Brusel vyzýva Európanov na vytváranie zásob: Buďte pripravení prežiť tri dni bez štátu
Dňa 9. júla prišla Európska komisia so stratégiou vytvárania zásob. „Cieľom je zabezpečiť, aby boli vždy naporúdzi základné zásoby, ktoré udržiavajú naše spoločnosti v chode,“ vysvetlila európska komisárka pre pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová.
Komisárka obhajovala dôležitosť vytvárania zásob s tým, že "čím lepšie sa pripravíme, tým menej budeme panikáriť," keď sa niečo stane.
Plán na podporu vytvárania zásob má na úrovni členských štátov i na úrovni Únie zabezpečiť nepretržité dodávky potravín a ďalších základných potrieb obyvateľom počas výpadkov dodávok: tak počas prírodných pohrôm, ako aj počas ozbrojených stretov.
V Španielsku alebo Taliansku chystajú nateraz zásoby v rámci príprav na narušenie dodávateľských reťazcov súvisiacich skôr so živelnými pohromami, kým vo Fínsku či Pobaltí súvisí vytváranie zásob hlavne s ruskou hrozbou.
"Slovenská republika sa v rámci krízového manažmentu a bezpečnostných opatrení zameriava na zabezpečenie pripravenosti na akékoľvek mimoriadne situácie," vyjadrilo sa pre Štandard tlačové oddelenie Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.
Stratégia vytvárania zásob je súčasťou dlhodobého snaženia Bruselu o posilnenie pripravenosti do roku 2030.
Plán počíta s vytváraním zásob potravín, prípravkov na dezinfekciu vody, liekov, balenej vody, diek, hygienických potrieb a podobne.
Podľa novej stratégie by mala Únia mať pravidelne aktualizované neúplné zoznamy základného tovaru prispôsobené rôznym krízam.
Do roku 2026 chce Brusel zriadiť stredisko kritických surovín, ktorého úlohou bude spoločný nákup tovaru takéhoto druhu v mene rôznych ustanovizní či spoločností.
Ako je na tom Slovensko?
„Vieme, že niektoré krajiny si robia zásoby samy, ale nevieme, kto čo má. Prvým krokom je výmena informácií,“ povedala Lahbibová.
Zásoby ropných produktov ako benzín či nafta by mali v Poľsku, Česku, Maďarsku i na Slovensku v súlade s európskymi normami vydržať 90 dní. Pri zemnom plyne predstavujú zásoby krajín V4 približne 40 dní – výnimkou je Maďarsko s niekoľkomesačnými zásobami plynu.
Čo sa potravín a liekov týka, Praha mohla v prípade krízovej situácie v roku 2022 dodávať zásoby obyvateľstvu iba 1,5 dňa – následne by sa zásoby minuli.
V tom istom roku prišla česká Správa štátnych hmotných rezerv so snahou o rozšírenie zásob na dva týždne, no súčasný stav zásob je zo zákona utajovaný.
Na Slovensku sa pri poslednom dostupnom zverejnení objemu zásob v roku 2016 zistilo, že zásoby potravín by sa u nás minuli už po jednom dni. V ten istý rok Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky predstavila snahu o zabezpečenie 30-dňového výpadku dodávok potravín.
Tvorbu, financovanie, hospodárenie a kontrolu štátnych hmotných rezerv v súlade so zákonom o štátnych hmotných rezervách zabezpečuje práve slovenská správa hmotných rezerv.
Práve hmotné rezervy slúžia na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti občanov nášho štátu. Ustanovizeň sa pritom riadi platným uznesením vlády zo 16. marca 2011, ktoré stanovuje optimálne množstvá jednotlivých pre štát ochraňovaných komodít.
Na otázku Štandardu ohľadom množstva skladovaných potravín tlačové oddelenie Správy štátnych hmotných rezerv odpovedalo, že "z bezpečnostných dôvodov nie sú podrobnosti o konkrétnych opatreniach, skladových zásobách a ich presnej lokalizácii verejne dostupné".
Príprava na sebestačnosť a nespoliehanie sa na štát
Nie vždy sa dá spoliehať na to, že štát bude schopný doručiť potrebné zásoby všetkým občanom. Ešte v marci tohto roku preto Únia vydala odporúčanie obyvateľom, aby si sami vopred zabezpečili zásoby potravín, liekov a iných nevyhnutých vecí na tri dni.
Lahbibová cez novinárov odporučila občanom EÚ, aby boli schopní prežiť 72 hodín sebestačne, bez podpory zo strany štátu.
Začiatok plnohodnotnej invázie na Ukrajinu, ako aj minuloročné povodne v susedných krajinách, ukázali, že v niektorých krízových situáciách je kľúčové byť schopný časť zásob zobrať so sebou pri opúšťaní domu.
Špecialista ochrany osôb a bezpečnostný analytik Vladimír Šajánek pre Štandard zhodnotil, aké zásoby potravín sú pre krízovú situáciu najlepšie a ktoré brať v prípade nutnosti so sebou pri opúšťaní domu.
- pitná voda (rozdelená do viacerých litrových až 1,5-litrových fliaš)
- armádna verzia MRE
- civilná verzia MRE
- ostatné na energiu bohaté potraviny (orechy, čokoláda, proteínové tyčinky, na cukor bohaté ovocie)
Potraviny určené na zásobu pre krízové situácie by mali byť energeticky bohaté – dobrou voľbou sú núdzové potraviny typu MRE, teda Meal Ready to Eat – pokrm pripravený na jedenie. Tie netreba zdĺhavo variť či inak tepelne upravovať – neraz sú samoohrievacie.
Pre zloženie niektorých z nich – predovšetkým na chemické aditíva bohatých armádnych typov – však nie je vhodné konzumovať ich dlhodobo.
"Je potrebné si tie potraviny pripraviť tak, aby každý člen domácnosti niesol svoj diel potravín v batohu, ktorý si sám dokáže odniesť. V prípade malých detí si musia, samozrejme, ich diel potravín rozdeliť do svojich batohov ostatní," vysvetľuje Šajánek.
Potraviny však zďaleka nemusia stačiť. "Človek v krízovej situácii čiastočne supluje systém s jeho bezpečnostnými a záchrannými zložkami, pričom nezriedka býva nejasné, na ako dlho," dodáva bezpečnostný analytik.
Vlastné potraviny sú nevyhnutné aj preto, že v prípade čiastočného či úplného zlyhania štátu a jeho zložiek môžu sklady so zásobami nevojenského charakteru zostať neotvorené a obyvateľstvo k ich zásobám nemusí získať prístup.
Bez ohľadu na to, koľko bude mať niekto potravín, nikdy nebudú mať v prípade krízovej situácie dostatok potravín všetci, napríklad v dôsledku zlyhania štátu či v prípade urýchlenej evakuácie väčšieho počtu obyvateľstva.
A evakuácia časti obyvateľov z bodu A do bodu B je častým javom tak pri vojenskej invázii, ako aj pri povodniach, požiaroch, rozsiahlych teroristických útokoch, jadrových či priemyselných haváriách spojených s únikom nebezpečných látok.
Hoci malý hasiaci prístroj nemá zmysel so sebou brať pri opúšťaní domu, lekárnička zásadne zvyšuje mieru bezpečnosti a vo vypätých situáciách aj šance na prežitie.