Koalícia ochotných znova sľubuje. Merz opäť tlačí na Slovensko

Predstavitelia Británie, Francúzska a ďalších krajín sa vo štvrtok stretli v Londýne na rokovaní takzvanej koalície ochotných. Cez videohovor sa z Ríma pripojí aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa zúčastňuje na niekoľkodňovej konferencii o podpore Ukrajiny.

Ako v predvečer stretnutia spresnil týždenník Politico, koalícia sa stretne na okraj tretieho dňa britsko-francúzskeho samitu, v rámci ktorého tiež premiér Keir Starmer a prezident Emmanuel Macron podpíšu záväzok spolupracovať pri jadrovom odstrašení.

Londýn a Paríž sú jediné európske mocnosti, ktoré majú jadrové zbrane, sú tiež signatármi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Odstrašujúce jadrové prostriedky oboch štátov zostávajú pod ich národnou kontrolou, „ale môžu byť koordinované“, uviedli v stredajšom vyhlásení britský rezort obrany a Elyzejský palác. Podľa nich „neexistuje žiadna extrémna hrozba pre Európu, ktorá by nevyvolala reakciu oboch krajín“.

Do začiatku rokovaní nebolo jasné, či sa všetkých 32 predstaviteľov koalície pripojí k rozhovorom naživo alebo prostredníctvom videohovoru. Macron a Starmer však podľa zdrojov Politica avizovali, že budú rokovať na Veliteľstve Northwoods severne od Londýna. V objekte totiž sídli aj spoločné námorné velenie NATO.

„Samit koalície ochotných sa uskutoční pod vedením prezidenta a premiéra… Na programe je otázka, ako udržať Ukrajinu v bojaschopnom stave, ako zvýšiť tlak na Rusko a ako pokračovať v práci na ďalších krokoch,“ povedal týždenníku anonymný predstaviteľ Elyzejského paláca. Podľa predsedníčky talianskej vlády Giorgie Meloniovej sa však má konať v Ríme.

Briti a Francúzi „neochvejne podporujú“ Ukrajinu, riešia aj iné témy

Spojenci budú spoločne vyvíjať pokročilé navigačné systémy na ochranu kritickej infraštruktúry pred nepriateľskými hrozbami vrátane rušenia signálu, ktoré sa prejavilo v konflikte na Ukrajine, oznámila britská vláda.

„Francúzsko aj Spojené kráľovstvo majú obrovské ambície v oblasti technológií na podporu hospodárskeho rastu a posilnenie národnej bezpečnosti,“ vysvetlil minister technológií Peter Kyle. „Je nevyhnutné, aby sme v tomto úsilí spolupracovali s prirodzenými partnermi, ako sú naši francúzski susedia, najmä preto, že hrozby zo strany nepriateľských štátnych subjektov len rastú.“

Londýn sa tiež zapojil do investovania do francúzskeho satelitného operátora Eutelsat, ktorý má podľa Paríža konkurovať americkému systému Starlink od firmy Elona Muska SpaceX. Macron už na sieti X reagoval poďakovaním.

Francúzska vláda nedávno investovala do Eutelsatu 750 miliónov eur, čím zvýšila svoj podiel na 29,65 percenta. Britský podiel 10,89 percenta ostal nezmenený, Londýnu tiež ostal „zlatý balíček“ vďaka vlastníctvu časti dcérskej spoločnosti OneWeb, ktorú Eutelsat kúpil v roku 2023.

Eutelsat vlastní a spravuje 34 tradičných geostacionárnych satelitov a viac ako 600 satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme, čo je druhá najväčšia konštelácia na svete po Starlinku.

„Keďže naši protivníci čoraz viac využívajú vesmírne technológie na to, aby nám škodili, odolné satelitné pripojenie sa stalo nevyhnutným pre národnú bezpečnosť nášho kontinentu,“ vyhlásil Kyle.

V priebehu štvrtka Macron so Starmerom oznámili aj prísnejšie migračné kontroly. Tento krok pritom prišiel len pár dní po zásahu francúzskej pobrežnej stráže, ktorá prepichla nafukovací čln s migrantmi plaviacimi sa cez Lamanšský prieliv.

