Ako je to s tou silou ruskej ekonomiky?

Podpredseda liberálov Marián Viskupič na tlačovej konferencii niekoľko minút zdôrazňoval, že Rusko za Nemeckom zaostáva pri pohľade na veľkosť hrubého domáceho produktu, ako aj pri jeho prepočte na jedného obyvateľa, čím sa často poukazuje na akúsi životnú úroveň v krajine. Porovnal aj priemerné dôchodky, ktoré sú v Nemecku (1 500 eur) podľa Viskupiča šesťnásobne vyššie ako v Rusku (250 eur).

Zároveň vyzdvihol, že Nemecko je ďaleko pred Ruskom, čo sa týka inovácií a technológií, má podstatne lepší medzinárodný rating (dokáže si lacnejšie požičiavať) a priemerná dĺžka života je tam o deväť rokov vyššia, zatiaľ čo v Rusku takmer 10-percentná inflácia udržiava extrémne vysoké úrokové sadzby (20 percent).

Okrem toho sa na účet Fica vyjadril, že „trepe“.

Portál Marker neskôr napísal, že je to Viskupič, kto trepe, keďže citoval len jeden z jeho výrokov, v ktorom sa vyjadril, že „neexistuje ukazovateľ, ktorý by ruskú ekonomiku čo i len približoval k nemeckej“, čo nie je pravda.

Poslanec za SaS však na tlačovke zmienil aj ukazovateľ HDP v parite kúpnej sily, podľa ktorého je ruské hospodárstvo väčšie než to nemecké.

Uviedol však, že podľa neho nejde o relevantný ukazovateľ na porovnávanie ekonomík, keďže neukazuje medzinárodnú kúpnu silu, teda to, čo si môžu Rusi dovoliť v zahraničí. Viskupič dal príklad dôchodcu, ktorý ide do Turecka – ten nemecký sa tam má s jeho dôchodkom podstatne lepšie než ten ruský so šesťnásobne nižším príjmom.

Je tu však jeden veľmi podstatný háčik. Respektíve viacero.

Ako je to teda s tou silou ruskej ekonomiky?

Prvým dôležitým faktom je, že Rusi si vyrábajú takmer všetko podstatné doma – najmä zbrane, stroje a potraviny. Ako hospodárstvo si tak nepotrebujú vo veľkom nakupovať tovary zo zahraničia.

Áno, jednotliví ľudia, ktorí s ruským platom vycestujú do zahraničia, sa tam budú mať horšie ako občania západných vyspelých štátov. No odpisovať preto metriku parity kúpnej sily pri porovnávaní ekonomík je scestné.

Tá sa vo všeobecnosti považuje za lepší ukazovateľ pri porovnávaní, koľko tovarov a služieb hospodárstvo skutočne produkuje.

Ruskú ekonomiku porovnával na začiatku vojny s tými západnými aj známy francúzsky ekonóm Jacques Sapir. Ten konštatoval, že hoci má „metóda PPP svoje problémy a potenciálne skreslenia“, napriek tomu „je pri porovnávaní ekonomík jednoznačne spoľahlivejšia ako metóda výmenného kurzu“. A v tomto smere je tamojšie hospodárstvo podstatne mohutnejšie, než na prvý pohľad pôsobí. Rovnako ako aj čínske.

Zároveň poukazuje na to, že sila a odolnosť ruskej ekonomiky spočíva najmä v tom, že sa zameriava na výrobu fyzických statkov, ktorá síce neprináša tak vysokú pridanú hodnotu, no „v čase vojny alebo kvázi vojny“ naberá na dôležitosti, zatiaľ čo „služby strácajú svoj význam v porovnaní s poľnohospodárstvom, priemyslom a stavebníctvom“.

Jeho silné postavenie dokresľuje aj jeho prírodné bohatstvo. Je kľúčovým producentom ropy, plynu, platiny, kobaltu, zlata, niklu, fosfátov, železa, pšenice, jačmeňa, pohánky, ovsa a ďalších surovín – čo mu poskytuje značný geopolitický vplyv a stabilitu.

Takže aj keď Robert Fico pri svojich konštatovaniach neberie do úvahy ostatné faktory, ktoré poukazujú na to, že nemecká ekonomika je vo viacerých smeroch popredu, rovnako zľahčuje nepohodlné fakty aj Marián Viskupič.

Aby Ficovo tvrdenie sedelo, treba ho opraviť a zasadiť do kontextu – ruská ekonomika je silná v čase vojny, pretože stojí na hmatateľných základoch a je sebestačná.

Služby s vysokou pridanou hodnotou (ktoré zmieňoval aj Viskupič) sú v mierových časoch zárukou blahobytu [Sapir dokonca pochybuje o zmysle niektorých služieb aj v mierových časoch, pozn. autora]. Porovnanie poslanca SaS Karola Galeka, ktorý na tej istej tlačovke hovoril o tom, že Rusko je ako taká stará petrolejová lampa, zatiaľ čo Nemecko je moderná LED-ka, celkom sedí.

Ale ak sa takáto krajina dostane do vojnového konfliktu alebo je k nemu veľmi blízko a potrebuje sa spoľahnúť na vlastné kapacity a zapnúť výrobu fyzických statkov, je to dosť náročné.

Medzi krajinu medveďa a blahobyt sa teda nedá dať znamienko rovná sa, no tri a pol roka sankcií, ktoré mali ruskú ekonomiku položiť na kolená, v skutočnosti potvrdili jej ozajstnú silu.

Či v tomto smere predbieha nemeckú, je do značnej miery hypotetická otázka. Niekedy je však najlepším riešením celý scenár otočiť a spýtať sa, ako by dnes Nemecko vyzeralo, keby sa malo vysporiadať s tým, čo Rusko.