Bombové vyhrážky z Ukrajiny nemusia byť potrestané

V roku 2024 otriasla Slovenskom a Českom séria bombových vyhrážok namierených na školy, ktoré viedli k evakuáciám a nasadeniu obrovského počtu ľudských zdrojov a techniky pri preverovaní hrozby.

Krátko po týchto incidentoch sa v médiách objavila správa, že páchateľom má byť muž žijúci v ukrajinskom meste Dnipro, ktorý sa k rozposlaniu výhražných e-mailov sám priznal.

Páchateľ ozrejmil svoje konanie už pred rokom

Ako dôvod svojho konania uviedol, že je nahnevaný na Čechov a Slovákov, pretože mu v roku 2023 ukradli mobilný telefón, no svoje vyhrážky adresoval aj iným európskym krajinám. Novinárom televízie Markíza sa dokonca podarilo urobiť s mužom rozhovor, v ktorom opísal tieto motívy.

Práve v meste Dnipro sa konala rozsiahla medzinárodná policajná akcia, v rámci ktorej bol zadržaný muž ukrajinskej národnosti podozrivý z rozposielania vyhrážok školám. Počas razie v jeho bydlisku polícia zaistila počítače a mobilné telefóny, ktoré môžu obsahovať dôkazy o trestnej činnosti.

Zatiaľ však nie je zrejmé, či je zadržaný páchateľ totožný s osobou, ktorá sa k rozposielaniu e-mailov priznala v roku 2024 v rozhovore s novinármi.

Po zadržaní podozrivého sa ukázalo, že skutky páchal ako maloletý. V čase rozposielania bombových vyhrážok mal iba 17 rokov, no v tejto trestnej činnosti údajne pokračoval aj v roku 2025, pričom je podozrivý aj z inej protiprávnej činnosti. Na celom prípade spolupracujú českí, slovenskí a ukrajinskí vyšetrovatelia v koordinácii s agentúrou Eurojust, ktorá zastrešuje justičnú spoluprácu v Európe.

Problém s trestnou zodpovednosťou pre nízky vek

Práve nízky vek podozrivého Ukrajinca môže ovplyvniť celé trestné konanie a vyvodzovanie zodpovednosti. Po výsluchu bol prepustený na slobodu s tým, že ide o dočasné opatrenie "do doby, než orgány podniknú prípadné ďalšie kroky".

Ukrajinské orgány totiž podľa tamojšieho právneho poriadku považujú zadržaného mladíka za osobu, ktorá v čase skutku nebola trestne zodpovedná pre svoj vek. Momentálne prebieha na úrovni ukrajinských vyšetrovacích orgánov právna analýza, či vôbec môže byť tento človek trestne stíhaný vzhľadom na právny poriadok Ukrajiny. Kľúčovou prekážkou stíhania podozrivého je teda jeho vek.

Slovenské právo umožňuje stíhať mladistvých od 14 rokov a vzhľadom na skutočnosť, že trestná činnosť zadržaného mala priame následky na území Slovenskej republiky, je možné podľa slovenského trestného práva stíhať páchateľa na území SR.

Trestné stíhanie na Slovensku a kvalifikácia skutku

Podľa územnej pôsobnosti Trestného zákona sa trestný čin považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky aj vtedy, ak páchateľ konal mimo jej územia, ale dôsledky činu ohrozujú záujmy chránené slovenským právom.

Trestný zákon v rámci osobnej pôsobnosti umožňuje posudzovať trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky cudzincom, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt podľa slovenského zákona, ak je tento čin trestný aj podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný.

Polícia SR už v minulosti v súvislosti s bombovými hrozbami na školách hovorila o trestnom stíhaní pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku, hoci podobné skutky boli v minulosti kvalifikované ako zločin šírenia poplašnej správy.

Pre vydanie páchateľa z cudziny na trestné stíhanie na Slovensko zákon vyžaduje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti činu v oboch krajinách.

Obojstranná trestnosť znamená, že skutok musí byť trestným činom na území štátu, kde bol spáchaný, ale aj na území Slovenskej republiky. Okrem toho Trestný zákon špecificky hovorí o posudzovaní trestného činu teroristického útoku podľa slovenského práva, ak ho spácha cudzinec mimo územia Slovenska.

Ukrajinský trestný zákonník obsahuje trestný čin teroristického útoku. Tento čin je konkrétne definovaný v článku 258 trestného zákonníka Ukrajiny. Podľa tohto článku teroristický útok zahŕňa činy ako použitie zbraní, výbušnín alebo iných prostriedkov na spôsobenie ohrozenia životov alebo majetku, ktoré majú za cieľ zastrašiť obyvateľstvo, ovplyvniť štátne orgány alebo medzinárodné organizácie.

Aby mohol byť podozrivý stíhaný na Slovensku, OČTK by mali podať formálnu žiadosť o vydanie prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR na základe bilaterálnej dohody s Ukrajinou, prípadne na základe medzinárodných zmlúv.

