Hromadné hašterenie, šarvátky a čvirikanie postupne utíchajú. Vyhynú vrabce nadobro?  

vrabec4 Prírodovedec Miroslav Saniga aj v svojich rodných Liptovských Revúcach s obavou pozoruje, ako sa vrabčie kolónie stávajú minulosťou. Foto: Mário Kaprálik

BANSKÁ BYSTRICA – Ornitológovia varujú. Viacerým vtáčím druhom doslova zvoní umieračik. Hoci by sa to zdalo neuveriteľné, ohrozené sú aj vrabce, ktorých počet u nás alarmujúco klesá. Ich rapídny pokles oproti minulosti zapríčinilo viacero faktorov.

Prírodovedec Miroslav Saniga, ktorý žije a pracuje celý život v lone krásnej prírody v Liptovských Revúcach, hovorí, že minulosť si bez kŕdľov vrabcov nevedel predstaviť.

„Dnes na úsvite tretieho milénia obrázky kŕdľa vrabcov posedávajúcich niekde na jablonke či na železnom plote sú aj na vidieku veľkou vzácnosťou. Podobne aj budenie ráno vrabčím čvirikaním niekde hoc aj v odľahlej horskej či podhorskej dedine patrí priam k exkluzívnym zážitkom,“ povedal Banskobystrickému Štandardu prírodovedec z Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.

Podľa prírodovedca sú časy, keď v každom dvore chovali hydinu a dobytok, už možno nenávratne preč. Humná síce ešte na dedinách stoja, ale ich šopy sú prázdne. Po sene tu niet ani chýru, ani slychu.

Aj maštale ešte aj na prahu tretieho tisícročia v mnohých dedinách stále nájdeme, nie je v nich však ustajnený dobytok a hydiny je tiež poskromne. Polí, kde sa pestovalo „zbožie“ pre domáce zvieratá, je aj v podhorskom vidieckom prostredí málo.

„Vrabce tak nenachádzajú v tomto kedysi pre ne optimálnom prostredí vidieka vhodné podmienky na prežitie. V nejakej podhorskej dedine, kde prežilo gazdovstvo v pár domoch, živoria tu len dve-tri vrabčie rodinky,“ vysvetlil Saniga.

Na ilustráciu uvádza príklad z jeho rodnej dediny, z Liptovských Revúc, kde strávil celý svoj doterajší život. Tam pod horami má v záhrade desiatky kŕmidiel.

„Voľakedy, ešte pred 50 rokmi, v dedine chovali ľudia cez 600 kráv, 2 000 oviec a 150 koní. V súčasnosti chovajú obyvatelia už len 50 kráv a v celej dedine je sviatkom stretnúť jedného či dva kone,“ hovorí prírodovedec.

„A tomuto nízkemu stavu hospodárskych zvierat a hydiny sa museli nedobrovoľne podriadiť aj vrabce domové. Dnešná populácia o počte okolo 320 jedincov, ktorá počítala pred 45 rokmi okolo 540 jedincov, prežíva v blízkosti dvorov, kde sa ešte chová nejaká hydina a dobytok,“ približuje krutú realitu.

Z roka na rok, ako klesajú počty chovaných hospodárskych zvierat, sa teda vrabčie kolónie početne scvrkávajú. Dokedy ešte vydržia živoriť títo odvekí spolupútnici človeka v jeho rodnej dedine je podľa neho otázne. Z viacerých podhorských vyľudnených lokalít v okolí Banskej Bystrice sa totiž už vrabce celkom vytratili.

„Keď sa načisto z tohto podhorského prostredia vytratí chov statku a hydiny, odzvoní tu definitívne  umieračik aj vrabčej pospolitosti. Vrabec domový je doslova odkázaný na človeka a všestrannú pomoc z jeho strany. Ak mu ju odmietne ponúknuť, podpíše sa na smutnej odysei tohto vtáčieho druhu a vystaví tak úmrtný list ďalšiemu operencovi,“ doplnil Saniga.   

