Pochod proti výstavbe vodnej elektrárne v Málinci. Ľudia vyrazili symbolicky zo Slatinky

Práve Slatinka je symbolické miesto, lebo aj tam chcel v minulosti štát budovať vodnú priehradu. Preto chcú organizátori prepojiť Slatinku s Málincom. Dvojdňový pochod vyvrcholí v sobotu príchodom do Čechánok na Podpoľaní.

„Ich osudy sú v mnohom podobné. Ani v jednom prípade nemali ľudia možnosť vyjadriť sa k osudu svojej dediny,“ povedala pre Štandard organizátorka pochodu zo Združenia Slatinka Martina Paulíková. Podľa nej chcú, aby sa osud Slatinky na Čechánkach nezopakoval, lebo v súčasnosti je iná spoločenská situácia a rozhodovanie by malo byť preto demokratické a spravodlivé.

Organizátori očakávajú, že sa k nim budú pridávať počas cesty na Čechánky aj ďalší obyvatelia, ktorí takto podporia ich myšlienku.

Dospelí, školáci i menšie deti

Štandard v piatok predpoludním stretol približne 20 účastníkov pochodu pri obci Vígľaš neďaleko Detvy a s viacerými hovoril. Skupinu ľudí, ktorí boli vo veľmi dobrej nálade, netvorili len dospelí, ale aj tínedžeri či mladšie deti.

„Vyrazili sme ráno zo Slatinky, takže sme ešte relatívne čerství. Doteraz sme išli po údolí rieky Slatina. V obci Pstruša odbočíme a pôjdeme do Detvy. Zatiaľ vládzeme. Ľudia sa pridávajú,“ priblížila Paulíková.

Podľa nej je záujem ľudí povzbudzujúci. Prišli totiž z celého Slovenska. Symbolické je vraj na pochode hlavne to, že sa stretli ľudia zo Slatinky a Čechánok.

„Chceme podporiť ľudí z Podpoľania a upozorniť na spôsob rozhodovania o veľkých strategických investíciách na Slovensku. Máme na to predsa legislatívu a proces musí spĺňať určité náležitosti,“ doplnila Paulíková.  

Pochod prišla podporiť aj Anna Machavová zo Združenia Čechánky. S rodinou užíva 130-ročnú drevenicu na lazoch a výstavba diela by sa ich dotkla. „Chceme vyjadriť nesúhlas s postupom, ako sa to deje. Aby už pán minister Taraba neklamal, nezavádzal. Celé Slovensko to potom vníma inak, ako to v skutočnosti je,“ povedala Machavová.

„My sme 50 rokov riešili problematiku zatopenia v Slatinke a momentálne máme chalupu na Čechánkach a tú nám plánujú zaplaviť,“ vyjadrila sa Katarína Strelcová. Doplnila, že problémom nie je iba jej chalupa či domy a hospodárstva ostatných ľudí. V dotknutej oblasti môžu prísť vraj o pitnú vodu desiatky tisíc obyvateľov.

Na pochode sa zúčastňujú aj mladí ľudia z Banskej Bystrice, ktorým nie je osud Podpoľania ľahostajný. „Viem o tejto problematike, zaujímam sa o to a vôbec sa mi to nepáči. Nielen pre zatopené domy, ale hlavne pre životné prostredie,“ zdôvodnil účasť na pochode Matej.  

Podľa ministra región zbohatne

Ľudia v dotknutej lokalite na Podpoľaní sa hlavne obávajú, že pre priehradu prídu o zdroj pitnej vody pre 63-tisíc obyvateľov. Nepomáhajú ani ubezpečenia envirorezortu. Tvrdeniam ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) neveria.

„Táto elektráreň sa nenachádza v žiadnych strategických dokumentoch, prišla z jasného neba, proste sa zjavila a my by sme nemali takýmto spôsobom plánovať takéto investície,“ priblížila Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

„Základnou podmienkou výstavby je, aby nedošlo k akémukoľvek zníženiu kvality vody. Práve naopak. Príde k absolútnemu zvýšeniu kvality spodnej vody,“ povedal v minulosti minister Taraba.

Už dlhšie opakuje, že z tých, ktorí majú v dotknutej lokalite pozemky, budú zámožní ľudia. Odhaduje, že vďaka výstavbe bude priemerná mzda v dotknutom regióne okolo tritisíc eur.

„Ľudia dostali informácie, ktoré v danej dobe boli a boli korektné. Ľudia si rýchlo uvedomili, že to je najekologickejšia možná stavba, a že je to jeden z najväčších rozvojových prvkov, ktorý dokáže lokalita Podpoľania mať,“ uviedol Taraba s tým, že projekt bude prínosom pre celý región.

Podľa Paulíkovej je prečerpávacia vodná elektráreň v Málinci absolútne exemplárny prípad porušenia všetkých zásad. Chýbala tam vraj diskusia s miestnymi ľuďmi a expertmi na energetiku či vodohospodárstvo. Navyše peniaze podľa nej nie sú všetko.

„Pozerali sme filmy z 90. rokov, keď sa rozhodovalo o Slatinke a tí ľudia hovorili vtedy presne to isté, čo  sa deje teraz. Prešlo viac ako 30 rokov a my sme sa akoby neposunuli,“ priblížila Paulíková. Myslí si, že je veľmi smutné, že sa Slovensko v tejto oblasti neposunulo a súčasná vládna moc, ktorá by už mala byť politikmi novej generácie a slúžiť verejnosti, neháji záujmy svojich obyvateľov.

„Je to asi osobné nastavenie pána ministra, keď sa asi neradí s nikým a bežní ľudia sú pre neho tí, ktorí sa do ničoho nerozumejú. Ja však tvrdím, že miestni ľudia sú experti na to svoje územie, oni tam žijú a poznajú to,“ doplnila Paulíková.

Ľudia prišli o domov

Odporcovia vodného diela Slatinka, ktoré štát plánoval postaviť od roku 1954 na rieke Slatina, už roky upozorňujú na to, že ide o megalomanský projekt bez konkrétneho efektu, lebo štát preň nemá využitie.

V 50. rokoch žilo v obci, ktorú mala zaliať voda, približne 300 obyvateľov. Pre výstavbu boli ľudia vyvlastnení. Niektorí odtiaľ odišli navždy, iní tam zostali dodnes.

Vodné dielo malo zatopiť 12 kilometrov dlhé údolie rieky. Obec bola vyhlásená za zánikovú a úrady zakázali výstavbu nových domov.

V 70. rokoch prišla pre obyvateľov ešte tvrdšia forma uzávery,  keď im úrady zakázali okrem spomínaného stavania nových domov aj opravu či modernizáciu tých, ktoré tam už stáli.

V 80. a 90. rokoch začal štát vykupovať a vyvlastňovať pozemky, pričom niektoré sú dodnes nevysporiadané a viaceré domy sú majetkom štátu, ale pozemky na ktorých stoja, majú iného majiteľa.

V roku 1989 prípravu výstavby akumulačnej nádrže Slatinka zastavili. Dôvodom bol nedostatok finančných prostriedkov. Aj napriek tomu obyvateľov obce vysťahovali. Viacerí však svoj domov neopustili.

V posledných desaťročiach sa projekt vodného diela neustále obnovuje a následne ruší. Či a kedy sa začne s jeho realizáciou, tak dnes nie je známe.

„Takéto megalomanské stavby musia skončiť. Naše kapacity finančné či ľudské by sme mali nasmerovať na prírodné opatrenia a zadržanie vody v krajine,“ zhodnotila Paulíková zo Združenia Slatinka.