Hľadanie ústavného sudcu zmrzlo. Alebo ide o záložný plán pre politika?

Parlament musí na uvoľnené miesto zvoliť celkovo dvoch kandidátov, z nich si prezident vyberie jedného, ktorého vymenuje namiesto Laššákovej. Faktom je, že záujem o kreslo sudcu v Košiciach sa úplne vytratil. Naposledy totiž kandidovala len spomínaná Trellová.

Raši chce situáciu riešiť

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) avizuje, že sa problémom bude zaoberať. Plánuje ho otvoriť na koaličnej rade. Voľbu kandidátov následne vyhlási po dohode v koalícii.

„Voľbu vypíšeme ihneď po tom, ako bude dohoda na mene. Dvakrát sa nám už totiž stalo, že voľba bola vypísaná a skončila sa neúspešne. Nemá význam ju vypísať len preto, aby sme ju vypísali,“ vyjadril sa Raši pre TASR.

Navyše, na budúci rok v júli vyprší mandát ústavnej sudkyni Jane Baricovej. Koalícia bude teda hľadať zhodu na ďalších dvoch kandidátoch, ktorých bude voliť parlament a následne posunie prezidentovi na vymenovanie jedného z nich. Keby sa poslanci na kandidátoch nezhodli, Baricová môže pokračovať ďalej až dovtedy, kým prezident vymenuje jej nástupcu. Iná situácia by nastala, keby Baricová odmietla pokračovať.

Pat pri rozhodovaní pléna Ústavného súdu už nastal

Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan opakovane apeluje na vyriešenie problému s chýbajúcim sudcom. Je „hlboko znepokojený“ nečinnosťou poslancov Národnej rady vo veci vyhlásenia volieb kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

„Už viackrát sa vyjadril, že ak si ktorýkoľvek ústavný orgán nebude plniť svoje ústavné a zákonné povinnosti a ovplyvní tak rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, za činnosť ktorého nesie zodpovednosť, bude na to reagovať,“ povedala Štandardu hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová.

Pripomenula, že právo vystúpiť v Národnej rade využil predseda Ústavného súdu Fiačan už v minulosti a aktuálne nevylučuje, že si ho uplatní aj v tomto prípade, keďže neúplnosť pléna negatívne vplýva na rozhodovaciu činnosť súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti a oslabuje prístup verejnosti k jej ústavným právam.

Teraz má súd 12 členov. Jeho hovorkyňa reagovala aj na otázku, či sa už stalo, že plénum súdu nevedelo rozhodnúť, pretože pomer hlasov bol šesť ku šiestim, a koľko takých prípadov bolo. Hovorkyňa upozornila, že podľa zákona sú porada a hlasovanie pléna o rozhodnutí „vždy neverejné“.  

„Situácia, keď sa nenašlo dostatok hlasov na prijatie rozhodnutia (6 : 6) už nastala, vzhľadom na vyššie uvedené ju však nebudeme bližšie konkretizovať,“ priblížila Ferencová. Dodala, že bez ohľadu na pomer hlasovania zvyšuje plný počet sudcov Ústavného súdu legitimitu jeho rozhodnutí a neúplný Ústavný súd nemôže plnohodnotne vykonávať svoju rozhodovaciu činnosť.

Kto prišiel na um „analytikovi“ Michelkovi?

Vládny poslanec Roman Michelko (SNS) hovorí, že zatiaľ nie je zhoda na tom, koho parlament vyberie. Poukázal na slová šéfa Národnej rady, že túto tému otvorí na koaličnej rade. „Predpokladám, že na jeseň sa Ústavný súd doplní,“ povedal Štandardu Michelko.

Dlhodobo neobsadené miesto ústavného sudcu vyvoláva otázku, či sa tento post nechystá pre aktívneho politika. „Keby som bol politický analytik, tak mi to okamžite napadne,“ priznal poslanec. Prišlo mu na um, či nepôjde o kandidátov typu, ako sú advokáti a poradcovia premiéra Marek Para alebo David Lindtner. „Ale pokiaľ viem, nemajú takúto ambíciu,“ doplnil Michelko.

Preventívne miesto do zásoby?

Opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS) sa vyjadril, že neobsadenie sudcovského kresla je otázkou pre koalíciu. „Keby si však to miesto šetrili pre niekoho, koho majú vopred vyhliadnutého, tak by to asi nevyzeralo inak. Nepočul som žiadne oficiálne zdôvodnenie, takže môžem len špekulovať,“ zhodnotil pre Štandard.

Dostál zachytil rôzne úvahy, že voľné miesto môže byť pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku či Roberta Fica. „Ale sú to iba špekulácie,“ podotkol. Ako ďalej povedal, nemá informácie, ktoré by nasvedčovali, pre koho je funkcia „pripravená alebo pre koho ju preventívne držia do zásoby, že sa bude hodiť“.

V každom prípade, súčasný stav na Ústavnom súde označil za nenormálny. „Koalícia má dostatočnú väčšinu na to, aby zvolila nového kandidáta, a zároveň má prezidenta, ktorý je s ňou spriaznený, a vieme, že nebude robiť žiadne problémy pri vymenovaní ústavného sudcu podľa vôle koaličnej väčšiny. Je teda vážne, že sa to tak dlho ťahá,“ zhodnotil poslanec.

Fico chcel byť na čele súdu

Minulosť ukázala, že cesta z vrchných poschodí politiky na Ústavný súd nie je zarúbaná. Plánoval ísť po nej aj Robert Fico. Po odchode z postu premiéra po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa vrátil do parlamentu a začiatkom roka 2019 ho ústavnoprávny výbor vypočúval spolu s ďalšími kandidátmi na post ústavného sudcu. Tvrdil, že kreovanie Ústavného súdu je politickým aktom.

„Musíme rešpektovať, že tento politický akt je tak silný, že súčasťou ústavných súdov bývajú aj poslanci či premiéri. Príde mi scestné, ak by mali byť diskvalifikovaní politici," zdôvodňoval svoje vnímanie kandidatúry.

Bolo to v čase, keď sa mal súd v Košiciach masívne obmeniť. Uvoľnilo sa deväť miest ústavných sudcov. Fico mal ambíciu byť predsedom Ústavného súdu. Nakoniec sa kandidatúry vzdal. Vtedajší prezident Kiska mu totiž dal jasne najavo, že aj keby ho parlament zvolil za kandidáta, za sudcu ho nevymenuje.

Nateraz je nepravdepodobné, že by súd v Košiciach mal byť cieľom premiéra Fica. Po voľbách v roku 2023 agentúre TASR povedal, že chce pôsobiť v profesionálnej politike až do konca svojho pracovného života a nemá už iné kariérne ambície.