Trumpove clá visia nad Európou ako ekonomický tieň. A pocíti ich aj bežný človek

Zatiaľ čo sa Brusel snaží do poslednej chvíle vyjednať kompromis, Washington kreslí jasné kontúry. Podľa amerického ministra obchodu Howarda Lutnicka je 1. august pevne stanovený ako deň, keď majú clá nadobudnúť platnosť.

Analýza Oxford Economics naznačuje, že zavedenie ciel v tejto výške by zrazilo tempo rastu eurozóny až o 0,3 percentuálneho bodu ročne, a to počas dvoch rokov. V situácii, keď európska ekonomika balansuje na hrane stagnácie, by išlo o zásah, ktorý už nemožno ignorovať.

Najtvrdšiu ranu by utŕžilo exportné odvetvie. Ekonomiky EÚ sú tesne previazané a akýkoľvek pokles objednávok z USA sa okamžite prepíše do celého výrobného reťazca. Napríklad útlm dopytu po automobiloch by zasiahol nemeckých producentov, čo by následne dopadlo aj na ich dodávateľov, napríklad z Česka [i zo Slovenska, pozn. red.]. Práve tunajšie priemyselné firmy, ktoré už dnes bojujú s úbytkom zákaziek, by mohli čeliť ďalšiemu ochladeniu.

Lenže najväčšie škody by nenapáchali samotné clá. Oveľa deštruktívnejšia býva neistota. Firmy brzdia investície, spomaľujú nábor, odkladajú rozvojové projekty. To sa premieta do každodennej reality: menej nových pracovných miest, zdržanlivejšie banky, utlmený rast miezd. Ide o vplyv, ktorý nezostane len na stránkach hospodárskych štatistík.

Európska únia zatiaľ hrá opatrne a odvetné clá nezaviedla [v kuloároch sa však o nich uvažuje, pozn. red.]. Dôvod je jasný. Brusel nechce riskovať rozkol v rámci Únie ani vyššie škody. Napríklad Írsko má silné väzby na americký farmaceutický sektor, ktorý by sa v prípade odvety mohol dostať pod paľbu. Únijná stratégia sa preto teraz sústredí skôr na alternatívne nástroje, napríklad obmedzenie prístupu amerických firiem na európsky trh služieb. K tomu by EÚ mohla využiť aj nástroj proti ekonomickému nátlaku ACI.

Práve služby hrajú v transatlantickom obchode čoraz významnejšiu úlohu. Podľa údajov Kielského inštitútu dosiahol v roku 2024 ich objem medzi EÚ a USA 817 miliárd eur, takmer rovnako ako v prípade tovaru (867 miliárd dolárov). V oblasti služieb však Spojené štáty dlhodobo ťažia z výrazného prebytku, ktorý sa pohybuje okolo 150 miliárd eur ročne. Inými slovami, Američania na službách s Európou zarábajú viac, než tratia na tovare.

Európa tak v rukách drží silnú kartu. Má možnosť ponúknuť Spojeným štátom výhody pri vstupe na európsky trh služieb a zároveň jasne signalizovať, že ak clá skutočne prídu, môžu byť tieto dvere pribuchnuté. Kľúčovú úlohu tu zohrávajú digitálne služby, ktoré predstavujú viac ako tri štvrtiny celkového objemu. A práve v tejto oblasti dominujú americké giganty ako Amazon, Microsoft či Google. Ich obmedzenie by malo oveľa výraznejší vplyv ako čokoľvek, čo môže Brusel uvaliť na jednotlivé produkty.

Paradoxne by zavedenie ciel mohlo priniesť aj jeden vedľajší efekt: krátkodobé zlacnenie života v Európe. Oxford Economics upozorňuje, že opatrenie by mohlo mať mierne dezinflačný účinok z dôvodu nižšieho dopytu, utlmených investícií a posilňujúceho eura. To by otvorilo priestor pre ďalšie znižovanie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky. Hypotéky a spotrebiteľské úvery by tak mohli ešte o niečo zlacnieť. V peňaženke spotrebiteľa by to bol vítaný bonus, hoci len prechodný.

To, že firmy s novými clami už dnes kalkulujú, potvrdzujú aj konkrétne kroky globálnych hráčov. Britsko-švédska spoločnosť AstraZeneca oznámila investíciu 50 miliárd dolárov do rozšírenia výroby a výskumu v USA. Kľúčovým projektom bude závod vo Virgínii zameraný na lieky proti obezite, ale firma rozšíri aktivity aj v ďalších štátoch.

Nasleduje tak švajčiarske farmaceutické giganty Novartis a Roche, ktoré tiež presúvajú časť kapacít do Ameriky v reakcii na Trumpovu výzvu na návrat výroby. Washington navyše zvažuje až 200-percentné clo na dovoz liekov a firmám by dal len krátke prechodné obdobie.

Trumpove clá tak nie sú len epizódnou prestrelkou vo svetovej obchodnej vojne. Môžu zásadne pretvoriť rovnováhu medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta. Presmerovať investície, zmeniť obchodné toky, posunúť ťažisko výroby. A bežného občana sa to týka viac, než si možno myslí. Clá síce neuvidia priamo na cenovke v obchode, ale veľmi rýchlo ich pocítia na výplatnej páske, pri žiadosti o hypotéku alebo v otázke, či jeho firma ešte o rok bude potrebovať jeho prácu.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.