Kanadská biotechnologická firma Arbutus Biopharma (ABUS) sa zameriava na liečbu vírusových ochorení, predovšetkým chronickej hepatitídy B, ktorá postihuje viac ako 250 miliónov ľudí na celom svete. K 9. júlu 2025 má firma trhovú hodnotu približne 610 miliónov dolárov, takže ide o stredne veľkú spoločnosť – ambicióznu, no zatiaľ bez schváleného lieku.

Súčasné lieky na chronickú hepatitídu B (HBV), ako tenofovir alebo entekavir, vírus skôr potláčajú, než aby ho úplne odstránili. Z etického hľadiska sa inovácia spoločnosti Arbutus javí ako relatívne málo riziková. Ak by sa podarilo vyvinúť skutočný liek, jeho zneužitie je málo pravdepodobné.

Pod povrchom sa však skrýva iný, rovnako dôležitý aspekt. Firmy ako Arbutus v ľuďoch vyvolávajú nádej, že na každú chorobu raz nájdeme liek. Je to moderný odraz dávnej túžby po nesmrteľnosti. Podobne ako v Epose o Gilgamešovi, v ktorom sa hrdina vydáva hľadať rastlinu večného života. Arbutus síce nesľubuje nesmrteľnosť, no tým, že sa snaží o funkčný liek na HBV, živí tú večnú, hoci možno márnu nádej.

Americká biotechnologická firma Verve Therapeutics (VERV) si kladie za cieľ transformovať kardiovaskulárnu starostlivosť prostredníctvom génového inžinierstva. Zmenou DNA v pečeni sa snaží trvalo znížiť hladinu LDL cholesterolu – hlavného pôvodcu srdcových ochorení. Na rozdiel od statínov, ktoré sa musia užívať celoživotne, Verve ponúka jednorazovú liečbu.

Počiatočné klinické štúdie ukazujú zníženie LDL až o 55 percent, hoci tieto údaje sú zatiaľ len predbežné. Firma čelí veľkým regulačným a bezpečnostným výzvam a silnej konkurencii od firiem ako Amgen a Novartis. Napriek tomu optimizmus pretrváva. Dňa 16. júna 2025 sa akcie Verve takmer zdvojnásobili po správach o možnom prevzatí spoločnosťou Eli Lilly.

Radikálne inovácie majú aj svoju odvrátenú stránku. Prelomové technológie bývajú veľmi drahé. Ak farmaceutickí giganti získajú takéto objavy, ich počiatočné výhody môžu byť dostupné len pre tých, ktorí si ich môžu finančne dovoliť.

Revolučné nástroje alebo len prázdne sľuby?

Startupy, ktoré sľubujú revolučné technológie, často síce nemusia podstúpiť klinické skúšky, no to neznamená, že sú spoľahlivé. Aj technológie, ktoré sa zdajú prelomové, môžu na trhu zlyhať. Alebo sa ukážu ako prehnané očakávania. Nepreverené technológie pritom priťahujú tak špekulantov, ako aj skeptikov.

Pozrime sa na americkú spoločnosť Vuzix Corporation (VUZI), ktorá sa špecializuje na inteligentné okuliare a okuliare s rozšírenou realitou (AR) pre priemysel, zdravotníctvo a bežných spotrebiteľov. Tieto zariadenia premietajú informácie priamo do zorného poľa používateľa, napríklad návody na údržbu alebo pokyny pri chirurgických zákrokoch. Hoci táto technológia má veľký potenciál v logistike a telemedicíne, jej rozšírenie je zatiaľ pomalšie, než sa predpokladalo.

Spoločnosť Nano-X Imaging (NNOX) rovnako tvrdí, že prináša revolúciu do medicínskeho zobrazovania vďaka novej digitálnej röntgenovej technológii s takzvanou „studenou katódou“. Jej zariadenia by mohli znížiť náklady až o 90 percent a sprístupniť zobrazovacie metódy aj v chudobnejších regiónoch. Napriek tomu však skeptické správy - najmä od firmy Citron Research - spochybňujú uskutočniteľnosť tejto technológie a zároveň poukazujú na nedostatok nezávislých odborných testov.

Za leskom inovácií sa skrýva vážna dilema. Startupy často neponúkajú skutočnú zmenu ľudského života, ale len ďalší prístroj – nová obrazovka v zornom poli, ďalší prúd dát v reálnom čase. Technológie ako rozšírená realita či digitálne zobrazovanie síce zlepšujú efektivitu a prístup k zdravotnej starostlivosti, no zároveň môžu ovplyvniť to, ako vnímame realitu: čo sa nemeria, nezobrazuje alebo nedigitalizuje, to akoby prestávalo existovať.

Startupy, ktoré balansujú na tenkom ľade

Nie je to len technológia, do ktorej ľudia investujú, ide o myšlienku za ňou. Vízia predchádza realitu a často ju aj formuje. Skutočné využitie týchto technológií v praxi však môže byť ešte veľmi ďaleko. Od genetických úprav až po skenery pripojené na cloud – tieto startupy majú ambície, ktoré často presahujú ich súčasné finančné možnosti. Niektoré skutočne vytvárajú novú kapitolu v dejinách inovácií, zatiaľ čo iné skôr vyzerajú ako amatérski scenáristi nízkorozpočtových sci-fi filmov.

História nás učí, že musíme byť opatrní. Technológiám a ani peniazom nemožno slepo dôverovať. V čase, keď sa DNA mení jednoduchým pohybom pipety a röntgenové snímky sa posielajú cez cloud, zostáva najdôležitejšou otázkou to, ktorí z týchto vizionárov skutočne menia svet a ktorí len predstierajú, že to dokážu. Medzi túžbou po pokroku a prehnanými očakávaniami vzniká priestor, v ktorom sa formuje budúcnosť – nielen technológií, ale celej našej civilizácie.

Zhrnutie

V dnešnej dobe plnej nadšenia pre inovácie sľubujú malé firmy ako Arbutus, Verve, Vuzix a Nano-X veľké objavy – od genetických úprav až po AR okuliare. Ich predstavy sú ambiciózne, odvážne a najmä autentické. Biotechnológie hovoria o nesmrteľnosti, no na tomto sne je niečo znepokojujúce. Naozaj liečia choroby alebo len predávajú nádej? Zlepšujú našu realitu alebo zarábajú na ilúziách? Tieto firmy nepredávajú len produkty. Predávajú presvedčenie, že spoločenská transformácia je bezprostredná, cenovo dostupná a prospešná.