Starmer chce, aby Macron splnil svoj sľub o väčšej „spolupráci a hmatateľných výsledkoch“ v oblasti migrácie, priblížil zdroj agentúry Reuters.

Labouristický líder od svojho minuloročného volebného úspechu čelí výzvam v oblasti popularity, ktorej pokles súvisí práve s nesplnením sľubu znížiť migrantské prechody cez „Kanál“, ako Briti nazývajú prieliv medzi svojou monarchiou a Francúzskom.

Zároveň sa týmto plánovaným sprísnením snaží zastaviť rast popularity svojho nového vyzývateľa, euroskeptika Nigela Faragea a jeho strany Reform UK.

„Všetci sa zhodneme na tom, že situácia v Lamanšskom prielive nemôže pokračovať tak ako doteraz,“ povedal Starmer v stredu vo svojej kancelárii na Downing Street, kde rokoval s Macronom. „Vnášame do hry novú taktiku a novú úroveň zámeru riešiť nelegálnu migráciu a rozbiť obchodný model zločineckého gangu,“ vysvetlil.

Macron doplnil, že obe krajiny „zdieľajú rovnaké odhodlanie bojovať proti nelegálnym zločineckým skupinám, a to v silnej koordinácii s ostatnými štátmi EÚ“.

Británia a Francúzsko sa podľa anonymného zdroja z Londýna dohodli na schéme vracania migrantov „jeden dnu, jeden von“, v rámci ktorej by Británia deportovala do Francúzska ľudí bez dokladov prichádzajúcich na malých člnoch výmenou za rovnaký počet legálnych žiadateľov o azyl s rodinnými väzbami v Spojenom kráľovstve.

Macron tiež vyzval Britániu, aby riešila „migračné príťažlivé faktory“, čím naznačil, že pre migrantov by malo byť ťažšie nájsť si v Británii prácu bez legálneho pobytového statusu.

Ťahúni koalície ochotných

Obe krajiny sa zaviazali, že objednajú viac rakiet Storm Shadow spoločnej britsko-francúzskej výroby, ktoré sa teraz používajú na Ukrajine, a podpísali dohodu o prehĺbení jadrovej spolupráce, ktorá prvýkrát umožní koordináciu odstrašujúcich prostriedkov oboch krajín.

„Spojené kráľovstvo a Francúzsko ako blízki partneri a spojenci v NATO majú hlbokú históriu spolupráce v oblasti obrany a dnešné dohody posúvajú naše partnerstvo na ďalšiu úroveň,“ uviedol Starmer vo vyhlásení.

„V posledných týždňoch sme boli svedkami vojen, destabilizácie obchodu v našich ekonomikách a naša schopnosť konať spoločne je pre nás všetkých kľúčovým faktorom úspechu,“ povedal Macron prostredníctvom prekladateľa.

Doteraz poslalo Spojené kráľovstvo približne 900 týchto rakiet, cena jednej sa pohybuje okolo dvoch miliónov libier (asi 2,3 milióna eur).

Obaja lídri sa cez videohovor pripoja na rokovanie spomínanej koalície, na ktorej vystúpi aj ukrajinský líder.

Podpora Ukrajiny z Ríma

Ten na súbežnej konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme vyzval, aby sa na rekonštrukciu vojnou zničenej krajiny využívali zmrazené aktíva Ruskej federácie, a to „oveľa aktívnejšie“.

Na samotnej konferencii sa predstavitelia dohodli na záväzkoch v hodnote desať miliárd eur na podporu obnovy Ukrajiny. Taliansko sa podľa premiérky Giorgie Meloniovej snaží zabrániť firmám, ktoré „pomáhali ruskej vojnovej mašinérii“, aby z tejto obnovy profitovali. Rím sa preto „zásadne“ zapojí do fondu spravodlivej obnovy.

Nemecký kancelár Friedrich Merz avizoval podporu pre ukrajinský energetický sektor a podporil založenie podporného fondu pre Ukrajinu.

