Záujem o ovčie výrobky rastie. Počty zvierat však pre nedostatok pastierov klesajú

V minulosti boli zamestnania, ktoré vzbudzovali rešpekt. Ľudia, ktorí ich vykonávali, požívali úctu okolia, ktoré si dôležitosť ich chlebovej postati uvedomovalo.

Do tejto kategórie patrili určite aj pastieri dobytka, vo vyššie položených oblastiach predovšetkým pastieri oviec, z ktorých časť tvorili bačovia.

Doba sa však mení a to, čo platilo včera, už dnes neplatí. Kým v prvej polovici 20. storočia bolo na Slovensku okolo dvoch tisíc „pravých“ bačov, dnes žije už iba niekoľko desiatok pokračovateľov tejto starobylej tradície.

Bača pásaval osobne stádo iba na malých salašoch – na väčších salašoch bol bača zodpovedný za salaš a stádo ako celok, pasenie mali na starosti pastieri oviec zvaní ovčiari.

Náplň práce ovčiarov a ich prípadných pomocníkov jahňačiarov na salaši pozostávala hlavne z pasenia a nočného stráženia stáda.

Pri ošetrovaní zvierat, ich dojení či pri výrobe syrov a iných mliečnych výrobkov iba pomáhali odborným pracovníkom: bačovi, prípadne najvyššie postavenému pastierovi polbačovi.

Tradičný chov oviec sa však postupom času a pod vplyvom spoločenských zmien pretváral. V súčasnosti sa neraz pod pojmom bača alebo pastier rozumie bača a pastier v jednej osobe. Dôvodom je predovšetkým nedostatok ľudí ochotných v danom odvetví pracovať.

A s poklesom počtu pastierov priamo úmerne ubúda aj počet oviec, ktoré dnes už temer nemá kto vyhnať na pašu a podojiť.

Historicky doložené záznamy dokazujú, že zhruba pred 100 rokmi sa v našej krajine choval milión oviec – teraz je ich iba okolo 300-tisíc.

Inzeráty zostávajú bez reakcie

Štandard oslovil viacerých chovateľov dobytka z celého Slovenska. Tí sa zhodli, že ľudí, ktorí sa vedia postaviť k robote, nieto a zvieratá nemá kto pásť. Mladým ľuďom vraj nesmrdí len robota, ale aj maštale či salaše.

Na slovenských pracovných portáloch sa objavujú nové ponuky na pozíciu pastiera. Skoro všetky ale zostávajú nepovšimnuté. Nepomáhajú ani bonusy ako ubytovanie či ďalšie výhody. Takisto neláka ani plat, ktorý sa pohybuje okolo tisíc eur. Niekde aj viac.

„Vlani boli na portáli Profesia.sk štyri ponuky na pastierov. Tento rok zatiaľ jedna. Záujem o túto prácu bol výrazne podpriemerný. Dva z týchto inzerátov dokonca zaznamenali len jednu reakciu,“ uvádza pre Štandard hovorkyňa Alma Career Slovakia Ľubica Melcerová.

Nepomáha ani slušný zárobok

„Zohnať dnes dobrého baču? Nemožné. Aj keď ponúknete byt či dokonca rodinný dom, celý rad rôznych výhod. Hľadáte ho ako ihlu v kope sena,“ hovorí pre Štandard riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Slavomír Reľovský.

Spôsobené je to tým, že chov oviec a kôz bol vraj u nás dlhodobo finančne poddimenzovaný. Našťastie teraz sa to už zlepšuje, ale situácia sa dostala za bod návratu.

Kedysi vedeli pastierov či bačov patrične oceniť, zaplatiť za ich náročnú prácu. „Teraz sme v situácii, že ľudia už ani za slušné peniaze nechcú vykonávať toto povolanie,“ vysvetľuje Reľovský.

Chovatelia sa zhodujú, že mladí ľudia chcú dnes žiť a mať aj voľný čas. Práca so zvieratami im to neumožňuje. Počas sezóny sú totiž v práci 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

„My by sme sa z tejto situácie vedeli dostať, ale potrebovali by sme na jedno miesto, keď počítame osemhodinový pracovný čas, minimálne troch ľudí a tých by bolo treba zaplatiť. Poľnohospodárstvo však nie je také príťažlivé, aby sme toto dokázali,“ približuje Reľovský.

