Nemecko stavia na umelú inteligenciu a šváby s kamerou. Pripravuje armádu budúcnosti

Pre Gundberta Scherfa, spoluzakladateľa nemeckej spoločnosti Helsing, ktorá vyrába útočné drony a bojovú umelú inteligenciu, znamenala ruská invázia na Ukrajinu zásadný obrat. 

Startup, ktorého vznik pred štyrmi rokmi sprevádzali problémy so získaním kapitálu, dnes už podobnými ťažkosťami netrpí. V poslednom investičnom kole, v ktorom firma získavala ďalší kapitál od investorov, viac než zdvojnásobila svoju hodnotu na 11 miliárd eur.

„Európa tento rok, po prvý raz po desaťročiach, míňa viac na akvizíciu obranných technológií ako USA,“ povedal Scherf.

Podľa bývalého partnera spoločnosti McKinsey & Company sa Európa môže nachádzať na prahu technologickej transformácie porovnateľnej s projektom Manhattan – americkým vývojom jadrových zbraní počas druhej svetovej vojny. „Európa si teraz začína uvedomovať, čo znamená obrana,“ dodal.

Merzova vláda podporuje AI a startupy

Ako zistila agentúra Reuters od viac než dvadsiatky investorov, politikov a manažérov, Nemecko ako najväčšia ekonomika kontinentu sa snaží zohrať kľúčovú úlohu pri prezbrojovaní Európy. 

Vláda kancelára Friedricha Merza považuje umelú inteligenciu a nové technológie za stredobod svojich obranných plánov. Znižuje byrokraciu a prepája startupy priamo s armádnymi špičkami.

Nemecko, historicky poznačené nacistickým militarizmom a povojnovým pacifizmom, dlhodobo udržiavalo malý a opatrný obranný sektor. Jeho ekonomika sa tiež vyhýbala riziku a uprednostňovala postupné zlepšovanie pred radikálnymi inováciami.

To sa však mení. Berlín – jeden z hlavných podporovateľov Ukrajiny – plánuje do roku 2029 takmer strojnásobiť svoj obranný rozpočet na približne 162 miliárd eur ročne. Značná časť tejto sumy má smerovať do vývoja nových technológií a zmien v charaktere moderného boja.

Startupy ako chrbtica obrany

Helsing je len jedným z mnohých vznikajúcich nemeckých obranných startupov, ktoré pracujú na vývoji AI robotov, bezposádkových miniponoriek či kyborgov s funkciou špionáže. „Chceme pomôcť dať Európe späť chrbtovú kosť,“ povedal Scherf.

Podľa zdrojov agentúry niektoré z menších firiem už spolupracujú s vládou po boku etablovaných spoločností ako Rheinmetall (nemecký výrobca obrnených vozidiel a zbraní) či Hensoldt (špecialista na senzorové technológie a radarové systémy), ktoré sa zameriavajú skôr na tradičné zbrojné systémy.

Vláda medzitým pripravila nový návrh zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má umožniť zálohové platby pre startupy, aby sa mohli uchádzať o tendre. Zákon má tiež umožniť obmedziť tendre len na firmy z EÚ.

Marc Wietfeld, zakladateľ a výkonný šéf spoločnosti ARX Robotics, opísal nedávne stretnutie s nemeckým spolkovým ministrom obrany Borisom Pistoriusom ako zlomové: „Povedal mi: ‚Peniaze už nie sú výhovorka – teraz sú.‘ To bol zlomový bod,“ uviedol.

Nemecko chce viesť Európu v obrane

Po návrate Donalda Trumpa na politickú scénu a jeho opätovnom spochybňovaní amerického záväzku voči NATO sa Nemecko zaviazalo splniť cieľ Aliancie: do roku 2029 zvýšiť obranné výdavky na 3,5 percenta HDP – rýchlejšie než väčšina európskych spojencov.

Berlín zároveň kladie dôraz na rozvoj vlastného európskeho obranného priemyslu. Ten však naráža na fragmentáciu európskeho trhu – každá krajina má vlastné štandardy obstarávania, čo sťažuje rozvoj veľkých spoločností.

Na rozdiel od USA, kde už existuje stabilná základňa obranných gigantov ako Lockheed Martin, má Európa čo dobiehať – vrátane technológií, ako sú satelity, stíhačky či navádzané zbrane.

USA zároveň od roku 2015 podporujú startupy ako Shield AI, Anduril alebo Palantir prostredníctvom vojenských zákaziek.

V Európe startupy dlho bojovali s nezáujmom. Až nedávno analýza Aviation Week ukázala, že 19 najväčších európskych obranných investorov (vrátane Turecka a Ukrajiny) plánuje v tomto roku minúť 180,1 miliardy eur – viac než Spojené štáty (175,6 miliardy eur). Celkové výdavky USA však zostanú vyššie.

