Najhoršie je na tom Tekov, Hont a Banskobystrický kraj. Deficit pôdnej vlahy je na väčšine územia stále značný, hoci lokálne úhrny zrážok z uplynulého týždňa priniesli mierne zlepšenie v niektorých oblastiach ako Košice či Malé Karpaty. Napriek tomu, Podunajská nížina a Tekov zaznamenali len minimálne zrážky, čo prispelo k vysokým hodnotám výparu.
Európa a svet v zovretí extrémov
Problém Slovenska nie je ojedinelý, je súčasťou širšieho, globálneho trendu. Podľa správ Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) a európskej služby Copernicus pre zmenu klímy zažívame globálne rekordne teplé obdobia. Tieto zmeny sa neprejavujú len nárastom priemernej teploty, ale predovšetkým nárastom extrémnych výkyvov počasia. Pre Európu to znamená dlhšie a intenzívnejšie vlny horúčav, ktoré vysušujú pôdu. Následné zrážky prichádzajú v podobe prudkých a deštruktívnych búrok.
Južná Európa, najmä krajiny ako Španielsko, Taliansko a Grécko, čelí dlhodobým suchám, ktoré decimujú poľnohospodárstvo a vedú k obmedzovaniu spotreby vody. Tento model „mediteránneho“ počasia sa však čoraz častejšie posúva na sever, do strednej Európy. Zatiaľ čo celkové ročné úhrny zrážok nemusia dramaticky klesať, mení sa ich distribúcia počas roka. Mierne dlhotrvajúce dažde, ktoré sú kľúčové pre doplnenie podzemných vôd, nahrádzajú mesiace sucha prerušované nárazovými lejakmi. Slovensko tak čelí presne tomu istému problému ako zvyšok kontinentu. Voda v podobe zrážok prichádza v nesprávny čas a v nesprávnej forme.
Od Domaše po podzemné vody
Slovensko zaznamenalo viaceré dlhodobé obdobia sucha. V období 1951 – 1980 bolo 50,3 percenta mesiacov klasifikovaných ako suché. V rokoch 1981 – 2010 to bolo 43,6 percenta, pričom 6,7 percenta z nich bolo extrémne suchých.
Celkovo v období 1951 – 2010 bolo 45,3 percenta mesiacov klasifikovaných ako suché, pričom 1,4 percenta bolo extrémne suchých. Dlhodobé analýzy od roku 1961 ukazujú, že suché obdobia, ktoré sa prvých 30 rokov vyskytovali skôr v chladnej časti roka, september – február, sa momentálne presúvajú do teplej časti roka, teda od jari do leta, čo spôsobuje problémy poľnohospodárom.
Dôsledky tohto stavu sú viditeľné na celom území. Vodná nádrž Domaša dlhodobo bojuje s nízkou hladinou, čo ochromilo lokálny turizmus a rekreáciu. Niekoľko obcí v jej okolí muselo v roku 2025 vyhlásiť mimoriadnu situáciu pre nedostatok vody. Tento deficit sa prejavuje aj na strategických zásobách podzemnej vody. Prívalové dažde, ktoré sú čoraz častejšie, sú z hľadiska vodnej bilancie krajiny neefektívne. Bez systémových opatrení na zadržiavanie vody v krajine predstavujú skôr hrozbu než prínos.
Investície prichádzajú. Stačia?
Štát si problém uvedomuje a reaguje. Ministerstvo životného prostredia vyhlásilo v auguste 2024 výzvu, ktorá platí aj pre rok 2025, v hodnote vyše 52 miliónov eur na podporu vodozádržných opatrení v mestách a obciach, ako aj na protipovodňové opatrenia mimo vodných tokov. Ide o budovanie dažďových záhrad, zelených striech či podzemných nádrží. Do aktivít sa zapájajú aj lesníci obnovou mokradí a pestovaním suchu odolných drevín.
Odborníci z oblasti poľnohospodárstva a produkcie potravín už dlhšie upozorňujú na to, že bude potrebné komplexne zmeniť a inovovať spôsob hospodárenia na pôde. Novým teplotným a zrážkovým pomerom sa musí prispôsobovať pestovanie jednotlivých plodín. To znamená vyberať také rastliny, ktoré majú lepšiu schopnosť odolávať stresu z nedostatku vody a vysokých teplôt.
Slovensko má za sebou rekordne teplý rok 2025. „Keď hodnotíme priemernú teplotu za mesiace január až jún, môžeme jednoznačne tvrdiť, že ide o výrazne najteplejší prvý polrok v histórii meteorologických meraní na Slovensku," povedal klimatológ Milan Lapin.
V súvislosti so zmenou klímy a suchom rezort životného prostredia podniká systémové riešenia. Minister životného prostredia Tomáš Taraba vidí že vitalita lesov na Slovensku rapídne upadá. Vysychajú a čoraz v menšej miere zachytávajú oxid uhličitý. „Ak sa na toto budeme ďalej pozerať, tak za chvíľu budeme mať spustnutú krajinu. Ale my sa na to prizerať nebudeme,“ uviedol minister.
Dažďová voda ako strategická surovina
Slovensko musí prejsť od riešenia následkov k systémovým úpravám. Sucho je ekonomický problém, ktorý ohrozuje kľúčové sektory hospodárstva. Každá kvapka vody, ktorú necháme odtiecť, predstavuje stratenú hodnotu. Úspešné zvládnutie klimatických zmien bude závisieť od schopnosti premeniť dažďovú vodu z problému na strategickú surovinu. Investície do vodozádržných opatrení nie sú náklad, sú nevyhnutné pre udržanie ekonomickej a sociálnej stability krajiny.
