Nielen lykožrút či prírodné katastrofy. Vysadené smrekovce ohrozujú malé vošky

Na deviatich tisícoch hektároch týchto mladých porastov zostáva na prvom mieste zastúpený stále smrek - ten zaberá takmer 45 percent vysadenej rozlohy.

Riziko šírenia požiarov

„Takýto neprirodzene vysoký podiel dvoch druhov stromov v rovnovekých prehustených porastoch znamená, že príroda sa v budúcnosti pokúsi túto anomáliu znova opraviť,“ upozorňuje Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Ďalej dopĺňa, že argumenty iniciatívy My sme les o nevhodnosti výsadby plantáží stromov v národných parkoch nepomohli, a tak po roku 2004 došlo na veľkých rozlohách priamo v národných parkoch opäť k plošnému umelému zalesňovaniu.

Namiesto klimaticky vhodného drevinového zloženia sa vraj veľké vyťažené plochy zalesnili predovšetkým smrekom, smrekovcom a borovicou. Porasty s prirodzenejším zložením vznikli len miestami.

„Aktuálne premnoženie vošiek na smrekovcoch je logickým a očakávateľným dôsledkom. Predpokladať, že tieto nestabilné porasty dospejú a prinesú hospodársky úžitok, je úplne mimo reality,“ dopĺňa Kameniar.

Mimovládna organizácia My sme les veľkosť napadnutého územia nevie presne odhadnúť. Voškami napadnuté smrekovce však zaznamenali napríklad v okolí Tatranskej Lomnice v TANAP-e.

Takisto aj v NAPANT-e v Demänovskej doline a pod Veľkým Bokom. Predpokladajú tak, že sú rozšírené aj v iných častiach oboch národných parkov. 

„Máme obavy aj z toho, že v porastoch s prevahou smrekovca sa bude priamo počas najteplejšej a najsuchšej časti roka hromadiť jemné suché odumreté ihličie, ktoré je ľahko zápalné a predstavuje extrémne riziko šírenia požiarov,“ dodáva Kameniar.

Aktuálny stav podľa iniciatívy My sme les potvrdzuje, že kalamitná ťažba a následná umelá obnova lesov stanovištne nevhodnými drevinami do chránených území vonkoncom nepatria.

Prípad preverujú v teréne

Lesy Slovenskej republiky reagujú, že podozrenie na poškodenie mladín smrekovca v lesoch v správe štátneho podniku bolo zatiaľ nahlásené len z Odštepného závodu (OZ) Tatry, spadajúceho pod Lesnú správu (LS) Liptovská Teplička.  

„Ide o ojedinelý prípad, ktorý sa v týchto dňoch preveruje priamo v teréne,“ hovorí pre Štandard Laura Tettingerová z oddelenia internej a externej komunikácie štátnych lesov.

Podľa vyjadrenia štátnych lesov postupujú v tejto oblasti aj v úzkej spolupráci s Lesníckou ochranárskou službou (LOS) Národného lesníckeho centra (NLC).

„Po vyhodnotení situácie sa určia vhodné opatrenia na zníženie možného poškodenia mladých porastov. V tejto chvíli teda nejde o plošný problém, ktorý by ohrozoval slovenské lesy ako celok,“ spresňuje Tettingerová.

Lesnícka ochranárska služba Národného lesníckeho centra ešte v júni tohto roka realizovala monitoring v súkromnom Urbariáte Vrbica v Demänovskej Doline.

„Z neho vyplýva, že odumieranie oslabených smrekovcov spôsobuje huba napádajúca stromy už poškodené kôrovnicou zelenou,“ vysvetľujú štátne lesy.

Podobný jav sa v horských oblastiach Slovenska podľa nich vyskytol aj v minulosti, a to v rokoch 2001, 2005, 2014 a 2023.

Ochrana lesov sa tak ako pred rokmi aj tentoraz orientuje predovšetkým na odstránenie odumretých stromov a ich nahradenie vhodnejšími drevinami.

Štátne lesy v tejto súvislosti zdôrazňujú, že sa pri výsadbe nových stromčekov nezameriavajú len na smrekovce, ale vytvárajú zmiešané, druhovo a vekovo diferencované porasty - čo je bežnou lesníckou praxou už niekoľko rokov.

Pri obnove lesov sa najčastejšie využíva prirodzené zmladenie - takmer 40 percent obnovy plôch po ťažbe prebieha v súčasnosti touto formou.

Ako priblížila Tettingerová, zmladzovanie znamená, že na ploche sa nachádzajú pôvodné druhy a len zvyšná časť sa cielene zalesňuje drevinami vhodnými do konkrétnych podmienok.

