Čo znamenajú Putinove slová o znižovaní vojnových výdavkov. Blíži sa ruský kolaps?

Ruský prezident Vladimir Putin 27. júna vyhlásil, že Kremeľ chce v blízkej budúcnosti znížiť vojenský rozpočet: „Plánujeme znížiť výdavky na obranu. V tomto aj v budúcom roku, aj v najbližšej trojročnici to plánujeme. Zatiaľ však neexistuje konečná dohoda.“

Táto prekvapivá otočka prichádza po rokoch ich rastu. Vlani stúpli medziročne o 25 percent, keď išlo na obranu viac ako šesť percent ruského HDP.

Fiškálnym stimulom, ktoré hnali ruskú ekonomiku napred, však teraz, zdá sa, na nejaký čas odzvonilo. Putinove slová naznačujú, že ak nepríde zvyšovanie daní, alebo iné opatrenia, ktoré naženú peniaze občanov a firiem do štátnej kasy, tak na ďalšie výdavky nebude mnoho priestoru.

Odhad tohtoročného ruského deficitu sa totiž po prvom kvartáli strojnásobil z 0,5 na 1,7 percenta. A tento odhadovaný schodok už Kremeľ v prvom polroku dosiahol [to, že viac utrácal v prvej časti roka môže byť spôsobené vyššími výdavkami pred avizovanou letnou ofenzívou, pozn. red.], čo znamená, že po zvyšok roka by mal gazdovať s vyrovnaným rozpočtom, ak nechce plán znova prekročiť.

Likvidné prostriedky v Národnom fonde bohatstva sa medzitým míňajú a aktuálne sú na úrovni 1,3 percenta HDP. Od začiatku vojny na Ukrajine klesli zhruba o dve tretiny.

Príčin napätého rozpočtu je viacero. Prvou sú globálne ceny ropy, ktoré sa niekoľko týždňov pohybovali pod hranicou 60 dolárov za barel, s ktorou Kremeľ kalkuluje v rámci svojho rozpočtu. Ak sú vyššie, dodatočné príjmy plnia ruský fond bohatstva. Ak latku podliezajú, zväčša to znamená nutnosť z fondu čerpať.

Moskva má však problém pre rubeľ, ktorý je momentálne oproti doláru výnimočne silný. To znamená, že rubľové príjmy (z vývozu ropy a energonosičov) do ruskej pokladnice sú oproti kalkuláciám vychádzajúcim z dolárových cien ešte nižšie. Pred časom sa hovorilo až o 40 percentách, no ceny ropy medzitým o niečo vzrástli, takže diera bude menšia.

Pod kľúčovou 60-dolárovou hranicou sa tiež snaží udržať ceny ruskej ropy aj koalícia západných krajín. Práve prísnejšie kontroly tankerov stoja za tým, že vyvezené objemy čierneho zlata z Ruska sú v tomto roku o niečo nižšie. A tým aj celkové príjmy z vývozu fosílií.

V Rusku sa už hovorí o recesii

Ruská ekonomika bez ďalších fiškálnych stimulov, ktoré prichádzali cez obranné výdavky, spomaľuje. V kuloároch sa po dvoch rokoch prekvapivého rastu skloňuje slovo recesia, hoci k medzikvartálnemu ani medziročnému poklesu produkcie zatiaľ nedochádza.

Za všetko hovoria slová šéfky ruskej centrálnej banky Elviry Nabiullinovej, ktorá skonštatovala, že efekt akéhosi „vojenského keynesiánstva“ sa postupne pominul: „Mnohé zdroje, ktoré umožnili ruskej ekonomike rásť v posledných dvoch rokoch pomerne vysokým tempom, sa vyčerpali.“

Spomalenie ekonomiky sa v konečnom dôsledku znova odrazí aj na daňových príjmoch, ktoré budú pre nižšie zisky firiem klesať.

Po dvoch rokoch rýchleho rastu sa pritom nemožno ochladeniu priveľmi čudovať. Úrokové sadzby na úrovni 20 percent neprajú ekonomickej aktivite firiem, ani domácnostiam, ktoré premýšľajú nad hypotékou či iným úverom.

