Zastavenie amerických zbraní pre Ukrajinu prichádza v najhoršom čase, tvrdia analytici

Administratíva Donalda Trumpa v utorok oznámila, že ruší dodávky munície pre Ukrajinu. Stopnutie odôvodnila tým, že USA musia doplniť vlastné zásoby, keďže vojny na Ukrajine a na Blízkom východe ich vyčerpávajú.

Spojené štáty od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poskytli Kyjevu zbrane a vojenskú pomoc za viac ako 66 miliárd dolárov.

Sean Parnell, hovorca Pentagónu, dodal: „Nemôžeme dávať zbrane všetkým na celom svete. Musíme dbať na Ameriku a brániť našu vlasť a naše jednotky po celom svete.“

Pentagón tvrdí, že ide o dočasné opatrenie. Ukrajinskí predstavitelia však podľa Economist podozrievajú Trumpovu administratívu z koordinovanej snahy vyvinúť na Ukrajinu tlak, aby urobila politické ústupky, ako to bolo začiatkom marca, keď USA na krátko zastavili dodávky zbraní a spoluprácu v oblasti spravodajských služieb po hádke oboch prezidentov v Oválnej pracovni.

Výroba jednej rakety trvá rok

Nevedno presne, akého počtu zbraní a na aké obdobie sa škrty týkajú.

Denník New York Times (NYT) informoval, že Spojené štáty neplánovali dodať tento vojenský materiál na Ukrajinu už niekoľko mesiacov, ale denník Wall Street Journal uviedol, že dodávky amerických zbraní, ktoré sa už nachádzajú v Poľsku, zastavili až 1. júla.

Podľa západných médií ostali u nášho severného suseda „visieť“ desiatky rakiet systému Patriot, desiatky prenosných protilietadlových systémov Stinger a viac ako sto rakiet Hellfire vzduch-zem, tisícky kusov delostreleckej munície 155-milimetrového kalibru či viac než 90 rakiet AIM vzduch-vzduch.

Ukrajina najviac pocíti nedostatok protilietadlových rakiet Patriot, ktoré sú veľmi vzácne.

Spoločnosť Lockheed Martin vyrába približne 550 takýchto kusov ročne. Nepredáva ich len USA, ale aj 18 ďalším štátom, ktoré používajú systémy Patriot. A hoci má firma snahu vyrábať čoskoro 600 rakiet ročne a zriadiť výrobu aj na starom kontinente, neznamená to žiaden významný obrat. V skratke, nejde o muníciu, ktorá by sa dala rýchlo doplniť vo veľkom množstve, dokončiť ju trvá rok.

Douglas Barrie, odborník na vojenskú leteckú techniku z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, skonštatoval, že pre Kyjev ide o „zlú správu“. Zníženie dodávok zo strany USA však označil za „nevyhnutné“ vzhľadom na ich obmedzený počet.

Portál The War Zone konštatuje, že vyjadrenia administratívy exprezidenta Joea Bidena, že dodávky zbraní Ukrajine budú pokračovať, kým bude Rusko útočiť, nezodpovedali realite. Aj americké zbrojné sklady majú svoje dno a ich dopĺňanie trvá celé roky, nie mesiace. A stojí obrovské peniaze. 

Možno preto Trump pred pár dňami na stretnutí s ukrajinským náprotivkom na okraji samitu NATO nereagoval hneď pozitívne ani na Zelenského vyjadrenia, že je pripravený kúpiť systémy Patriot a nechce ich dostať darom.

Nová stratégia Ruska

Pre Kyjev je protivzdušná munícia číslom jeden na zozname želanej vojenskej pomoci.

Britské Centrum pre informačnú odolnosť zhodnotilo, že najnovšou taktikou Ruska sú kombinované údery. Vypúšťa čoraz väčší počet dronov Šáhid, ktoré slúžia ako návnada pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, čo následne umožňuje väčšiemu počtu ruských rakiet zasiahnuť cieľ.

Jedno takéto bombardovanie podľa WSJ minulý víkend zahŕňalo 477 dronov, 46 riadených striel a 11 balistických rakiet. Ukrajinské letectvo zostrelilo len jednu balistickú raketu.

Zachytiť ich dokáže len systém Patriot, no ani ten nie stopercente. Radar systému nepokrýva celý 360-stupňový oblúk a jeho raketové puzdrá sú naklonené, čo vytvára slepé miesto, ktoré môžu protivníci využiť. Najmä manévrovateľnými raketami počas letu.

Bez protilietadlových striel Patriot nebude Ukrajina schopná brániť svoju kritickú aj priemyselnú infraštruktúru.