Aj štruktúra umelej obnovy lesov je dôkazom diverzifikovaného prístupu. „V roku 2025 plánujeme vysadiť viac než 11,5 milióna sadeníc lesných drevín na ploche približne 2 600 hektárov,“ načrtla hovorkyňa štátnych lesov.

Najväčšiu časť - 57,97 percenta - tvoria listnaté dreviny a 42,03 percenta ihličnaté dreviny. Najviac vysádzaným druhom je buk lesný s percentuálnym zastúpením 37,79, nasleduje smrek obyčajný s 20,3 percenta, jedľa biela s 10,13 percenta, 7,52 percenta zastúpený smrekovec opadavý a následne ostatné druhy ako dub, topoľ, borovica či javor.

Chemické ošetrenie je nereálne

Odborníci z Lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra Banská Štiavnica v Signalizačnej správe o výskyte škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska z júna tohto roku uvádzajú, že okrem spomínanej Demänovskej Doliny boli informovaní aj zo strany zástupcu Združenia vlastníkov neštátnych lesov Oravy o rozsiahlom odumieraní mladých smrekovcov v daných lokalitách.

„Na smrekovcoch vo veku približne 5 až 15 rokov bolo zistené hnednutie v jari vyrašených ihlíc. Hnednutie sa vyskytovalo v strednej a dolnej časti koruny, pričom horná časť koruny bola viac-menej bez príznakov poškodenia. Tento príznak naznačuje zvyčajne to, že koreň nie je poškodený,“ píše v správe LOS.

Podľa ich zistení poškodenie nie je viditeľné voľným okom z väčšej diaľky, no pri detailnej obhliadke sú príznaky už zrejmé. Poškodenie je zachytené vo svojom začiatku rozvoja, avšak o rok na jar to bude viditeľnejšie.

Na základe ďalšieho skúmania postihnutých smrekovcov vraj jestvuje predpoklad, že sa približne polovica príznakových jedincov zotaví. To však bude známe taktiež až budúcu jar.

LOS zároveň priblížila opatrenia v súvislosti s týmto problémom. Odborníci odporúčajú počkať do jari 2026. Vtedy sa vraj ukáže, ktoré smrekovce odumreli a ktoré sa naopak zotavili.

Ďalej odporučila, aby na miestach, kde smrekovce odumreli, boli následne doplnené dreviny. Mali by to byť také druhy, ktoré v lokalite dokážu žiť bez poškodenia. Ide napríklad o borovicu lesnú, javor horský či jedľu bielu.

„Chemické ošetrenie proti voškám by muselo byť realizované letecky a to nie je reálne nielen v tejto horskej lokalite, ale bolo by to nereálne aj v nížinných oblastiach,“ píše sa v signalizačnej správe.

Na záver odborníci odporúčajú lesníkom, aby v priebehu tohto leta a na budúcu jar odumierajúce smrekovce skontrolovali, či nie sú pod kôrou požerky podkôrneho hmyzu.

„Ak by boli zistené, čo najskôr pristúpiť k asanácii stromčekov s dierami v kôre. Ak nie, s asanáciou začať po identifikovaní odumretých jedincov na jeseň tohto roku, či na budúcu jar,“ dopĺňa Lesnícka ochranárska služba Národného lesníckeho centra.

Podobné generačné cykly

Pracovníci z Lesníckej ochranárskej služby Národného lesníckeho centra Banská Štiavnica uvádzajú, že táto voška - kôrovnica zelená - môže vážne oslabiť svojho hostiteľa. Prezimuje ako larva na báze púčika smreka. Na jar rýchlo dospieva a kladie vajíčka.

„Z nich sa vyliahnu larvičky, ktoré cicaním vytvoria z púčika smreka typický, šiškovitý útvar, kde larvičky dokončia vývoj a dospejú. V júni preletujú na smrekovec, kde na ihlice vykladú vajíčka,“ informujú na sociálnej sieti pracovníci LOS.

Odborníci ďalej vysvetľujú, že kôrovnica zelená je malá okrídlená voška s veľkosťou tela približne dva milimetre. Larvy majú pol milimetra, sú tmavej farby, voľným okom dobre viditeľné ako malé čierne bodky na rašiacich ihliciach smrekovca.

Podľa LOS je kôrovnica smrekovcová taktiež malá okrídlená voška a jej vývoj a generačné cykly sú podobné ako pri kôrovnici zelenej. Takisto prezimuje ako larva pri púčiku na smreku.

„Je menej častá ako kôrovnica zelená. Ohrozené ňou sú však všetky územia, kde sa pestuje smrek spoločne so smrekovcom,“ upresňujú odborníci z LOS.