V súčasnosti tak v chovoch potrebujú k 100 ovciam najmenej jedného človeka. Pre nevyhnutnosť veľkého pracovného nasadenia je veľmi náročné takéhoto zamestnanca nájsť.

Nebudeš sa učiť, pôjdeš k ovciam

Podľa chovateľov oviec, kôz a dobytka je problémom aj nevyhovujúci spoločenský status pastierov, ktorý sa na Slovensku doslova udomácnil.

„Nebudeš sa učiť, pôjdeš k ovciam, na družstvo,“ opisuje myslenie súčasných rodičov dospievajúcich detí Reľovský. Bača je v očiach spoločnosti človek na okraji spoločnosti. To však nie je pravda.

Pastier je podľa neho považovaný za niečo podradné a prispievajú k tomu aj rôzne reality šou, ktoré sa u nás vysielajú. To, čo tam ale ukazujú, nezodpovedá skutočnosti.

„Pastier je mimoriadne dôležitý človek, lebo sa stará o stádo, ktoré má hodnotu aj 40-tisíc eur, a to nie je zábava. Má hmotnú zodpovednosť. Musí zvieratá dobre napásť, to nie, že žerú sami. Musí vedieť, kde ich zoberie napásť a podobne,“ hovorí Reľovský.

Pastieri musia byť aj vzdelaní a so skúsenosťami. Nájsť vhodného človeka v dnešnej dobe ovplyvňuje aj strach zo šeliem. „Boja sa, že im cez deň zaútočia na zvieratá vlci či medvede,“ dodáva riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.

Problém majú aj v zahraničí

Tento nepriaznivý fakt spôsobuje, že s nedostatkom pastierov klesajú aj počty oviec. „My tu máme neuveriteľný paradox. Je obrovský záujem o mlieko, mliečne výrobky a mäso. Bijeme sa do hrude, aký sme hrdý ovčiarsky národ, ale, bohužiaľ, nebude to mať kto robiť,“ hovorí Reľovský.

Pokles oviec je podľa neho markantný. V roku 2010 bolo na Slovensku približne 440-tisíc oviec. Dnes je ich zhruba 290-tisíc. Za 15 rokov bol teda pokles o približne 150-tisíc kusov.

Na to sa následne nabaľujú ďalšie problémy, ktoré si málokto uvedomuje. Ovce sú totiž posledný druh zvierat, ktorý sa stará o trvalé trávne porasty, lúky a pasienky v podhorských a horských oblastiach.

„Ak tam nebudú, nezostane tam takým činom organická hmota – hnoj," hovorí Reľovský. V dôsledku nespásania a zanedbania pozemku sa nabúra vodozádržnosť – aj kvôli týmto vplyvom podľa Reľovského vznikajú a budú vznikať záplavy.

Takisto sa to týka podľa neho aj požiarov. Upozorňuje, že ak začne horieť v národnom parku a postihnuté územie nie je vypasené, v krátkom čase zhoria nielen pasienky, ale aj okolitý les.

V minulosti diery v tomto segmente plátali pastieri zo zahraničia. Boli to ľudia z Českej republiky, Rumunska či Ukrajiny.

„Problém s pastiermi je nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Takže sa tým neboríme len my,“ dodáva Reľovský.

Ovce na mlieko nahradia tými na mäso

O problémoch s pastiermi vedia svoje aj chovatelia oviec a výrobcovia známych ovčích výrobkov z Gemera.

„Veľkým problémom je získať akýchkoľvek zamestnancov do živočíšnej výroby,“ hovorí pre Štandard riaditeľ živočíšnej výroby Gemerských ovečiek Marián Jackuliak.

Aj on sa prikláňa k názoru, že bača a pastier sú vo všeobecnom povedomí verejnosti ľudia vykonávajúci podradnú prácu.

„V tomto vidím časť problému. To ich odradzuje, lebo ľudia si dokážu v živočíšnej výrobe zarobiť viac, ako dajme tomu predavač v obchode či čašník,“ vysvetľuje Jackuliak.   

Druhým dôvodom je podľa neho miesto výkonu práce. „Možno im prekážajú pachy zvierat a celého prostredia,“ približuje riaditeľ Gemerských ovečiek.

