Na rozdiel od všeobecnej inflácie, ktorá vychádza z cenového koša priemernej domácnosti, táto sa zameriava na spotrebný kôš typický pre nich. Zohľadňuje, na čo míňajú najviac, pričom predovšetkým ide o potraviny, lieky a zdravotnú starostlivosť, ale i energie a nájomné s poplatkami za služby.
Keď teda ceny zdravotníckych potrieb, energií či základných potravín rastú rýchlejšie než iné položky, môže byť vyššia ako bežná inflácia. Zdražovanie má následne priamy vplyv na výšku valorizácie dôchodkov.
Po inflačných rekordoch z predchádzajúcich rokov je v tomto roku už isté, že dôchodcovská inflácia bude nižšia, a teda poberateľov čaká aj menšie prilepšenie. V každom prípade je jej hlavným cieľom udržať kúpnu silu dôchodcov na rovnakej úrovni aj v období, keď sumy na cenovkách stúpajú.
Zdražovanie v tomto roku môže prekvapiť
Ešte vlani očakávala Národná banka Slovenska, že inflácia sa bude hýbať v roku 2025 okolo piatich percent. Aj keď sa nateraz nachádza pod touto hranicou, medziročná harmonizovaná inflácia v Slovenskej republike bola vyššia ako hodnota zaznamenaná v rámci národnej metodiky, zverejnená 15. júla 2025.
Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICP – Harmonized Indices of Consumer Prices) sa vypočítavajú podľa jednotnej metodiky Európskej únie. Ich cieľ je jasný: zabezpečiť, aby sme si vedeli porovnať infláciu medzi jednotlivými krajinami EÚ férovo a na rovnakom základe.
Inými slovami, každý štát počíta HICP rovnako – bez lokálnych výnimiek, aby čísla skutočne „hrali“ v spoločnej mene. Pre nás ako Slovákov to znamená, že keď Eurostat zverejní, že inflácia na Slovensku bola napríklad 4,2 percenta a v Nemecku 2,5 percenta, ide o naozaj porovnateľné údaje – rovnaký kôš tovarov, rovnaké váhy, rovnaká metodika.
Ukazovateľ preto umožňuje lepšie vyhodnocovať cenový vývoj v rámci eurozóny aj mimo nej a slúži ako kľúčový aj pre rozhodnutia Európskej centrálnej banky.
Inflácia podľa harmonizovanej metodiky EÚ teda v júni 2025 opäť nabrala na sile. Medziročne sme sa dostali na úroveň 4,6 percenta, čo je citeľne vyššie tempo než v predchádzajúcich mesiacoch. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,3 percenta, teda mierne, ale konzistentne.
Ak sa pozrieme na to, kde konkrétne ceny rástli najviac, jednoznačne dominovali dve oblasti. Prvou je doprava s medzimesačným nárastom až o 1,8 percenta a 0,9 percenta si pripísali reštaurácie a hotely.
Naopak, mierny pokles nastal pri bývaní a energiách (−0,1 percenta), pričom práve tie sú významne zastúpené v dôchodcovskom spotrebnom koši. Na druhej strane, v zdravotníctve, ktoré v ňom zaváži tiež, ceny poskočili až o 2,3 percenta.
Za celý rok (od júla 2024 do júna 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom) dosiahla priemerná ročná HICP inflácia hodnotu 3,7 percenta. Je to stále pomerne vysoké číslo, hoci už zreteľne pod úrovňami, ktoré sme videli v rokoch 2022 a 2023.
Trend je síce klesajúci, no jún ukázal, že inflácia ešte nepovedala posledné slovo.
Valorizácia pod štyrmi percentami
Ministerstvo financií predpokladá, že dôchodcovská inflácia za prvých deväť mesiacov 2025 zostane pod štyrmi percentami, čo by znamenalo, že túto hranicu neprekročí ani valorizácia. Podľa daňového poradcu a exministra práce Jozefa Mihála by mali byť dôchodky k 1. januáru 2026 valorizované odhadom o 3,6 percenta.
Vyplýva to z dát zverejnených Štatistickým úradom SR za prvých päť mesiacov roka 2025. "Priemerný starobný dôchodok, ktorého výška je dnes 700 eur, by sa mal od januára 2026 zvýšiť približne o 25 eur," vyčísľuje expert.
Zaujímavé je aj porovnanie s naším západným susedom, kde valorizácia penzií, podobne ako u nás, so zdražovaním súvisí. Zohľadňujú aj vývoj priemernej mzdy. Viaceré typy dôchodkov sa zvyšujú od januára automaticky.
Priemerný starobný dôchodok je v Českej republike však vyšší ako na Slovensku, podľa portálu openiazoch.sk sa hýbe okolo 845 eur. S prihliadnutím na 13. dôchodok by sa dalo povedať, že mesačná renta slovenského starobného dôchodcu síce poskočí o 50 eur, aj tak je to však takmer o stovku menej oproti tej českej.
A zaujímavý je vývoj od roku 2020 v oboch krajinách. Za posledných päť rokov sa totiž priemerný starobný dôchodok v Česku zvýšil o 46 a na Slovensku o 45 percent, pričom za týmto výrazným skokom boli hlavne mimoriadne valorizácie pre dorovnanie inflácie.
U susedov presiahol v prvom štvrťroku tohto roka 21 000 korún, kde sa po päťročnici vyšplhal zo sumy 14 397. Slovenskí dôchodcovia v roku 2020 dostávali priemerne 482 eur.
Aktuálne sme svedkami spomalenia rastu oproti minulým rokom, keď dôchodky rástli dvojciferným tempom. Oficiálne číslo bude známe až v októbri 2025 po zverejnení septembrových dát národných štatistík.