Okrem toho jej bude chýbať aj delostrelecká munícia, ktorá poskytuje nepretržitú palebnú podporu na frontovej línii. Ukrajinci ju používajú proti rôznym cieľom – systémom protivzdušnej obrany, delostreleckým postaveniam, mostom, veliteľským stanovištiam – do vzdialenosti 80 kilometrov.

Európski spojenci sa snažia, ale nestačí to

Do akej miery by zastavenie pomoci USA poškodilo Ukrajinu, závisí aj od schopnosti Európy zaplniť túto medzeru.

Najhorším scenárom pre Ukrajinu je, že Spojené štáty zakážu všetku pomoc – vojenskú aj spravodajskú – a prestanú predávať zbrane, a to aj prostredníctvom tretích strán ako Európa, analyzuje Centrum pre strategické medzinárodné štúdiá.

Práve nákup cez európske štáty je novou stratégiou, na ktorú sa – podľa šiestich zdrojov portálu Politico – chce Kyjev po novom zamerať. Európske vlády by si to započítali do nových výdavkov NATO na obranu. Zatiaľ však neboli prijaté žiadne konkrétne záväzky a celý proces neschválili orgány USA – podrobnosti však prerokúvajú.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok vyhlásila, že európske štáty musia Ukrajine poskytnúť ďalšiu vojenskú pomoc a zvýšiť európske obranné kapacity, a to nielen na úrovni EÚ, ale aj na kontinentálnej úrovni.

Európa však podľa analytikov nie je pripravená na vojnovú výrobu, zatiaľ čo Rusko áno, a rozšírenie produkcie zbraní jej bude trvať dlho. Napriek rokom snahy sa európske firmy stále nevedia efektívne koordinovať naprieč štátmi, čo brzdí ich výkon.

Navyše, len Spojené štáty môžu poskytnúť Ukrajine určité zbraňové systémy vo veľkom rozsahu a rýchlo – napríklad HIMARS a rakety ATACMS. Starý kontinent by mohol pomôcť len nepriamo – napríklad financovaním nákupu zbraní z Južnej Kórey či Izraela. Nie je však jasné, koľko a ako rýchlo by ich tieto krajiny vedeli dodať, ani či by ich Ukrajina vedela okamžite používať.

Ursula von der Leyenová, Mark Rutte a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Ukrajina si sama nepomôže

Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie hodnotí, že Ukrajina momentálne vyrába približne tridsať percent svojej výzbroje vo vlastnej réžii – vrátane rakiet, dronov, tankov, obrnených vozidiel, munície a komunikačných systémov. Zelenskyj tvrdí, že štyridsať percent.

Aj napriek výraznému rozšíreniu výroby je podľa analytikov pri zvyšku vojenského vybavenia stále závislá od rôznych dodávateľov. Mnohé domáce zbrane totiž obsahujú súčiastky zo zahraničia, vrátane dielov z Číny.

Pre Kyjev predstavuje zásadný problém, že ekonomika nevyrába dostatok systémov protivzdušnej obrany. „Ukrajina aktívne pracuje na rozvoji vlastných kapacít, ale vzhľadom na rozsah ruského teroru potrebujeme podporu hneď teraz,“ zopakoval šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha s dôvetkom, že Ukrajina je pripravená si tieto zbrane kúpiť, prípadne prenajať.

Ukrajinská strana varovala, že „akékoľvek oneskorenie alebo váhanie v podpore obranných schopností Ukrajiny len povzbudí Rusko k pokračovaniu vo vojne a neprinesie mier“. Na opotrebovávaciu vojnu je Rusko pripravené lepšie.

Aj Inštitút pre štúdium vojny konštatuje, že ukrajinské sily budú s najväčšou pravdepodobnosťou musieť opäť šetriť materiál, čo pravdepodobne urýchli ruské zisky na bojisku.

Možno preto prijali túto správu za Uralom s radosťou. „Čím menej zbraní sa dodáva na Ukrajinu, tým bližšie je koniec špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Generálny riaditeľ Ruského fondu priamych investícií (RDIF) Kirill Dmitriev zas skonštatoval, že pozastavenie pomoci „vyvoláva otázky o schopnosti Západu naďalej podporovať Ukrajinu.“

Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že „pochybnosti“ o postoji USA voči Európe zdôrazňujú potrebu posilniť spoluprácu európskych štátov prostredníctvom Európskej únie a NATO. Dúfa tiež, že v piatok alebo v nasledujúcich dňoch sa mu podarí hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom z dôvodu obáv o nedostatok vlastných vojenských zásob.