Politici, zlatá akcia a zelená transformácia. O čom je fúzia oceliarskych gigantov

Americký prezident Donald Trump podpísal v piatok 13. júna nariadenie, ktorým schválil partnerstvo medzi oceliarskymi koncernami U.S. Steel a Nippon Steel po tom, ako obe spoločnosti poskytli záruky v otázke národnej bezpečnosti Spojených štátov.

„U.S. Steel zostane v Amerike a ponechá si svoje sídlo vo veľkom meste Pittsburgh,“ napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti. Americký prezident „schválil historické partnerstvo spoločností, ktoré uvoľní bezprecedentné investície do výroby ocele v Spojených štátoch, ochráni a vytvorí viac ako 100-tisíc pracovných miest,“ uviedli firmy v spoločnom vyhlásení.

Exprezident Joe Biden v minulosti deklaroval, že U.S. Steel „musí ostať v amerických rukách“ a podľa agentúry Reuters sľúbil, že s podobnými predajmi sa radikálne zatočí. Podobne vystupoval aj v tom čase kandidujúci Donald Trump, ktorý avizoval, že by kontrakt zablokoval.

V súvislosti s akvizíciou sa na pretras opätovne dostali otázky národnej bezpečnosti a ochrany pracovných miest. Zástupcovia silných odborov metalurgických pracovníkov (United Steelworkers) v liste členom administratívy upozorňovali, že zahraničný kupujúci by mohol zmenšiť objemy vo výrobe a nekalými praktikami poškodiť domácu oceliarsku komunitu.

Zároveň sa otvorila diskusia, do akej miery majú zahraniční investori právo ovplyvňovať americké firmy. Pre kontext uveďme, že na území USA pôsobí mnoho významných hút – integrované i menšie podniky rozmiestnené naprieč krajinou (napríklad závody U.S. Steel v štátoch Pensylvánia, Indiana či Illinois).

Mapa hlavných oceliarenských závodov v USA (integrované závody sú označené modrými trojuholníkmi). Zdroj: EPA

Zlatá akcia a právo veta

Donald Trump začiatkom roku 2025 tvrdil, že nechce, aby americký oceliarsky koncern kontrolovala zahraničná firma. Po znovuzvolení do úradu už vo februári 2025 vydal prezidentskú vyhlášku, ktorou výboru vlády na kontrolu zahraničných investícií (CFIUS) nariadil dôkladnejšie preverenie ponuky koncernu Nippon Steel. Trump zvažoval aj iné kroky: napríklad v marci 2025 znovu zaviedol vysoké 25-percentné dovozné clá na oceľ a hliník, aby chránil domácich producentov pred lacným dovozom.

V júni 2025 Trumpova administratíva akceptovala prevzatie U.S. Steel za podmienky, že vláda získa takzvanú „zlatú akciu“ s trvalým právom veta v kľúčových otázkach korporácie. Ako oznámil minister obchodu Howard Lutnick, „prezident Trump zabezpečil USA doživotné zlaté akcie v rámci akvizície Nippon Steel, ktoré mu dávajú právo veta nad najdôležitejšími rozhodnutiami“.

Podľa právnika Joshuu Gruenspechta, odborníka na národnú bezpečnosť, táto zlatá akcia „vyvoláva otázku, či naozaj získam to, čo som kúpil – či skutočne získam kontrolu nad týmto majetkom“. Inými slovami, vláda si zabezpečuje možnosť zasiahnuť do fungovania podniku, čo odráža Trumpovu rétoriku o ochrane amerických pracovných miest. V praxi by to mohlo znamenať podmienku investícií alebo technológií prínosných pre USA.

Kľúčovým nástrojom, ktorý môže prezident použiť, je zákon o výrobe v časoch krízy (Defense Production Act, sekcia 721), ktorý mu umožňuje pozastaviť transakciu predstavujúcu hrozbu národnej bezpečnosti. Trump práve na tomto základe zablokoval v januári 2025 predchádzajúci pokus akvizície. USA môžu tiež použiť antidumpingové clá – v marci 2025 dostala Nippon Steel predbežné clá 205 percent na určitý druh ocele.

Reakcie odborníkov na jeho kroky sú rozmanité. Časť analytikov varuje pred prílišným politizovaním transakcie. Napríklad vo februári 2025 poradkyňa a ekonómka Sarah Danzmanová z Atlantic Council pripomenula, že Spojené štáty doteraz iba deväťkrát použili CFIUS na zablokovanie zahraničnej investície, a žiadny z predchádzajúcich prípadov nebol zo spriatelenej krajiny, akou je Japonsko.

