Dramatický nárast vrážd v USA: Alebo čo sa stane, keď spravíte z policajtov problém spoločnosti

V Spojených štátoch amerických zaznamenali za minulý rok bezprecedentný nárast vrážd. O tom, ako s tým súvisí pandémia koronavírusu či protesty BLM – ale hlavne, aký mal rok 2020 dopad na americkú políciu, píše pre americký denník Wall Street Journal (WSJ) profesor kriminológie Peter Moskos.

Ako už v minulosti informoval Štandard, pokiaľ ide o zločinnosť, rok 2020 bol pre USA katastrofálny. Zatiaľ čo v roku 2014 mala krajina najnižšiu mieru vrážd za polstoročie, tento trend sa začal v nasledujúcich rokoch zhoršovať. V roku 2020 bol však natoľko zlý, že sa vymykal aj postupnému zhoršujúcemu sa trendu.

Mnohé väčšie mestá zaznamenali veľký medziročný nárast vraždenia: Minneapolis o 69 percent, Milwaukee o 96 percent, Seattle o 72 percent. Zvýšenie zaznamenalo i Chicago (55 percent) alebo New York (39 percent).

„Epidémia vraždenia“ však nebola plošná. Niektoré mestá vykázali menší počet týchto zločinov, napríklad Baltimore (menej o 3 percentá), Oklahoma City (mínus 20 percent) či Virginia Beach, kde zavraždili o 40 percent menej ľudí oproti minulému roku.

Väčšinou výrazné zhoršenie

Celonárodný vzorec bol však relatívne prudko stúpajúci. Ako podotýka WSJ, kompletné údaje budú dostupné až v septembri tohto roku, avšak už teraz sa dá vidieť neblahý trend. Sedemdesiat miest či okresov, ktoré predstavujú pätinu obyvateľstva štátu, zaznamenali nárast miery vrážd v priemere o 35 percent.

V minulosti bol podľa denníka zaznamenaný najväčší medziročný rast vrážd v roku 1968, kedy sa miera zvýšila o 13 percent (ide o priemer celej krajiny). Podobne ako minulý rok, aj toto obdobie bolo poznačené občianskymi nepokojmi či protestami proti niektorým zákrokom polície.

Napriek všetkému Moskos pripomína, že vražda je v USA stále „relatívne vzácna udalosť, ďaleko od vrcholu v roku 1991. V roku 2020 mal jednotlivec oveľa väčšiu šancu zomrieť na covid, než byť zavraždený, predávkovať sa drogami či zahynúť pri automobilovej nehode“.

Je to dané aj tým, že spomínaný nárast vrážd nezasahuje krajinu rovnomerne. Zatiaľ čo niektoré susedstvá nikdy nezaznamenali jediný takýto zločin, v iných sú vraždy na dennom poriadku. Politicky nekorektným faktom je, že najčastejšie ide o tie miesta, kde je nadpriemerný počet hispáncov a černochov.

Ako pripomína profesor, práve černosi sú obeťou viac ako polovice vrážd v USA, aj keď tvoria len približne 13 percent celkovej populácie. Zároveň je však realitou, že černochov až nadproporčne vraždia iní černosi.

Ekonomické faktory? Ťažko

Hlavnou otázkou zostáva, čo spôsobilo nárast vraždenia v Spojených štátoch. Názory sa líšia. Jedni za trendom vidia hlavne nepokoje rozpútané protestami BLM, iní ekonomickú recesiu či dopady pandémie a protipandemických opatrení.

„Boli stres z pandémie a hospodárske ťažkosti faktorom? Zrejme na niektorých miestach. Ale koronavírus ťažko zasiahol mestá ako Baltimore či Newark a miera vrážd sa tu nezvýšila. Ekonomické problémy zažili v Anchorage, ale vraždy tam klesli o 50 percent,“ podotýka kriminológ.

Ekonomické faktory sú podľa neho zrejme najmenej závažné. V krajine existujú miesta s vysokou mierou imigrantov a chudoby, a pritom je tam nízka miera vrážd. V Apalačských vrchoch je chudoba skĺbená s vysokou mierou vlastníctva strelných zbraní – avšak násilie s týmito zbraňami je tam vzácne.

Podobne je podľa neho slabý argument aj ten o vplyve pandemických opatrení. Podľa dostupných údajov spôsobili uzamknutia populácie v iných krajinách (Kanada či Mexiko) len veľmi mierny nárast, alebo rovno pokles vrážd. „A masívny nárast násilia v USA začal nie pandémiou, ale smrťou Georgea Floyda,“ pripomína Moskos.

Strach uplatňovať zákony

Neviní však samotné protesty BLM, ale hlavne tlak voči americkej polícii, ktorý aspoň čiastočne z prostredia tohto hnutia vzišiel. Ten mal za následok napríklad to, že v Bostone úrady prisľúbili, že nebudú riešiť výtržníctvo, jazdenie s vypršaním vodičským preukazom alebo vstup na cudzí pozemok.

To vedie k tomu, že v mnohých amerických sídlach je jednoducho menej policajtov alebo menšia policajná aktivita. Profesor podotýka, že napríklad v Los Angeles klesli zatknutia podozrivých od roku 2013 do 2019 o 40 percent, zatiaľ čo v roku 2020 o ďalších 37 percent. Streľby či vraždy sú pritom v meste na vzostupe.

„[Policajní dôstojníci, pozn. red.] Majú strach, že sa podozrivý bude vzpierať, čo povedie k nutnosti použiť silu, to povedie k verejnej kritike a v konečnom dôsledku dokonca k súdu,“ poznamenáva Moksos. Mnohé mestá zároveň pocítili nedostatok policajtov, ktorí vo väčších množstvách odchádzajú zo zamestnania.

Započítajme do toho krátenie rozpočtov či snahy o kompletné zrušenie policajných útvarov. Je prirodzené, že keď muži zákona necítia podporu úradov či politikov, nemajú motiváciu aktívne vykonávať svoje poslanie. Alebo konať len na základe podozrení, čím vážne klesá prevencia kriminality.

Zodpovednosť musí byť

Nárasty vrážd či iných násilných zločinov sa najviac prejavujú v mestách, v ktorých došlo k medializovanému, resp. kontroverznému policajnému zákroku. To má precedens aj v minulosti, napríklad pre Baltimore v roku 2015 či Chicago v roku 2014.

„Občianske nepokoje či volanie po zodpovednosti policajtov nevytvára priamo nárast vrážd či iného násilia. Nebezpečné však je, keď protipolicajné nálady vzrastú do bodu, keď je samotná polícia vnímaná ako problém, ktorý treba vyriešiť, a nie ako nevyhnutná súčasť verejného poriadku a bezpečnosti,“ myslí si kriminológ.

Ak sa má situácia v USA napraviť – či už v rámci otázky americkej polície, ale i nárastu zločinnosti, musia podľa Moksosa tamojší politici a čelní predstavitelia začať od seba. Starostovia, mestské rady i riaditelia policajných okrskov musia prijať zodpovednosť za dramatický nárast trestných činov. Zároveň musia brániť právo polície použiť silu, pokiaľ je to nevyhnutné a v rámci zákona.