V chránených územiach začali zbierať cigaretové ohorky. Postavia z nich asfaltové cesty

Špeciálne koše na ohorky zatiaľ osadili vo Vihorlate a v Poloninách. Lokality, v blízkosti ktorých boli nádoby inštalované, patria medzi výnimočné územia Slovenska aj Európy.

Práve tu sa nachádzajú vzácne bukové lesy a pralesy. Tie sú súčasťou sériovej lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.

Na území Národného parku Poloniny ide o komponenty Havešová, Stužica, Rožok a Udava. Vo Vihorlate o komponent Vihorlat, informovala v tlačovej správe Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR).

Celkovo táto séria v súčasnosti zahŕňa 93 lokalít v osemnástich krajinách sveta a Slovensko aktuálne vykonáva predsedníctvo tejto cezhraničnej lokality až do roku 2027.

Podľa štátnych ochranárov bukové pralesy v Poloninách a Vihorlate sú jedinečné svojou zachovalosťou, prirodzenosťou a minimálnym zásahom človeka.

„Predstavujú živý príklad pralesových ekosystémov, ktoré sa vyvíjali po tisícročia. Ich ochrana je nielen medzinárodnou prioritou, ale aj našou spoločnou zodpovednosťou,“ uviedla ŠOP SR.

Inštalácia košov je súčasťou snahy predchádzať znečisťovaniu chránených území a minimalizovať riziko požiarov, ktoré môžu vzniknúť aj z jediného ohorku.

Koše dodala slovenská spoločnosť Reneso, ktorej činnosť je unikátna aj v medzinárodnom meradle. Ide o jedinú firmu na svete s patentovanou technológiou recyklácie cigaretových ohorkov.

Tie premieňa na zmes využívanú ako prísada do asfaltu pri výstavbe ciest. Tento prístup originálne spája ochranu prírody s obehovým hospodárstvom – odpad sa mení na funkčný stavebný materiál.

Špeciálne odpadkové koše na cigaretové ohorky osadili v Poloninách a Vihorlate. Foto: ŠOP SR

Do úvahy prichádzajú aj Tatry

Spolupráca v lokalitách Poloniny a Vihorlat na východe Slovenska vznikla na popud Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) a ŠOP SR.

„Avizovali, že chcú urobiť opatrenia v rámci týchto chránených území. Oslovili našu spoločnosť so špecifickým projektom – osadením zberných nádob na frekventovaných miestach,“ povedal pre Štandard autor myšlienky recyklácie ohorkov do asfaltu Hugo Repáň.

Sú to miesta, na ktorých sa najčastejšie zhromažďujú turisti predtým, ako vyrazia do týchto prírodných rezervácií. Ide o vychýrené lokality ako napríklad Morské oko, ktoré je najväčším jazerom vo Vihorlatských vrchoch.

„Osadili sme päť nádob. Priebežne budeme zabezpečovať ich údržbu. Všetok odpad, ktorý sa tam nazbiera, následne zrecyklujeme na prímes do asfaltu,“ vysvetlil Repáň.

Podľa jeho slov sú pripravení inštalovať smetné nádoby aj v Tatrách či iných národných parkoch na Slovensku. Stačí iba, aby prišla na to požiadavka od kompetentných orgánov.

Firma Reneso v tejto oblasti spolupracuje s akciovou spoločnosťou SPAK-EKO, ktorá prebrala gesciu, že po roku bude financovať zber a následnú recykláciu týchto cigaretových ohorkov.

To, či opalky z danej oblasti nakoniec skončia v asfalte v jej okolí, zatiaľ nevedia. „My ako spoločnosť zbierame ohorky po celom Slovensku a to množstvo, čo získame za rok, je využité na jednu väčšiu cestu,“ vysvetlil.

Za rok reálne vyzbierajú po celej našej krajine približne 40 ton cigaretových opalkov, čo predstavuje štyri kamióny odpadu. „Takže ohorky budú prevezené z východu Slovenska k nám, kde sa spracujú na našej unikátnej technológii a následne to bude použité pri výstavbe s naším stavebným partnerom,“ dodal Repáň.

 Úspešný študentský projekt

S nápadom, ako recyklovať použité tabakové náplne a cigaretové ohorky a dostať ich zo zeme do asfaltovej cesty, aby neznečisťovali životné prostredie, prišiel ešte ako študent Hugo Repáň.

Zo študentského projektu sa postupne stala inovatívna spoločnosť, ktorá je jedinečnou na celom svete. Recyklačná linka, ktorú Repáň otvoril v Žiari nad Hronom, nie je nikde inde.

Mladý muž ozrejmil, že nápad mu skrsol v hlave, keď študoval na gymnáziu v Žiari nad Hronom v maturitnom ročníku. „Začali ma trápiť cigaretové ohorky, ktoré máme všade okolo seba,“ priblížil začiatky.

Túto myšlienku postupne rozvíjali, pracovali na nej, až prišli do štádia, keď opravili poškodenú cestu asfaltom z cigaretových zvyškov v jeho rodnom Žiari nad Hronom.

Na základe výpočtov, ktoré vtedy urobili, sa na cestu s dĺžkou zhruba sto metrov spotrebuje približne desať miliónov cigaretového odpadu. Ten nesmie byť kontaminovaný inými odpadkami a preto sú výhodou koše určené iba na ohorky.  

Podľa Repáňa opalok sa rozkladá pätnásť rokov a vplyvom dažďa sa absorbuje do pôdy, do ktorej sa takto dostane až 140 toxických a karcinogénnych látok.

Spracovanie cigaretových ohorkov má svoj presný postup. Najskôr sa ručne pretriedia a takto sa separujú od iného odpadu, ktorý sa v smetných košoch občas objaví.

Následne ich rozomelú na materiál, ktorý pripomína vatu, a z neho následne vyrábajú granulát, ktorý sa používa do čiernej živicovej zmesi určenej na stavbu ciest. Granulka, ktorá má veľkosť od dva do päť centimetrov, sa neskôr v asfalte rozmiešava, aby sa vlákna prerozdelili.

„Vlákna v asfalte slúžia na to, že keď sa zmes vyrobí, tak sa musí prepraviť na miesto, kde sa pokladá a vlákna zlepšujú to, aby smola, ktorá je spojivo, nestekala pri transporte,“ dodal na záver Repáň.