Svetová banka konštatuje, že „výrazné spomalenie rastu [na približne 1,4 percenta, pozn. red.] v tomto roku je spôsobené najmä oslabením súkromnej spotreby a vládnych výdavkov v dôsledku oneskorených účinkov menovej reštrikcie“.

Tá musela prísť pre vysoké tempo rastu cien a slabý rubeľ. Dnes už druhá príčina neplatí (a prisilný rubeľ zase robí šarapatu v príjmoch z predaja ropy), no inflácia stále atakuje desať percent. Neoficiálne odhady pritom hovoria aj o pätnástich percentách.

Jej príčinu možno nájsť v sankciách, ktoré síce nepriniesli to, čo pôvodne sľubovali – znemožniť financovanie vojny, zabrániť Rusku prístup ku špičkovým technológiám a vyvinúť tlak na režim –, no z dlhodobého hľadiska si vyberajú svoju daň.

Aj keď sa sankcie, ktoré majú zabrániť, aby sa západný tovar dostal do Ruska, veselo obchádzajú cez tretie krajiny – čo možno vidieť aj na príklade Slovenska – daňou je prirážka, ktorú si účtuje každý obchodník v dodávateľskom reťazci. Spoločne so znížením ponuky sa to na cenovej hladine muselo nevyhnutne odzrkadliť.

Od kolapsu sme stále na míle vzdialení

Napriek tomu, že Putin ohlásil znižovanie výdavkov na obranu a tamojšia ekonomika spomaľuje a hovorí sa o recesii, hovoriť o akomkoľvek kolapse je nateraz veľmi predčasné.

Trikrát vyšší deficit, ako sa pôvodne plánovalo, nie je až takým veľkým problémom.

Celkové príjmy do ruského rozpočtu totiž v prvom polroku napriek spomaľovaniu ekonomiky - oproti vlaňajšku - stále rástli takmer o tri percentá. A to najmä vďaka dani z pridanej hodnoty či dani z príjmov právnických osôb, ktoré vychádzajú z predchádzajúceho roka.

Spomalenie rastu sa však postupne odzrkadlí aj na týchto daňových príjmoch.

Výpadky však bude vedieť pokrývať ešte dlhé mesiace Národný fond bohatstva. Alexander Kolyandr z Centra pre analýzu európskej politiky odhaduje, že aspoň jeden rok.

Je to preto, že hoci likvidných prostriedkov vo fonde výrazne ubudlo, očakáva sa, že doň pribudnú nové. V nadchádzajúcich mesiacoch by mal ich objem vzrásť o tretinu vďaka minuloročným príjmom (vlani boli ceny ropy dlhodobo nad 60 dolármi za barel) z vývozu čierneho zlata.

Ďalší vývoj bude závisieť od toho, akým smerom sa bude uberať kurz rubľa [s uvoľnením menovej politiky, ku ktorému došlo začiatkom júna prvýkrát po zhruba troch rokoch, by mal mať tendenciu oslabovať, pozn. red.], ako aj svetové ceny ropy.

Tie naposledy popchol nahor horúci konflikt medzi Izraelom a Iránom. No keďže k najhoršiemu [zablokovaniu Hormuzského prielivu, pozn. red.] nedošlo a situácia sa uzavretím prímeria upokojila, znova sa blížia k 60-dolárovej hranici.

Čo sa týka výdavkovej strany rozpočtu, Putin dal jasne najavo, že už neplánuje vo veľkom utrácať. Kolyandr poukazuje na to, že v minulosti sa prikláňal skôr k fiškálnej stabilite ako k bezmedzným výdavkom, do ktorých ho tlačia veľkí hráči z priemyslu.

Hospodárstvo bez štátneho paliva tak bude naďalej spomaľovať. Na druhej strane sa však bude zmierňovať tlak na rast cien. To môže centrálnej banke pomaly rozväzovať ruky. Úrokové sadzby by tak mohli v najbližších mesiacoch naďalej (aspoň mierne) klesať, aby ekonomika pristála po divokej jazde pomerne hladko. Ruskí technokrati už neraz ukázali, že im na to schopnosti nechýbajú.