Otázna extradícia pre vek páchateľa

Zásadným problémom pri extradícii na Slovensko je však vek páchateľa, a teda aj otázka jeho trestnej zodpovednosti.

Ak ukrajinské orgány dospejú k záveru, že v čase skutku nebol páchateľ trestne zodpovedný pre svoj vek, táto skutočnosť zabráni jeho vydaniu na Slovensko, hoci slovenský právny poriadok umožňuje trestné stíhanie osôb od 14 rokov.

Ukrajina v takom prípade nemusí súhlasiť s vydaním podozrivého, ak by jeho stíhanie na Slovensku bolo v rozpore s ich právnym poriadkom. Podľa bilaterálnej dohody o vydávaní musí byť čin trestný v oboch štátoch. Ak Ukrajina nepovažuje konanie podozrivého za trestné (napríklad pre jeho vek), vydanie môže byť zamietnuté.

V tomto prípade však treba zohľadniť aj mediálne správy o tom, že páchateľ pokračoval v páchaní tejto trestnej činnosti aj v roku 2025, teda teoreticky už po dovŕšení jeho dospelosti.

Ak by sa preukázalo, že bombové hrozby rozposielal aj ako dospelý a trestne zodpovedný človek, mohol by byť stíhaný za skutky spáchané po 18. roku života. Extradícia by teda bola možná, Slovenská republika by však pravdepodobne musela poskytnúť Ukrajine záruky, že bude stíhaný len za skutky spáchané po dosiahnutí trestnej zodpovednosti.

Kľúčové bude, ako ukrajinské orgány posúdia samotnú trestnú činnosť zadržaného. Ak dospejú k záveru, že v čase skutku nebol trestne zodpovedný, šanca na vyvodenie zodpovednosti v podmienkach Slovenskej republiky je minimálna.

Mladíkovo prepustenie zo zadržania po jeho výsluchu už naznačuje, že sa v súčasnosti ukrajinskí vyšetrovatelia prikláňajú k verzii o beztrestnosti.

Ruská stopa a jej vierohodnosť

Ďalším sporným bodom prípadu je motív mladíkovho konania. Hoci páchateľ v minulosti hovoril o pomste (ak ide o tú istú osobu), česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) verejnosti uviedla, že bol údajne napojený na ruských komplicov.

BIS túto skutočnosť prezentovala verejnosti ako spravodajskú informáciu, a teda jej dôveryhodnosť nemožno nijako overiť alebo potvrdiť. Rovnako nemožno overiť ani to, či daná platba priamo súvisela s bombovými hrozbami, alebo išlo o úplne nesúvisiacu záležitosť.

K tejto téme sa vyjadril aj bývalý náčelník Vojenskej spravodajskej služby ČR generál Andor Šándor. Podľa neho je "u nás už bežné, že za všetkým je Rus", pričom upozornil, že BIS svoje tvrdenia ničím nepodložila a dnes je "in" vidieť za všetkým ruskú stopu či propagandu.

Šándor pripomenul aj "ricínovú aféru", keď mal ruský diplomat údajne plánovať otravu troch českých komunálnych politikov. Generál Šándor v tom čase tvrdil, že išlo o "totálny nezmysel", čo potvrdilo aj následné vyšetrovanie.

Prezentovať verejnosti nepodložené tvrdenia v medzinárodne citlivej kauze je mimoriadne zvláštne, najmä ak pochádzajú od spravodajskej služby počas vyšetrovania živej veci. Médiá a politici, ktorí dnes prezentujú "ruskú stopu" ako fakt, sú pritom tí istí, ktorí spochybňovali neoverené informácie SIS o údajnom slovenskom prevrate či "gruzínskych légiách".

Informácie zo spravodajských služieb vždy stáli a aj budú stáť v rovine spochybniteľných tvrdení, a preto by sa mali verejnosti prezentovať opatrne, najmä vzhľadom na nemožnosť ich overenia. Opak by znamenal rozkrytie samotnej práce služby a ohrozenie základov bezpečnosti štátu.

V prípade ukrajinského mladíka bude dôležité, ako sa k veci postavia ukrajinskí vyšetrovatelia. Z hľadiska spravodlivosti by bolo mimoriadne neštandardné, ak by takéto konanie uniklo trestu.

Ak by sa navyše potvrdilo ruské prepojenie, znamenalo by to, že Rusi môžu verbovať ukrajinských mladíkov na destabilizáciu štátov v Európe prakticky beztrestne – stačí pár kliknutí na internete.

Komplikované medzinárodné vzťahy a dohody pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti za taký rozsiahly trestný čin s obrovskými škodami a zdanlivo nezodpovedným páchateľom sú ukážkou, ako možno efektívne útočiť na slabiny štátov.

Potrestanie páchateľa alebo jeho komplicov by preto malo byť prioritou všetkých zúčastnených.