USA po protestoch BLM: menej policajných zabití, avšak značný nárast vrážd

Demonštrácie Black Lives Matter plnia svoj účel, majú za následok menej zabití policajtmi. Zároveň však so sebou prinášajú závažie zvýšenej miery zločinnosti vrátane miery vrážd. Nárast hrdelných zločinov ďaleko prevyšuje počet „zachránených“ osôb.

Aké sú dopady protestov hnutia Black Lives Matter? To skúma štúdia doktoranda Travisa Campbella z Univesirty of Massachusetts Amherst. Výskum ešte čaká na recenzné konanie, avšak už teraz poukazuje na viaceré pravdepodobné vplyvy protestov, informuje portál Vox.

Campbellov výskum skúma protesty hnutia BLM od roku 2014 do roku 2019, teda neobsahuje vlnu protestov po smrti Georgea Floyda od mája roku 2020. Za spomenutých 5 rokov zaznamenal 1 600 demonštrácii BLM, väčšinou organizovaných vo veľkých amerických mestách.

Výsledky štúdie sú nasledovné. Na miestach, kde sa konali protesty, poklesol počet prípadov, v ktorých policajti použili proti podozrivým smrtiacu silu o 15 až 20 percent. To malo za následok pokles zabití spôsobených policajtmi približne o 300 obetí.

Za tým môže byť viacero faktorov. Štúdia poukazuje na nárast používania kamier či reformy policajných oddelení. Ďalší dôvod môže byť ten, že ľudia menej komunikujú s políciou a dostávajú sa vzácnejšie do styku s mužmi zákona. Tretím efektom protestov je zrejme pokles ochoty policajtov používať násilie.

Rastie počet zavraždených

Na druhej strane, na rovnakých miestach zaznamenal Campbell nárast počtu vrážd o 10 percent. Za sledovaných 5 rokov sa teda udialo o 1 000 až 6 000 viac prípadov vrážd oproti miestam, kde sa protesty BLM nekonali.

Ako Vox podotýka, nárast vrážd nebol podrobený rovnakým počtom štatistických testov ako prípady policajných zabití. Sám autor štúdie tvrdí, že skúmanie rastu počtu vrážd nie je jeho hlavným cieľom, zamerať sa chce na všeobecný vplyv na mieru zločinnosti.

Je však očividné, že aspoň určitá korelácia medzi protestami BLM a nárastom vrážd existuje. K takémuto záveru došiel napríklad i profesor na Princetonskej univerzite Omar Wasow, ktorý taktiež skúmal vplyv demonštrácii BLM. Podľa Wasowa sú závery Campbella „rozhodne možné“ a zároveň „neprekvapivé“.

Napríklad spomenutý pokles morálky pri polícii môže vo výsledku viesť k odchodom strážnikov zo zamestnania, alebo straty záujmu o riešenie niektorých prečinov. Vďaka tomu sa zločinci v týchto oblastiach stávajú odvážnejšími a agresívnejšími.

Plnia svoj účel, ale…

Koniec koncov, podobný efekt rastu všeobecnej miery kriminality i miery vrážd sa dal sledovať aj po protestoch BLM v roku 2020. V tom roku americké mestá zaznamenali značné zvýšenie miery vrážd, ale i iných zločinov, napríklad krádeží áut.

Štúdia v konečnom dôsledku sumarizuje, že protesty plnia svoj základný účel. Počet zabití zo strany mužov zákona klesá na miestach, kde demonštrovali stúpenci organizácie Black Lives Matter. Tento efekt je však prevýšený vzrastajúcim počtom vrážd.

Podľa výskumu spôsobili protesty v priemere pokles zabití o 60 prípadov ročne (na miestach, kde sa konali). Zároveň však ročne spôsobili ďaleko viac vrážd. Ak zoberieme spodný odhad (1 000), tak sa ročne udialo o 200 vrážd viac. Ak spriemerujeme spodnú a hornú hranicu (3 500), dostaneme ročný nárast vrážd o 700 prípadov. Pri maximálnom predpokladanom počte (6 000) je to zvýšenie o 1 200 vrážd ročne.

Za týmto nárastom sú zrejme dva hlavné faktory, ktoré už boli spomenuté vyššie. A teda, že ľudia menej často volajú na políciu, ako aj pokles morálky a snahy mužov zákona po antipolicajných protestoch.

K takémuto záveru došiel aj výskumník Deepak Premkumar z Kalifornského inštitútu verejnej politiky. Ten si všimol nárast miery vrážd a počtu krádeží o 10 až 17 percent na miestach, kde sa udiali vysoko medializované zabitia zo strany policajtov.