Odborníci upozorňujú aj na pozitívnu stránku fúzie – kombinácia japonského know-how a modernizácie tradičných amerických oceliarní by mohla posilniť konkurencieschopnosť. Nippon Steel dlhodobo investuje do elektrických pecí a technológií znižujúcich emisie, čo by mohlo prospieť napríklad aj slovenskému závodu U.S. Steel v Košiciach.

Neostalo však len pri slovách. U.S. Steel a Nipppon Steel uzavreli s vládou USA dohodu o národnej bezpečnosti, v rámci ktorej sa zaviazali uskutočniť do roku 2028 nové investície vo výške približne 11 miliárd dolárov. Ponuku na prevzatie U.S. Steel za 14,9 miliardy amerických dolárov dala japonská spoločnosť ešte v decembri roku 2023.

Podľa údajov Svetovej asociácie pre oceľ (WSA) spojenie U.S. Steel a Nippon Steel vytvorí tretiu najväčšiu oceliarsku spoločnosť na svete z pohľadu produkcie. Väčšie budú iba čínska Baowu Steel Group a v Luxemburgu sídliaca ArcelorMittal s účasťou indického kapitálu.

Pozícia	Spoločnosť	Sídlo firmy	Produkcia 2023 (Mt)
1.	China Baowu Group	Čína	130,77
2.	ArcelorMittal	Luxembursko	68,52
3.	U.S. Steel + Nippon Steel	USA + Japonsko	59,41
4.	Ansteel Group	Čína	55,89
5.	HBIS Group	Čína	41,34

Zdroj: WSA

Čo na transakciu hovorí Európa

V Európe bol o transakciu menší záujem. Európska komisia sa sústredila na hospodársku súťaž.

V máji 2024 EK formálne schválila akvizíciu a neuviedla žiadne dodatočné podmienky, lebo podľa jej analýzy japonský investor neohrozuje trh. Komentátori zdôrazňujú, že Únia mala inú perspektívu ako USA – pre Brusel je Nippon spojenec.

Na druhej strane v Spojenom kráľovstve či Nemecku sa nedávno posudzovali iné prípady. Napríklad v roku 2019 Komisia zakázala veľké zlúčenie dvoch európskych oceliarov – nemeckého Thyssenkrupp a britsko-holandského Tata Steel, ktoré malo znížiť kapacity a mohlo by viesť k výraznému rastu cien.

Súdny dvor EÚ tento zákaz neskôr potvrdil. Takéto prípady ukazujú, že európske úrady podobné fúzie detailne preverujú a často kladú konkurenčné požiadavky.

Aká je pozícia U.S. Steel Košice

Graf jasne ukazuje, že výrobný závod U.S. Steel Košice tvorí približne 5,9 percenta celkovej ročnej produkcie holdingu U.S. Steel + Nippon Steel, zatiaľ čo ostatné závody sa podieľajú na zvyšných 94,1 percenta.

Podiel výroby U.S Steel Košice na celkovej produkcii sfúzovaného oceliarskeho holdingu (%). Zdroj: U.S. Steel

U.S. Steel Košice je najväčším priemyselným zamestnávateľom na Slovensku, no v spojenom holdingu má tento podnik zhruba dvadsatinový podiel. Očakávania zo strany pracovníkov i manažmentu sa zameriavajú najmä na investície a zachovanie pracovných miest.

Manažment vo výročnej správe konštatoval, že ani hroziace dovozné clá, ani súčasné ekonomické výkyvy nezmenili ich dlhodobý optimizmus: „Nezávislí experti naďalej považujú našu spoločnosť za životaschopný podnik vzhľadom na našu strategickú polohu a technické schopnosti,“ uvádza prezident spoločnosti James Bruno. Očividne teda Košičania dúfajú, že širšie zázemie U.S. Steel im pomôže prekonať krízu.

James Bruno tiež spomenul, že Nippon Steel deklaroval investície aj v Košiciach vrátane možností prerábky starých vysokých pecí na úspornejšie elektrické pece. To by zodpovedalo ambíciám „zelenej“ transformácie. EÚ totiž v rámci Green Dealu tlačí na výrobcov, aby postupne nahrádzali uhoľné pece ekologickejšími metódami.

Pre zamestnancov košických oceliarní hlavné riziko spočíva v neistote. Kým súčasné vedenie firmy nominované americkým U.S. Steel i odborári vyhlasujú, že ju globálne partnerstvo môže stabilizovať, iní odborníci upozorňujú, že globálne nadnárodné spoločnosti vedia vo vnútri holdingu viac presúvať výrobu tam, kde je to výhodné. Počnúc rokom 2020 sme už však zažili, že aj odchod menšej časti výroby môže spôsobiť napätie v dodávateľských reťazcoch.