Šéf japonskej vlády, ktorý s Donaldom Trumpom hrával golf a večeral v Mar-a-Lago, bol pre Tokio nielen diplomat, ale aj najúčinnejší tlmočník svojej krajiny záujmov v Bielom dome. Po Abeho tragickom odchode v polovici roka 2022 sa však takmer okamžite ukázalo, že nový premiér už nedokáže tlmiť ostré Trumpove rétorické zásahy a tvrdú obchodnú logiku.

Keď Abe vo februári 2017 v Trumpovom miliónovom rezorte vyzýval na osobné priateľstvo, rodilo sa jedno z najneobvyklejších spojenectiev modernej éry. Golf na Trumpových ihriskách, večerné rozhovory nad Wagyu steakmi [z Japonska pochádzajúci luxusný druh hovädzieho mäsa známy svojou výnimočnou chuťou, jemnosťou a bohatým mramorovaním, teda vnútorným tukom, pozn. red.] a ligotavé darčeky – to všetko malo zabezpečiť, že prezident USA nebude stavať Japonsko na rovnakú úroveň ako Čínu či Severnú Kóreu.

Rezultatívne: japonská diplomacia dokázala počas Trumpovej prvej administratívy vyrokovať dohodu o investíciách Nippon Steel a miernu výnimku pri spolupráci v Indo-pacifickej stratégii.

Smrť Šinza Abeho v polovici roka 2022 vzbudila hlboký zármutok, no v obchodno-politickej rovine spôsobila okamžitý odstup. Nový premiér Šigeru Išiba, ktorý nemal s Trumpom žiadne predchádzajúce puto, čelil prvým rokovaniam s rétorikou, v ktorej sa spomínali takmer výlučne čísla.

Bilaterálny obchod Japonska a USA dosahuje ročne stovky miliárd dolárov. V roku 2022 vyskočil objem amerického vývozu áut do Japonska na 8,7 miliardy dolárov (nárast o sedem percent oproti predchádzajúcemu roku) a dovoz japonských automobilov do USA sa zastavil na 58 miliardách dolárov, čo predstavuje približne desatinu všetkého amerického dovozu z krajín G7.

Vývoz do USA v júni 2025 medziročne poklesol o 11,4 percenta, automobilový vývoz sa znížil o 26,7 percenta, farmaceutiká o 40,9 percenta. Tvrdé clá a hrozby ďalších sadzieb priam zhoršujú bilaterálne obchodné vzťahy medzi USA a Japonskom, a to najmä v citlivých odvetviach oceliarstva a automobilového priemyslu.

Prezident Trump, ktorý počas prvého funkčného obdobia dokázal s Abeom nájsť spoločnú reč na neformálnych stretnutiach, dnes vidí Japonsko skôr ako jednu z mnohých krajín, kde „nič nie je zadarmo“.

Ako uviedol ešte v roku 2017 odborník Carnegie-Endowment James L. Schoff: „Abe musí nájsť krehkú rovnováhu s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby posilnil silné bilaterálne obranné vzťahy, chránil vzájomne prospešné hospodárske vzťahy a zachoval podporu globálneho poriadku založeného na pravidlách“. A to sa mu aj podarilo.

Bez Abeho osobnej angažovanosti prehliadajú americkí vyjednávači širšie strategické súvislosti – a pre Tokio to znamená, že doterajšie výsady zmizli.

Napriek napätiu odborníci poukazujú, že aliancia má hlbšie korene než jednoduché osoby. „Bez úzkej spolupráce medzi Spojenými štátmi a Japonskom by ste vznikajúcemu geopolitickému konfliktu v Pacifiku nedokázali čeliť,“ pripomína profesor Tomohiko Taniguči.

Analytici očakávajú, že Trump 2.0 ponúkne Japonsku nové návrhy, ale šanca na stabilné riešenie môže prísť až so spoluprácou s Kongresom, ktorý sa k japonským otázkam stavia tradične korektnejšie než Biely dom. Silné Japonsko je kľúčový faktor pri vyjednávaní s Čínou.