Na dvoch družstvách chovajú vyše tritisíc kusov oviec, časť z nich extenzívnym a časť intenzívnym chovom. Časť zvierat je teda umiestnená v maštaliach. Zamestnávajú šesť pastierov.

Na svojich farmách počet zvierat nemuseli znižovať. Zatiaľ. „Našťastie sa tak nestalo, ale boli sme k tomu blízko. Môže sa to ale stať budúci rok, keď nebude mať kto dojiť zvieratá v extenzívnom chove,“ dopĺňa Jackuliak.

To podľa neho znamená, že sa bude výrazne znižovať početný stav zvierat alebo sa budú musieť nejako inak prispôsobiť tejto situácii, ktorá môže nastať.

Jedna z možností je zakúpenie iných plemien, ktoré nebudú produkovať mlieko, ale budú ich chovať iba na mäso.

Jackuliak, ktorý je zároveň aj riaditeľom mliekarne, potvrdil, že inzeráty s ponukami sú, ale reakcia na ne je takmer nulová. „Áno. Je to tak. Dá sa povedať, že zamestnanci zo živočíšnej výroby kvázi iba pendlujú medzi chovateľmi,“ dodáva Jackuliak.  

O štúdium nie je záujem

Od roku 2012 bol na Strednej odbornej škole v Pruskom vytvorený nový trojročný učebný odbor salašník, salašníčka. Dopyt vznikol na základe potreby poľnohospodárskych družstiev a fariem, ktoré sa chovom oviec a kôz zaoberajú.

O sedem rokov neskôr otvorili na škole experimentálne tento odbor aj ako jednoročné štúdium. Absolventi po ukončení štúdia získali osvedčenie o záverečnej skúške.

Vďaka tomuto osvedčeniu sa stali kvalifikovanými zamestnancami pre výkon práce v oblasti chovu oviec a kôz, ktorí ovládajú základy agroturistiky a salašníctva.

Odbor salašník, salašníčka bolo možné v Pruskom študovať aj ako dvojročné skrátené štúdium, kde absolvent po úspešnom ukončení štúdia získal výučný list.

Hoci možnosť štúdia stále trvá, zo školy noví absolventi nevychádzajú. Ako sa ľudia nehrnú za prácou pastierov, tak sa ani nehrnú za štúdiom v odbore salašník, salašníčka.

Garantom tohto vzdelávacie odboru je Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku. „Spolupracovali sme pri tom. Odbor síce funguje, ale nemajú absolventov, nemajú záujemcov,“ vysvetľuje Reľovský.

Vyhynú ovce nadobro?

Slavomír Reľovský vyvracia fámu, podľa ktorej je nedostatok ľudí v poľnohospodárstve spôsobený tým, že chýbajú školy. Dostatok škôl vraj automaticky neznamená, že bude v odvetví viac zamestnancov.

„Poviem príklad. Slovenská poľnohospodárska univerzite v Nitre. Iba málo absolventov skončí v poľnohospodárstve. Nás skončilo 90 zootechnikov a boli sme silný ročník. Reálne nás v poľnohospodárstve zostalo pracovať asi 15,“ vysvetľuje Reľovský.

Pastierstvo nie je naozaj ľahká práca a bačovia nemajú na ružiach ustlané. „Čo vám poviem. V sezóne začíname už o štvrtej ráno. Podojiť a ísť na pašu. Vraciame sa poobede, opäť dojíme a zas dookola. V horúčavách i nepriaznivom počasí,“ hovorí pre Štandard pastier Martin z Horehronia.

K ovciam sa už dostal ako malý chlapec, keďže žil na dedine, pri zvieratách. Pracoval s nimi od malička. Priúčali ho rodičia i starí rodičia.

Pracoval vo viacerých zamestnaniach, dokonca aj v Českej republike. Nakoniec sa však vrátil domov, na slovenské lúky k ovečkám a ich paseniu. Svoj krok neľutuje, aj keď priznáva, že je to náročná práca.

„Ale krásna. Potrebovali by sme nasledovníkov, čo im nesmrdí naša robota a neboja sa jej. Tých je ale veľmi málo. Aj ja by som privítal pomocníka. Verím však, že pastierstvo na Slovensku nevyhynie,“ dopĺňa s nádejou Martin.