdavkov vypadávať a v Európe skončíme niekde okolo úrovne 3 až 3,5 percenta HDP, a to aj s prefarbením niektorých civilných výdavkov na vojenské. Samozrejme, len za predpokladu, že v nasledujúcich rokoch nevznikne ďalší horúci konflikt, ktorý by priority premiešal.

Proklamácia a realita

No kým spomínaných päť percent HDP je politická proklamácia, razantný nárast obranných výdavkov je realita. Pred desiatimi rokmi vynakladali členovia EÚ na obranu 150 miliárd eur, v roku 2024 to bolo už 326 miliárd eur.

Keďže po vstupe Fínska a Švédska sú mimo NATO z členov EÚ už len Rakúsko, Írsko, Cyprus a Malta s necelými siedmimi miliardami eur obranných výdavkov, môžeme toto číslo smelo aproximovať na EÚ - NATO. Ukazuje to 17-percentný ročný nárast od roku 2022. Teda dokonca oveľa viac, než by žiadal päťpercentný záväzok, hoci toto tempo bude sotva udržateľné bez masívnej voličskej podpory. Z tejto sumy až 90 miliárd eur tvorili nákupy novej techniky, o polovicu viac ako v roku 2023.

Výdavky členov EÚ na obranu. Zdroj: Európska rada

Ak by sme nominálne prerátali úzko definovaný záväzok 3,5 percenta, znamenalo by to 570 miliárd eur obranných výdavkov v dnešných cenách. Ak by sme prepočítali širšie definovaných päť percent, je to až 815 miliárd eur.

Takáto suma by EÚ katapultovala v rebríčku obranných výdavkov tesne za USA. Tie dnes vynakladajú na zbrane a vojenské systémy okolo 825 miliárd eur ročne. Aj tých „slabších“ 570 miliárd eur by EÚ posunulo na druhé miesto, omnoho vyššie pred Čínu, ktorá oficiálne kŕmi armádu 250 miliardami eur ročne a neoficiálne zhruba 400 miliardami eur.

Úverový nástroj

Voči takýmto vysokým číslam som skeptický, no triezvejších 400 až 450 miliárd eur ročne nie je až takých nereálnych. Na konci mája bol schválený nový inštrument s názvom Security Action for Europe – SAFE (EÚ miluje dvojzmyselné skratky) s úverovou kapacitou 150 miliárd eur. Je nadizajnovaný podľa čoraz populárnejšieho scenára – SAFE sa naplní predajom európskych dlhopisov a následne bude poskytovať veľmi výhodné úvery (úrok okolo troch eur a splatnosť až do 45 rokov).

Krajiny sa môžu o úvery uchádzať s nákupmi vojenskej techniky a munície, pričom minimálne 65 percent obstarávanej hodnoty musí pochádzať z EÚ, EFTA (Nórsko, Švajčiarsko a spol.) alebo z Ukrajiny. Tieto krajiny zároveň môžu z nástroja čerpať úvery, ideálne v spoločných projektoch viacerých krajín. Tretie krajiny, ktoré sú súčasťou Bezpečnostného a obranného partnerstva s EÚ (Spojené kráľovstvo, Kórea, Kanada, Nórsko a zopár ďalších), môžu priestor pre svoje firmy vyrokovať. Ostatné štáty, najmä USA, môžu mať podiel na financovanom obstarávaní len do 35 percent.

Úvery sú návratné, no pre krajiny s vyššími úrokmi na národných dlhopisoch (aktuálne Poľsko 5,5 percenta či Rumunsko 7,5 percenta) sú veľmi výhodné. EÚ tak pokračuje vo využívaní svojho vysokého úverového kreditu ako páky vo fiškálnom vypomáhaní členom. Funguje to trošku (dosť) ako taký „obranný euroval“ so spoločným ručením za nákupné rozhodnutia členských krajín.

Z pohľadu fiškálneho rizika a morálneho hazardu to nie je práve šťastné riešenie, ktoré umožní národným politikom míňať bez toho, aby si spravili poriadok v prioritách. Ale z pohľadu výdavkov na obranu to bude spolu s údajne dočasným uvoľnením dlhových pravidiel pre tento typ výdavkov „prepisovať kolesá nákupov“.

Ako som písal už v marci, väčšia otázka je, či za výdavkami bude stíhať priemysel. Na dvere zbrojárskych firiem začali zrazu búchať zákazníci s miliardami v rukách. Naplnenie ich dopytu si bude vyžadovať rýchle neškálovanie výroby v rozmere, aký európski zbrojári nevideli takmer 40 rokov. Zatiaľ kapitalizmus zaberá naplno aj v tomto odvetví a výsledky najmä vo výrobe munície prekonávajú prvé očakávania. No príval objednávok ešte len začal.