Čo vieme o výstavbe nového jadra? Zatiaľ nie je o ničom rozhodnuté. Aspoň oficiálne

Okolo výstavby nového jadrového reaktora, ktorý by mal mať takmer trojnásobne vyšší výkon než tie súčasné, na Slovensku panujú viaceré nejasnosti. Otázky sa rýchlo množia.

Prečo vláda ešte pred rokom preferovala Juhokórejčanov, zatiaľ čo sa v týchto dňoch podpisuje medzivládna zmluva s USA a všetko hovorí v prospech amerického Westinghousu?

Ako sa postaviť k tomu, že vláda zatiaľ nevyhlásila žiadnu verejnú súťaž, pričom zmluva so Spojenými štátmi, ako aj Robert Fico naznačujú, že k tomu ani nedôjde?

A v čase nutnej konsolidácie, ktorá ešte bude bolieť peňaženky mnohých Slovákov, vyvstáva zrejme tá najpálčivejšia – môžeme si vôbec takúto masívnu investíciu, ktorá takmer istotne presiahne 10 miliárd eur, dovoliť?

Logická je spolupráca s Juhokórejčanmi, ale aj Američanmi

Ako prvé treba skonštatovať, že do tohto momentu nie je nič podpísané. Ani medzivládny kontrakt, ani komerčná zmluva s firmou Westinghouse.

Premiér však už v júni uviedol, že dohoda s Američanmi je „vyštrnganá“ a čaká sa na finálne stanovisko druhej strany. Rovnako naznačil, že dohoda má smerovať k tomu, že „nový jadrový zdroj na území atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach by postavila americká spoločnosť Westinghouse“.

Táto otočka, ktorá pomerne náhle prišla na jar tohto roka, je pomerne prekvapivá. Najmä vzhľadom k Ficovej vlaňajšej návšteve Južnej Kórey, s ktorou podpísal zmluvu o energetickej spolupráci. Rovnako vtedy poznamenal, že je to krajina, s ktorou máme „bezproblémové politické vzťahy“ a je „významným investorom“ na našom území.

Spolupráca s Juhokórejčanmi by pritom dávala zmysel, keďže v susednom Česku idú takisto stavať dva reaktory. A za veľmi dobrú cenu, ktorá sa pohybuje okolo osem miliárd eur za reaktor s inštalovaným výkonom vyše tisíc megawattov.

Ani spolupráca s USA nie je nelogická. Westinghouse totiž stavia tri jadrové reaktory v Poľsku, ktoré podpísalo s Američanmi podobnú dohodu, akú sa chystá spečatiť aj Slovensko. Ide pritom o kľúčový faktor, od ktorého sa môže odvíjať výsledná cena, keďže spoločnosti si môžu uplatňovať množstevné zľavy od dodávateľov.

Odkedy sa premiér stretol s americkým veľvyslancom a predstaviteľmi spoločnosti Westinghouse, o inej možnosti v podstate nehovorí.

Mnoho ich však Slovensko nemá. Okrem Juhokórejcov a Američanov, pripadajú do úvahy ešte Číňania, Rusi a Francúzi, pričom prvé dve zmienené krajiny sú v podstate vylúčené, keďže ide o kľúčovú otázku energetickej bezpečnosti. A Brusel momentálne tlačí na to, aby sa ukončil dovoz energií z Ruska.

Dodajme, že Maďari napriek tomu stavajú v lokalite Paks II dva podobne výkonné jadrové reaktory (1 200 MWe) za účasti ruskej štátnej spoločnosti Rosatom, no projekt je už v pokročilejšom štádiu.

„Vyštrnganá“ dohoda s Američanmi ešte nevylučuje tender

Samotná medzivládna zmluva však ešte automaticky neznamená, že nový reaktor bude stavať americká firma. Štandard preto smeroval otázky na úrad vlády, ako aj rezort hospodárstva, či je vyhlásenie verejnej súťaže ešte stále v hre, alebo je o firme Westinghouse vopred rozhodnuté.