Zmena kultúry a nové technológie

Nemecké ministerstvo obrany upozorňuje, že systém obstarávania je stále nastavený pre veľkých dodávateľov a nereflektuje rýchlosť vývoja v startupoch. Rezort uvádza, že podniká kroky na zrýchlenie procesov a lepšie zapojenie startupov, aby sa nové technológie rýchlejšie dostali do Bundeswehru (nemeckej armády).

Šéfka obstarávacej agentúry Bundeswehru Annette Lehnigk-Emdenová označila drony a AI za priority: „Zmeny, ktoré prinášajú na bojisko, sú revolučné – ako keď prišli guľomety, tanky či lietadlá,“ povedala agentúre Reuters.

Špionážne šváby a návrat inovátorov

Sven Weizenegger, šéf inovačného centra Bundeswehru, hovorí, že vojna na Ukrajine zmenila aj postoj verejnosti: „Od invázie má Nemecko úplne novú otvorenosť voči otázkam bezpečnosti,“ zdôraznil.

Dnes dostáva 20 až 30 žiadostí denne od ľudí s nápadmi na obranné technológie. Medzi nimi aj vývoj takzvaných špionážnych švábov od firmy Swarm Biotactics – ide o hmyz so špeciálnymi mikrozariadeniami a kamerami, ktorý sa dá ovládať na diaľku pomocou elektrických stimulov.

„Naše bioroboty – založené na živom hmyze – sú vybavené neurálnou stimuláciou, senzormi a bezpečnými komunikačnými modulmi,“ povedal výkonný šéf firmy Swarm Biotactics Stefan Wilhelm. „Dajú sa riadiť jednotlivo alebo fungujú autonómne v rojoch.“

Obrana ako motor ekonomiky

V minulosti stáli nemeckí vedci pri vývoji mnohých prelomových vojenských technológií. Po druhej svetovej vojne však boli rozptýlení – napríklad Wernher von Braun skončil v NASA a pomohol vyvinúť raketu Saturn V.

Dnes, v čase energetickej krízy a poklesu exportu, by práve obranné technológie mohli pomôcť nemeckej ekonomike.

„Musíme si osvojiť mindset: silná obranná infraštruktúra znamená silnú ekonomiku a inovácie na steroidoch,“ povedal Markus Federle z Tholus Capital.

Investori už nehľadia len na riziko

Startupy v Európe sa dlhé roky nevedeli prehupnúť cez takzvané „údolie smrti“ – fázu, keď sú náklady vysoké, ale predaje ešte nízke.

Rast výdavkov po ruskej invázii však naštartoval záujem investorov. Európa dnes eviduje tri obranné startupy s hodnotou nad jednu miliardu dolárov – čo zodpovedá približne 920 miliónom eur: spomínaný Helsing, nemecký Quantum Systems a portugalský Tekever. „Na Nemecko je teraz veľký tlak ako na vedúcu silu v európskej obrane,“ uviedol Sven Kruck, stratég z Quantum Systems.

Nemecko je po USA druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny. Zákazky sa dnes vybavujú v priebehu mesiacov, a nie rokov – startupy tak rýchlo testujú svoje produkty v reálnych podmienkach.

Rizikový kapitál v oblasti obranných technológií v Európe vzrástol z 373 miliónov dolárov (2022) na jednu miliardu dolárov (približne 920 miliónov eur) v roku 2024. Očakáva sa ďalší rast. „Spoločnosť si uvedomila, že musíme brániť naše demokracie,“ povedal Christian Saller z HV Capital.

Podľa analýzy platformy na objavovanie inovatívnych firiem Dealroom získali nemecké obranné startupy za posledných päť rokov 1,4 miliardy dolárov (približne 1,3 miliardy eur) – viac než akákoľvek iná krajina vrátane Británie.

Jack Wang z Project A tvrdí, že nemecké firmy vynikajú v integrácii komponentov do škálovateľných systémov: „Kvalita talentov v Európe je veľmi vysoká, ale ako celok – nevideli sme lepšiu krajinu než Nemecko.“

Slabnúci automobilový sektor zároveň uvoľňuje výrobné kapacity. Výkonný šéf startupu Donaustahl Stefan Thumann, ktorý vyrába takzvaný „loitering munition“, dostáva denne tri až päť žiadostí od pracovníkov z automobilového priemyslu: „Startupy potrebujú len mozgy na vývoj a prototypovanie. A nemecká stredná trieda im dodá svaly,“ uzavrel.

(red)