Nový rozpočet EÚ: rana pre agrosektor, bizarná daň a oheň pod zadkom von der Leyenovej

Európska komisia predstavila v stredu návrh nového dlhodobého rozpočtu Európskej únie na roky 2028 až 2034. Už prvé informácie, ktoré sa dostali z bruselských kuloárov, ukázali, že to bude vášnivá a vyhrotená debata.

Rozpočtový plán šéfky Komisie Ursuly von der Leyenovej sa totiž už krátko pred jeho predstavením Európskemu parlamentu stretol s odporom viacerých eurokomisárov. Jeho finálna podoba sa tak menila hodiny pred jeho odprezentovaním.

„Nikdy som to nevidel tak čierno. (...) Nikto nevedel, čo dostane alebo čo zaplatí, až do poslednej chvíle,“ citujú noviny Financial Times vysokého diplomata, ktorý sa zúčastňoval na posledných troch rokovaniach o rozpočte.

„Ak je to v Komisii také zlé, kto vie, aké zlé to bude, keď sa začnú skutočné rokovania s členskými štátmi,“ povedal novinám iný vysoký diplomat z EÚ.

Šéfke Komisie prihára

Von der Leyenovej podpora je v súčasnosti extrémne krehká, keďže ju v nedávnom hlasovaní o dôvere podporilo o štyri desiatky menej poslancov než vlani, keď ju posunuli do druhého funkčného obdobia.

Hlavné dôvody sú dva. Tým prvým je kauza nákupu vakcín od Pfizeru. S jej riaditeľom si totiž vymieňala SMS správy, ktorých obsah nie je známy, pričom nákup sa uskutočnil bez riadneho verejného obstarávania.

Druhým je zase ďalšie sprísnenie klimatického cieľa, ktorý Komisia predstavila začiatkom júla – znížiť emisie do roku 2040 o 90 percent oproti roku 1990. Ten vyvolal veľké vášne napríklad v susednom Česku.

Hoci sa očakávalo, že debata okolo rozpočtu bude pre šéfku Komisie náročná, spôsob, akým bol oznámený nový sedemročný rozpočet, to ešte zhoršil. Web Politico ho opísal ako „nejasný a netransparentný“.

V čase, keď mal komisár pre rozpočet Piotr Serafin predstaviť plán v Európskom parlamente sa totiž ešte bojovalo o podobu návrhu na pôde Komisie.

Politico opisuje, že tímy eurokomisárov pracovali v utorok hlboko do noci, pričom v stredu ráno pokračovali. Potom sa podľa webu zišli komisári, ktorých týždenné stretnutia zvyčajne slúžia len na formálne schválenie rozhodnutí, no v tomto prípade sa na pôde výkonného orgánu udial tvrdý boj.

Serafin tak priniesol do europarlamentu návrh s oneskorením štyroch hodín, pričom poslancov pobúrilo, že čísla uvedené v návrhu nedostali vopred. Politico píše, že ani samotní komisári z tímu von der Leyenovej nepoznali celkové čísla až do niekoľkých hodín pred zverejnením.

Víťazi a porazení

Von der Leyenová označuje plán v hodnote 1,8 bilióna eur za „najambicióznejší, aký bol kedy navrhnutý“. Príspevky členských štátov podľa nej zostanú konštantné vďaka návrhom na rozšírenie možnosti vlastných príjmov.

Ak by návrh prešiel v takejto podobe – čo je v podstate vylúčené – vzniklo by mnoho skupín, ku ktorým sa tok európskych peňazí mimoriadne stenčí. A to i napriek tomu, že ide o najvyšší rozpočet v histórii Únie. Priority Bruselu sa totiž menia a blok štátov stojí pred nepoznanými výzvami.

Peniaze sa presúvajú najmä do obrany a vesmírnych aktivít, kam má ísť päťnásobne viac než v minulosti (zhruba 131 miliárd eur), či na budovanie vojenskej infraštruktúry potrebnej pre hladkú mobilitu síl (17 miliárd). Rovnako sú veľké prostriedky vyčlenené na povojnovú obnovu Ukrajiny a podporu jej členstva v EÚ (100 miliárd eur).

Investovať sa má tiež do modernizácie prenosových sústav a do energetiky. Politico píše, že Fond konkurencieschopnosti vo výške 410 miliárd eur sa výrazne rozšíril, čo má pomôcť znížiť účty domácnostiam aj priemyslu. Jeho súčasťou je aj rozpočet na digitálne technológie, ktorý sa má päťnásobne zvýšiť (54,8 miliardy eur).

Medzi hlavnými porazenými sú podľa Politica poľnohospodári. Zatiaľ čo predchádzajúci rozpočet pre nich prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) vyčlenil sumu 386,6 miliardy eur, teraz by to malo byť „len“ 300 miliárd.

Horšie na tom budú aj fajčiari, ktorým sa pravdepodobne zvýšia ceny tabakových výrobkov. Na tie by totiž mala platiť nová daň.

Politico kalkuluje, že spoločne s očakávanou revíziou smernice o zdaňovaní tabaku to prinesie zdraženie krabičky cigariet o jedno až dve eurá. Zároveň dopĺňa, že Komisia spájala aj prostriedky v oblasti klímy a ochrany životného prostredia.

Zdá sa tak, že naozaj dochádza k miernemu prehodnocovaniu priorít - od klímy smerom k bezpečnosti - a je len otázkou času, kedy dôjde k zásadnejším zmenám regulácií, ktoré obmedzujú ťažký (nielen) zbrojný priemysel.

Naznačuje to aj ďalší zaujímavý fakt. S príjmami z rozšíreného systému emisných povoleniek (EU ETS 2) sa v rozpočte neráta.

Mechanizmus by mal od roku 2027 rozšíriť platenie za emisie uhlíka aj na cestnú dopravu a vykurovanie budov. Odborníci upozorňujú, že môže výrazne zvýšiť náklady domácností na energie a palivá. Viacerí členovia EÚ na čele s Českom preto žiadajú úpravy. Fakt, že príjmy zo systému nefigurujú v rozpočte, indikuje malé víťazstvo.

Bizarná daň, ktorá neberie ohľad na zisk

V návrhu rozpočtu sa však na druhej strane ocitla aj nevídane bizarná daň. Komisia sa rozhodla zacieliť na väčšie európske firmy. No pozoruhodným spôsobom.

Navrhovaná daň by sa vzťahovala na spoločnosti s ročnými tržbami nad 100 miliónov eur, pričom by sa vyberala bez ohľadu na to, či firma dosahuje zisk alebo nie.

Spoločnosti s obratom medzi 100 a 250 miliónov by platili 100-tisíc eur ročne, pričom taxa by potom stúpala a tie, ktoré majú tržby nad 750 miliónov eur by zaplatili maximálny poplatok vo výške 750-tisíc eur.

Už teraz sa však zdá, že táto taxa, ktorá by mala do rozpočtu priniesť necelých sedem miliárd eur, stroskotá. Kritizujú ju totiž vlády naprieč kontinentom, ktoré musia rozpočet jednomyseľne schváliť, ako aj europoslanci.

„To, že by Európska únia zdaňovala firmy nepripadá do úvahy, keďže na to nemá žiadny právny základ,“ okomentoval iniciatívu nemecký kancelár Friedrich Merz.