Ministerstvo sa priamej odpovedi na túto otázku vyhlo. Čiastočne v rozpore s tým, čo hovorí Robert Fico, však konštatuje, že „do budúcna nevylučuje uzatvorenie rámcových dohôd ani s inými krajinami“, čo naznačuje, že o zhotoviteľovi ešte nemusí byť rozhodnuté.

Úrad vlády do uzávierky článku neodpovedal.

Chýbajúce podrobnosti

Opozícia už teraz kritizuje absenciu tendra a nedostatok informácií o plánovanej investícii.

SaS preto s opozičnými stranami pracuje na vytvorení komisie v rámci parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti, ktorá by sa venovala plánovanej výstavbe nového jadrového zdroja. KDH chce zase zvolať mimoriadne zasadnutie parlamentu, pričom žiada, aby na ňom Fico ozrejmil viac podrobností o chystanej investícii.

Kritika je do istej miery opodstatnená.

Zatiaľ totiž nebola zo strany vlády zverejnená žiadna analýza, koľko bude nový reaktor stáť, čo ovplyvňuje rozhodnutie o tom, kto ho postaví, a najmä, z akého zdroja bude financovaný.

Niečo načrtáva vládny materiál z novembra minulého roka. Ten obsahuje časový harmonogram – staviteľ reaktora by mal byť finálne vybratý do apríla 2027, pričom od roku 2032 by sa malo začať so stavebnými prácami, ktoré by mali trvať do roku 2040.

Analytici Útvaru hodnoty za peniaze konštatujú, že výstavba bude pravdepodobne trvať o niečo dlhšie. Výstavba podobných reaktorov v zahraničí sa totiž vo väčšine prípadov oproti odhadom výrazne predĺžila – dokonca aj dvojnásobne.

Odpoveď na to, koľko bude nový jadrový reaktor stáť, zase predostrel novinárom premiér Robert Fico, ktorý skloňoval sumu 13 až 15 miliárd eur. Konkrétna analýza zatiaľ chýba.

Útvar hodnoty za peniaze ešte v decembri 2024 na základe toho, čo stáli iné podobné projekty v zahraničí, odhadol, že náklady by sa mohli pohybovať od 9,7 miliardy do vyše 18 miliárd eur.

Financovanie je stále nejasné

Čo sa týka financovania, vlaňajší materiál skloňoval mnoho možností, pričom vôbec nie je jasné, ktorá je v súčasnosti preferovaná.

Navyše, niektoré z nich, ako napríklad priame financovanie zo štátnej pokladnice, nie sú v čase konsolidácie reálne. Robert Fico pritom chce, aby elektráreň stopercentne vlastnil štát – pravdepodobne cez štátnu Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť (JAVYS) alebo cez Jadrovú a energetickú spoločnosť Slovenska, v ktorej má JAVYS väčšinový podiel.

Do úvahy tak pripadajú verejné financie z iných štátov alebo úver od súkromných bánk či konzorcií, ktorý by bol krytý výnosmi z predaja elektriny. Možná je aj kombinácia či prípadné zapojenie medzinárodných inštitúcií, ako je Európska investičná banka. To by si vyžadovalo splnenie istých podmienok – hovorí sa najmä o vybudovaní úložiska pre vyhorené jadrové palivo.

Je tiež pravdepodobné, že štát sa investorovi zaručí, že bude garantovať výkupnú cenu elektriny počas celej doby splácania investície. Ak by bola na trhu nižšia, doplatí rozdiel.

Od publikovania materiálu sa pritom zmenili viaceré skutočnosti. Pripravovaná medzivládna dohoda so Spojenými štátmi otvára pre Slovensko konkrétne možnosti financovania. Ak by vláda definitívne vybrala za zhotoviteľa reaktora firmu Westinghouse, peňažné prostriedky by mohli poskytnúť americké exportné agentúry EXIM a DFC.

Tieto inštitúcie budú pravdepodobne financovať projekty v Poľsku, ktorému už ponúkli výhodné miliardové úvery so splatnosťou niekoľkých dekád. Tie sú, samozrejme, podmienené tým, že krajina použije americkú technológiu.