Skepsa nad rokovaním Trumpa s Putinom. Pokoj zbraní nie je mier

Vysvetľovať, že mierové riešenie je lepšie ako vojna, môže znieť ako nosenie dreva do lesa. Ešte nedávno bol akýkoľvek náznak mierových rokovaní európskym hlavným prúdom odmietaný ako slabosť alebo zhovievavosť voči ruskej agresii.

Lenže po zvolení Donalda Trumpa sa akoby mávnutím čarovného prútika čoraz hlasnejšie začalo ospevovať mierové riešenie. Typická oportunistická výmena kabátov, ktorú poznáme aj z našich dejín.

Tvrdá línia voči Rusku síce nepriniesla želané ovocie, no jej stáli zástancovia si zaslúžia uznanie za konzistentnosť. Ich rady však rednú. Práve táto rýchla zmena názorov vyvoláva pochybnosti, či stretnutie medzi Trumpom a Putinom na Aljaške skutočne prinesie mier. Dôvodov na skepticizmus je omnoho viac než na optimizmus. Prečo?

Rozdielne vízie mieru

Najväčšia prekážka je zásadná a spočíva vo význame, respektíve v cieli tohto rokovania. Povrchne možno povedať, že cieľ je jasný: mierové riešenie situácie na Ukrajine. Problém však spočíva v pochopení toho, čo si pod týmto pojmom obe strany predstavujú.

Dnes je čoraz zreteľnejšie, čo mal Trump na mysli počas svojej prezidentskej kampane, keď tvrdil, že situáciu na Ukrajine vyrieši do 24 hodín. Jeho odporcovia toto tvrdenie využili a hneď po jeho nástupe do Bieleho domu začali poukazovať na neúspešnosť jeho vlády. Táto interpretácia však nie je celkom presná.

Trump má možnosť konflikt veľmi rýchlo ukončiť – zastavením všetkej podpory zo strany USA. Tak by bol konflikt skutočne rýchlo „vyriešený“.

Jeho riešenie však nespočíva v nastolení trvalého mieru, ale v jednoduchom odložení zbraní.

Trump neustále opakuje, že najväčšou tragédiou je smrť mladých mužov na oboch stranách. V tom má pravdu. Len čo bude dosiahnutý pokoj zbraní, Trump bude považovať svoj cieľ za splnený a bude môcť pokračovať v plánovanom ústupe z tejto čiastočne proxy vojny, ako ju nazval Marco Rubio počas svojho vystúpenia v televízii Fox.

Americký prezident totiž evidentne vníma celú vojnu ako „Bidenovu“ a chce ju ukončiť, aby sa mohol venovať obchodnej bitke a stretu s Čínou.

Európa a dočasné prímerie

Tento prístup čiastočne vyhovuje aj Európe. Do tejto logiky zapadá napríklad výrok českého prezidenta Petra Pavla, ktorý hovoril, že dočasná ruská okupácia častí ukrajinského územia môže byť cenou za prežitie.

Kľúčové je slovo „dočasná“. Jasne naznačuje, že nejde o trvalé vyriešenie situácie, ale o provizórium. Keď sa Ukrajina skonsoliduje, príde čas na hľadanie trvalého riešenia.

Ruská strana však pod „mierovým riešením“ chápe niečo iné ako len zloženie zbraní. Ide o trvalý mier, ktorý zabezpečí, že sa situácia nebude opakovať.

Moskva chce zabrániť opakovaniu minských dohôd. To je hlavný dôvod, prečo nepovažuje európskych partnerov za kľúčových aktérov pri rokovaniach o mieri na Ukrajine. Európa podľa Ruska nezabezpečí dodržiavanie dohôd. V medzinárodnej diplomacii je ťažké získať dôveru – platí, že kto raz sklamal, bude ju získavať len veľmi ťažko.

Rusko bude z vlastného pohľadu trvať na komplexnej dohode, ktorá na dostatočne dlhé obdobie zabráni novému vyzbrojovaniu Ukrajiny. Jej demilitarizácia bude jedným z kľúčových bodov ruského rokovania. Keďže ukrajinská strana túto možnosť v súčasnosti odmieta, nemožno očakávať, že stretnutie medzi Trumpom a Putinom prinesie výrazný posun smerom k mieru na Ukrajine.

Limity americkej diplomacie

Hlavným problémom Američanov pri rokovaní je to, že nemôžu ponúknuť Rusku niečo, čo by ho skutočne prinútilo vzdať sa aktuálnej výhody na bojisku.

Každý ďalší deň vojny je pritom skúškou nielen pre ukrajinskú armádu, ale aj pre jej európskych podporovateľov. Mnohé európske krajiny zápasia s obrovskými rozpočtovými deficitmi, ktoré ich nútia do ekonomických škrtov.

V období uťahovania opaskov bude pre vládnucich politikov v týchto krajinách politicky nesmierne náročné naďalej podporovať konflikt na Ukrajine.

Typickým príkladom je Francúzsko, ktoré čelí štátnemu deficitu vo výške 5,5 percenta HDP. Súčasná francúzska vláda chce presadiť úsporné opatrenia, no kabinet nemá potrebnú podporu vo francúzskom parlamente.

Pravdepodobnosť predčasných volieb vo Francúzsku je vysoká. Nestabilita politickej scény podkopáva vplyv prezidenta Macrona na dianie v Európe. Éra, keď dlhé hodiny telefonoval s Vladimirom Putinom, je dávno preč. Čas hrá proti Ukrajine, ako aj starému kontinentu.

Skutočný mier verzus dočasná ilúzia

Veľmi rád by som sa mýlil a po stretnutí medzi Trumpom a Putinom skonštatoval, že som príjemne prekvapený náznakom trvalého ukončenia konfliktu na Ukrajine.

Treba sa však vyvarovať chyby mnohých dnešných politikov, ktorí si zamieňajú svoje želania s realitou.

Na skutočný mier je totiž potrebné oveľa viac než len pokoj zbraní. Ani trvalejšia dohoda na spôsob Jaltskej konferencie by zrejme nepriniesla skutočný mier. Opäť by sme boli svedkami obdobného studeného konfliktu.

Trvalý mier je niečo iné. V roku 1960 to výstižne formuloval generál Charles de Gaulle, keď pri preberaní mierovej ceny vyhlásil: „Pre mier je najdôležitejšie porozumenie medzi národmi. Vieme, čo sú režimy - sú to veci, ktoré pominú. Ale národy nepominú.“

To je ten pravý dôvod, prečo sa na súčasné mierové iniciatívy pozerám skepticky.

Položme si jednoduchú otázku. Pracujú teraz predstavitelia všetkých krajín na vzájomnom porozumení národov?

Odpoveď, žiaľ, nemôže byť kladná.