Nemecko sa odmieta vzdať svojich Patriotov. U nás by boli proruskí trollovia

Obľúbený nemecký minister obrany Boris Pistorius odmieta poslať ďalšie Patrioty na Ukrajinu bez toho, aby za ne nemecká armáda disponovala plnohodnotnou náhradou. Na Slovensku pritom pred dvomi rokmi podobné postoje stačili na to, aby vás označili za Putinovho trolla a protiukrajinského radikála.

V Nemecku – a všade inde – sa to považuje za rozvážny postoj.

V rámci európskeho rozčarovania nad Trumpovým ústupom z ukrajinského bojiska sa Európa rozbehla do nákupov zbraní a dohôd, že bude pokračujúcu americkú vojenskú pomoc pre Ukrajinu sama nakupovať. Jej vlastné armádne kapacity sú však značne obmedzené.

Nemecký minister obrany v rozhovore pre Financial Times odmietol odovzdať Ukrajine ďalšie Patrioty. Nemecku ich zostalo šesť, z toho dva má požičané Poľsko – aj tie však patria svojim majiteľom, v prípade akútnej vojenskej potreby si ich teda vedia Nemci stiahnuť naspäť.

Toto číslo označil Pistorius za minimum toho, čo si musia ponechať, a čoho sa nesmú vzdať. Nemecko nemôže odovzdať svoje posledné protivzdušné systémy, inak by ohrozilo svoju obranyschopnosť a krytie vlastného vzdušného priestoru, znie z Nemecka.

Slovami Pistoriusa: „To (čo nám zostalo) je príliš málo, obzvlášť vzhľadom na požiadavky NATO na kapacitné ciele, ktoré musíme splniť. Určite nemôžeme odovzdať žiadne ďalšie (PVO).“ Diskutovať vraj môže Nemecko iba o tom, že by odkúpilo pre Kyjev dva systémy Patriot od USA. Pripomeňme, že Nemcom by štyri systémy Patriot stále zostali, aj keby dva poslali na Ukrajinu.

Nemci tak sú ochotní Ukrajinu podporovať len nákupom amerických zbraní, ale nie odovzdávaním arzenálu z vlastných skladov, v ktorých toho nemajú ktovieako nazvyš.

Zaujímavé bolo, že Pistorius – mediálne prezentovaný za jedného z najväčších podporovateľov Ukrajiny – nebol týmto postojom označený za Putinovho trolla a protiukrajinského radikála.

Na Slovensku – ktoré je pritom podstatne bližšie vojnovému konfliktu ako Nemecko -, takýto postoj pred dvoma rokmi stačil na to, aby ste takto označkovaní boli.

Dar bez garantovanej náhrady

Slovensko pri odovzdaní systému S-300 prišlo o jediný protivzdušný systém a to v čase, keď bolo zrejmé, že najbližšie roky ho nebude možné nahradiť.

Problém pri tomto dare pritom nespočíval vo vojenskej pomoci napadnutej krajine, ale v tom, že sme im darovali vlastnú kľúčovú strategickú vojenskú techniku, ktorá bola nenahraditeľná. Mnohé krajiny predsa Ukrajine pomáhali (máloktorá v pomere k HDP v takej miere ako Slovensko), ale žiadna neodovzdávala zo svojich strategických zásob. Boli sme jediná krajina na svete, ktorá sa zachovala takto pochabo.

Kto sa však vtedy u nás vyjadril rozvážne a príčetne (ako dnes Pistorius), a upozorňoval na riziká, bol označený za Putinovu bábku a vylučovaný z verejnej debaty. Náš systém S-300 vládna a mediálna propaganda označovali za nepoužiteľnú kopu starého železa, ktorú nepotrebujeme a je nám na nič. Fungovať bude vraj iba na Ukrajine, kde sa odrazu premení na „sofistikovanú zbraň“. Podobne ako naše Migy.

Asi netreba vysvetľovať, prečo je odovzdanie protiraketového dáždnika pre krajinu na hranici vojnového konfliktu bláznovstvom. O dvojnásobné šialenstvo ide, keď sa popritom vzdáme aj všetkých stíhačiek. Kým sme čakali na nové stroje, dočasne sme prišli o kompletne celú vzdušnú obranu.