Vrabce ničí aj chémia používaná v poľnohospodárstve. Výrazný úbytok hmyzu spôsobil, že hladujú. K tomu prispel aj spomínaný zánik hospodárskych dvorov či malých vidieckych chovov.

Problémom sa stáva aj nedostatok miest na hniezdenie. Na dedine si vrabce domové stavajú hniezda najmä pod strechami ľudských obydlí s vetracími otvormi. Často ich vidno v lampách pouličného osvetlenia, hniezda si stavajú aj v korunách stromov. Ak sú na dedine nejaké činžiaky, využívajú ich dilatačné škáry a vetráky.

Vďaka nepreniknuteľne uzatvoreným novostavbám však strácajú príležitosti na hniezdenie. Mestské populácie ohrozuje zatepľovanie a rekonštrukcie, ktoré zarovnávajú dutiny. A to je tiež veľký problém.

„Mení sa hospodárenie človeka. Ľudia menej chovajú hydinu, menej záhradkárčia a majú menšiu rôznorodosť svojho obydlia. Ak v minulosti bolo milión vrabcov, dnes ich je na Slovensku možno 200- 300-tisíc,“ vysvetlil nášmu denníku zoológ a ekológ z Ústavu ekológie lesa SAV Anton Krištín.

Nebezpečná je aj zmena klímy, zvyšujúca sa teplota, veľké suchá, nárazové a prívalové dažde, alebo zvyšovanie prašnosti. Vtáky vplyvom toho trpia nedostatkom potravy a nemajú kde hniezdiť.

„Za posledných 50 rokov ubudlo 75 percent hmyzu. Tým pádom aj vrabce, ktoré kŕmia svoje mláďatá hmyzom, strácajú svoj zdroj potravy,“ ozrejmil ďalej Krištín.

Na Slovensku žijú dva druhy vrabcov – domový a poľný. Nielen na dedinách, ale aj v mestách sú neprehliadnuteľné. Žijú v kŕdľoch a často sa medzi sebou hašteria. Vrabec domový a poľný sa stali aj vtákmi roka 2015.

Medzi domami žijú prevažne vrabce domové. Vyhľadávajú hospodárske dvory, rady sa zabývajú v dutých priestoroch domov alebo v dostupných podkroviach.

Vrabce poľné sa počas hniezdenia človeku vyhýbajú. Páči sa im skôr v otvorenej nížinatej krajine. Len počas zimy prilietajú v celých kŕdľoch aj medzi domy, kde majú viac možností uživiť sa v nepriaznivom období.

Rozlíšiť sa dajú pohľadom na líca, kde má vrabec poľný čierne fľaky. Zároveň má hnedé temeno hlavy, kým vrabec domový ho má sivé. Vrabec poľný je navyše vzrastom o trochu menší.

„Vrabec domový je všežravec, pochutná si na všetkom, čo dokáže zahnať hlad. Rodičia kŕmia mláďatá spočiatku výlučne hmyzom, dospelé vrabce skonzumujú prakticky všetko, čo nájdu do zobáka vo svojom okolí. Je to ovocie, pečivo, sušienky, syry, zvyšky bezmäsitých i mäsitých jedál. Vrabce sa týmto spôsobom významne podieľajú na starostlivosti o hygienu ľudských sídiel, ktoré produkujú stále viac a viac odpadu všetkého druhu,“ dodal Saniga.

Ako drobnému vtáctvu pomôcť?

Pomoc vrabcom je podľa odborníkov veľmi jednoduchá. V zimnom období uvítajú prikrmovanie, najlepšie pšenicou. Obom vrabčím druhom je možné poskytnúť vtáčie búdky, či už v okolí domov a na záhradách pre vrabce domové, alebo vo voľnej krajine pre vrabce poľné.


Ďalšie články