Merzova výzva k Slovensku

Zaviazal sa tiež podporovať Kyjev na ceste do EÚ a obrátil sa aj na Slovensko, ktoré vyzval, aby prestalo blokovať 18. sankčný balík Únie. Prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi tiež odkázal, aby „ostal s nami na tejto strane dejín“.

„Sme pripravení kúpiť od USA aj ďalšie systémy Patriot a poskytnúť ich Ukrajine,“ pokračoval spolkový kancelár s reakciou na dočasné pozastavenie amerických dodávok zbraní Kyjevu. Pentagón totiž pozastavil transfer rakiet do Systémov protivzdušnej obrany v dôsledku vlastného nedostatku.

Meloniová ako miesto rokovania koalície ochotných uviedla práve Rím a vyhlásila, že sa na nich „po prvý raz“ zúčastnia aj Spojené štáty.

Konferencia, ktorú Taliansko organizuje, je štvrtým takýmto podujatím od začiatku rusko-ukrajinskej vojny vo februári 2022. Jej hlavným cieľom je mobilizovať medzinárodnú podporu pre Ukrajinu. Eurokomisia podrobne opísala podporu pre Ukrajinu vo výške 2,3 miliardy eur na pomoc pri jej obnove.

„Vďaka podpísaným dohodám v hodnote 2,3 miliardy eur chceme uvoľniť až desať miliárd eur v investíciách na obnovu domov, opätovné otvorenie nemocníc, oživenie podnikov a zabezpečenie energie,“ oznámila šéfka Komisie Ursula von der Leyenová, ktorá v ten istý deň ustála hlasovanie europarlamentu o nedôvere.

Britský kabinet na pozadí rozhovorov koalície ochotných schválil britsko-ukrajinskú dohodu o dodávkach päťtisíc rakiet Thales pre systémy protivzdušnej obrany. Londýn okrem toho na budúci rok poskytne Kyjevu bilaterálnu pomoc v hodnote 283 miliónov libier (asi 328 miliónov eur).

Koalícia sa naposledy stretla v marci, podľa zdrojov týždenníka Politico sa lídri nedokázali zhodnúť na spoločnom postoji v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu pre prípad stráženia demilitarizovanej frontovej línie počas potenciálneho prímeria. Niektorí členovia neoficiálnej koalície totiž očakávali zapojenie USA, na čo sa zvyšní odmietli spoliehať.

Kroky koalície naposledy kritizoval slovenský prezident Peter Pellegrini. Ten v rozhovore pre televíziu TA3 vyhlásil, že „koalícia ochotných rozdelila“ Severoatlantickú alianciu (NATO). „To teraz už ani nevieme, kto to je,“ poznamenal ironicky s odkazom na fakt, že hoci sa oficiálne uvádza počet 32 krajín, okrem Francúzska a Veľkej Británie nie sú známi žiadni predstavitelia, ktorí by sa do týchto snáh ďalej zapájali.

Paríž bude sídlom štábu pre bezpečnosť Ukrajiny

Koalícia štátov ochotných garantovať bezpečnosť Ukrajine po ukončení vojny vytvorí hlavný štáb v Paríži, s neskorším presunom do Londýna. Súčasťou plánu je aj zriadenie bunky v Kyjeve. Tento nový štáb bude dohliadať na všetky taktické a operačné opatrenia.

Koalícia zároveň prisľúbila Ukrajine minimálne 40 miliárd eur vojenskej pomoci na rok 2025 a vyzvala Rusko, aby pristúpilo na bezpodmienečné prímerie. Súčasťou dohody sú aj nové sankcie zamerané na ruský energetický sektor a obchodné praktiky obchádzajúce existujúce obmedzenia.

Macron a Starmer tiež oznámili, že spoločná expedičná jednotka (Combined Joint Expeditionary Force – CJEF), ktorá má slúžiť ako základ pre budúce medzinárodné sily zaručujúce prímerie na Ukrajine, sa zvýši až na 50-tisíc vojakov pripravených na zásah vo veľkom rozsahu. Tento krok má zabezpečiť pripravenosť na veľké vojenské operácie a integráciu ďalších krajín i prepojenie s NATO.

(reuters, politico, afp, tasr, sab)