Clá sa dotknú európskych tovarov za miliardy
Šefčovič na margo rokovaní varoval, že colné zaťaženie európskeho dovozu do USA by sa dotklo tovarov za približne 380 miliárd eur. Exportérom zo starého kontinentu by tiež stúpli náklady na vývoz 11-násobne.
„Recipročné“ clá, ktorými chce Trump zvrátiť obchodný deficit (ktorý považuje za „zdieranie“ Spojených štátov), by sa podľa doterajších záverov Únie dotkli 70 percent európskeho exportu do USA. EÚ preto na ohlásenie ciel reagovala spustením plánovania odvetných opatrení za 20 miliárd eur, ktoré by cielili na dovoz tovaru z agrosektora či strojárstva.
Trumpove clá z dôvodu možného prepadu obchodu kritizoval aj bývalý poradca Bieleho domu Elon Musk. Ten s cieľom znižovania vládnych výdavkov zriadil Úrad pre efektivitu vlády (DOGE), v otázke obchodu s Úniou sa postavil na stranu „bezcolného priestoru“.
Dostal sa preto do konfliktu s ekonomickým poradcom Bieleho domu Petrom Navarrom, ktorého v zápale diskusie označil za „hlúpejšieho ako vrece tehál“.
Európa pre súhlas s clami potrebuje výnimky
Prvú nezáväznú politickú dohodu majú Washington a Brusel uzavrieť 8. júla, teda v predvečer vypršania Trumpovho termínu obnovenia ciel. Náčrt tejto dohody už začína naberať kontúry, potvrdili štyria anonymní európski diplomati pre týždenník Politico.
Hoci návrh dokumentu v súčasnom znení potvrdzuje desaťpercentnú základnú sadzbu na európsky dovoz, Spojené štáty by pristúpili k úľavám pre niektoré priemyselné odvetvia a „predbežne“ by sa zaviazali k uvoľneniu colného režimu, spresnili.
Diplomati, ktorých o tomto vývoji na rokovaniach za zatvorenými dverami informovali predstavitelia Komisie Björn Seibert a Sabine Weyandová, priblížili, že návrh dohody z európskej strany pripomína zmluvu, ktorú so Spojenými štátmi uzavrela Británia – Londýn totiž prijal desaťpercentný základ, vyjednal si však výnimku na export áut a ocele.
„Viaceré krajiny EÚ Komisii povedali, že bez takýchto úľav by žiadna dohoda nebola možná,“ píše Politico.
Šefčovič má s Greerom opäť rokovať vo štvrtok, podľa zdrojov Politico sa majú zhodnúť práve na tomto návrhu. Diplomati však počítajú so štyrmi pravdepodobnými cestami, ktorými by sa rozhovory mohli uberať.
Štyri scenáre vývoja rozhovorov
Komisár na začiatok zatiaľ posledného kola rokovaní naznačí, že EÚ dúfa v zníženie desaťpercentnej colnej sadzby, hoci je ochotná ju prijať – za určitých podmienok. Ako to v minulosti naznačil nemecký kancelár Friedrich Merz, výnimky pre Európu by sa mohli týkať farmaceutického priemyslu, polovodičov, alkoholu či komerčných lietadiel.
Komisia však „vidí šancu, že sa tak stane, ako pomerne malú,“ povedal jeden z diplomatov.
Európsky predstaviteľ pravdepodobne navrhne zníženie amerických sadzieb na oceľ a hliník, čo môže podľa jedného diplomata presvedčiť amerického vyjednávača o možnosti „vytvorenia ochranného kruhu“ okolo EÚ a USA pred čínskym dampingom ocele.
Najhorším zo štyroch predpokladaných scenárov by bol „úplný krach“ americko-európskych rokovaní. Výsledkom by totiž bolo obnovenie platnosti ciel a všetky z toho vyplývajúce následky pre obe strany. Zdroje bruselského týždenníka však túto možnosť považujú za nepravdepodobnú.
Naopak, najlepšou realistickou možnosťou by bola dohoda o rámci, v ktorom by sa uplatňovali nízke clá a zároveň by zastrešoval mocnosti na oboch brehoch Atlantiku v „boji proti priemyselnej sile Číny“. Európania sa pri tejto možnosti spoliehajú na jastrabí protičínsky postoj Trumpovej administratívy, a niektorí sú ochotní „prehltnúť“ aj niektoré jednostranné opatrenia USA.
Medzi týmito krajnými možnosťami diplomati vnímajú ako potenciálne scenáre buď pokračovanie rokovaní počas leta, alebo prijatie predbežnej rámcovej dohody (agreement in principle) s otvorenými dverami pre neskoršie dojednanie konkrétností.
Práve pokračovanie rokovaní považujú anonymní diplomati za najpravdepodobnejšiu možnosť, pričom sa spoliehajú, že Američania tiež nebudú ochotní dopustiť ich „krach“.
Jedným z dôsledkov totiž budú aj plánované „odvetné opatrenia“, ktorých prvé kolo Rada EÚ schválila ešte v apríli, hoci ich tiež pozastavila. „Druhé, oveľa rozsiahlejšie kolo sa naďalej zvažuje,“ pripomenul týždenník.
Denník Guardian v profilovom článku pred Šefčovičovým odletom pripomenul, že eurokomisár po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie vyjednal dohodu o brexite, v rámci ktorej vyriešil pálčivú tému hranice medzi Írskom a Severným Írskom a obchode, ktorý cez ňu prúdi.
Hoci tento trend zvrátil ďalší londýnsky vyjednávač, eurokomisár zaznamenal úspech, keď nezačal obchodnú vojnu, napísal britský denník. Jeho diplomatický postoj sa vyplatil, keď Londýn s Bruselom uzavreli Windsorskú dohodu, ktorá definitívne upravila vzťahy na írsko-írskej hranici.
Európska komisia sa preto spolieha na Šefčovičov talent aj pri rokovaniach s USA. Anonymní diplomati pre Guardian vyjadrili nádej, že sa mu podarí dohodnúť v prospech oboch strán.