Navyše v situácii, keď nám z dôvodu chýbajúcej letky štvrtinu vzdušného priestoru chránilo po dohode Maďarsko, náš vtedajší minister zahraničných vecí v Hegerovej vláde, agresívny antidiplomat Rastislav Káčer, začal blúzniť a verejne vyhlasoval, že Maďarsko voči Slovensku plánuje realizovať územné nároky. Na pomenovanie miery nebezpečnej psychopatie, ktorá nám vtedy vládla, nestačí ani len slovo pomätenosť.   

Protiústavný spôsob odovzdania stíhačiek

Vláda vtedy naše stíhačky odovzdala protiústavným spôsobom, keďže na to nemala mandát. Aj to dokázali naše mainstreamové dezinfoweby prikryť a bezprecedentný čin obhajovať. Médiá sa u nás stali obhajobou vlády pri činoch, ktoré by sa v každej inej krajine považovali za hrubé ohrozenie demokratického režimu. U nás sa za demokratov (niektorí s veľkým D) označujú tí, ktorí takéto konanie vlády nekriticky podporujú.   

Odovzdanie nášho PVO je o to vážnejšie, že môže potrvať dlhé roky, kým sa dostaneme k novej vlastnej náhrade. Týchto komplikovaných systémov sa vyrába po celom svete len veľmi málo a v súčasnosti sú veľmi nedostatkovým tovarom.

Všetko, čo sa vyrobí, pochopiteľne ide primárne na Ukrajinu alebo do Izraela, respektíve do ďalších krajín po svete, ktoré v poslednom období horúčkovito vyzbrojujú svoje domáce armádne sily. Nie je prekvapením, že Slovensko sa postaví do veľmi dlhého radu a nik netuší, koľko rokov môže trvať (a koľko to bude stáť), kým získame náhradu za odovzdanú PVO.

Nemecký minister obrany svoje vyššie zmienené výroky vyslovil krátko pred stretnutím s americkým náprotivkom Peteom Hegsethom, na ktorom prediskutovali plán pre podporu dodávok USA pre Európu. Varoval, že očakávané zníženie americkej podpory by nemalo vytvoriť vojenské medzery, ktoré by mohli „pozvať Putina“ do intenzívnejšieho plienenia Ukrajiny.

Slovenská protivzdušná obrana vymenená za vzdušné zámky

Dva Patrioty Nemci napokon na Ukrajinu pošlú, ale až po dohode, že im USA dodajú systémy nové formou kúpy. V takom prípade ich dodajú Ukrajine aj skôr. Tak to napokon v utorok oznámili nemecké zdroje. Slovensko nemalo vyrokované ani len to. Protivzdušného systému sme sa vzdali výmenou za vzdušné zámky. Partneri nám ponúkli náhradu v podobe požičaného systému, ktorý si však jeden po druhom vzali späť.

My sme sa tu v tom čase tvárili, že nám za vlastným PVO nemusí byť ľúto. Náhradný systém bude ešte lepší. Sľub znel - ako vravel exminister Jaroslav Naď - že tu budú dovtedy, pokým to bude potrebné. Keďže nepatril nám, v skutočnosti tu bol dovtedy, kým si ho jeho majitelia nepotrebovali vziať späť (sľub-nesľub, Patrioty tu boli niečo cez rok, od marca 2022 do mája 2023).  

Tak to vyzerá so sľubmi o vypožičaných zbraniach počas vojnového napätia v Európe, ktoré sa časom skôr stupňuje ako deeskaluje.

V Nemecku – a vo zvyšku príčetného sveta – tomu rozumejú. A preto Pistoriusovým proukrajinským imidžom nijako neotrasie, keď zaujme postoj, za ktorý by ste sa na Slovensku ocitli mimo slušnej spoločnosti.  

Za poslušné stádo oviec tresnuté po hlave sa predsa považujú Slováci, nie Nemci. Tým stačí rozkázať a odovzdajú všetko.