Zvláštne okolnosti Cintulovho prípadu alebo keď obhajoba a obžaloba predkladajú chabé dôkazy

Pokus o atentát na predsedu vlády Roberta Fica z 5. mája 2024 v Handlovej sa dostal pred súd prostredníctvom obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry SR Kataríny Habčákovej. Na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici čelí Juraj Cintula obžalobe z obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku na chránenú osobu.

Momentálne na súde prebieha dokazovanie, v ktorom sa prokuratúra snaží preukázať politicky motivovaný terorizmus, zatiaľ čo obhajoba argumentuje, že išlo o impulzívny čin bez úmyslu zabiť. Podrobný pohľad na vykonávané dôkazy na hlavnom pojednávaní však odhaľuje nedostatky, ktoré spochybňujú obe tvrdenia.

Prokuratúra má problém preukázať terorizmus

Cintulov čin bol pôvodne kvalifikovaný ako pokus o úkladnú vraždu, no generálna prokuratúra neskôr prekvalifikovala obvinenie na terorizmus. Danú kvalifikáciu opakovane spochybňovali súdy v prípravnom konaní, keďže v spise nevideli dostatok dôkazov na terorizmus. Súdy totiž zistili, že prokuratúra túto kvalifikáciu postavila iba na parafráze Cintulových listov, ktoré písal z väzby manželke.

Obžaloba pripisuje Cintulovi teroristické motívy útoku tým, že konal z nenávisti voči Ficovej politike a jeho konanie malo smerovať k zvrhnutiu vlády ako celku. Na hlavnom pojednávaní v tomto smere navrhla vykonať dôkazy prokurátorka Habčáková, ktorá túto teóriu opiera o mimoriadne zvláštne dôkazy.

Prokuratúra tak aj naďalej trvá na svojich tvrdeniach, že listy písané z väzby obsahujú teroristické úmysly.

Z listov vyplýva negatívny postoj k Ficovi – označuje ho za „populistu“ a „revanšistu“, ktorý ohrozuje slobodu médií a podporuje Rusko vo vojne na Ukrajine. Tieto vyjadrenia podľa obžaloby dokazujú politický motív terorizmu, teda útok na štátny systém prostredníctvom jeho reprezentanta.

Cintula píše o Ficovi ako o osobe, ktorú treba „zastaviť“, pretože je „populista“ a „koledoval si o to“.
Z listov však vyplýva skôr to, že Cintula skutočne pociťoval silný odpor voči Ficovi ako osobe, a to na základe mediálnych výstupov. V listoch opakuje naratívy ako „ruský agent“ alebo popisuje svoje pocity frustrácie z toho, že krajina sa „rúti do záhuby“.

Nijako však nespomína úmysel zvrhnúť vládu ako takú, ale iba „zastavenie Fica“. Sám Cintula na súde priznal, že niektorí ministri vo vláde sú mu sympatickí. Osobnú nevraživosť voči premiérovi - nie však voči vláde - potvrdili aj svedkovia, ktorých výpovede sa čítali na hlavnom pojednávaní.

Vyhľadávanie bežných výrazov na internete je vraj problém

Oveľa prekvapivejšie boli dôkazy v podobe znaleckých posudkov zachytávajúcich online aktivity obžalovaného, ktoré podľa prokuratúry tiež preukazujú teroristické úmysly. Prokurátorka Habčáková to totiž odvodzuje od skutočnosti, že Cintula v minulosti vyhľadával na internete slová ako „protest“, „vláda“, „úrad vlády“ alebo „Robert Fico“.

Vyhľadávanie bežných výrazov týkajúcich sa politiky na internete však nemožno v žiadnom prípade zaradiť pod „teroristické úmysly“, a to ani v prípade, ak ich zadávateľ nakoniec zaútočí na politika.

Nie je vôbec zrejmé, čo tým prokurátorka vlastne sledovala. Preukazovanie teroristických úmyslov týmto spôsobom totiž nedokázalo nič, čím by bolo možné naplniť zákonné znaky trestného činu teroristického útoku.

Ak by sa súdy stotožnili s tým, že každý útok na verejne činnú osobu, ktorému predchádza vyhľadávanie politických tém na internete, možno označiť za terorizmus, Slovenská republika by zrejme bola krajinou s najväčším počtom teroristov na meter štvorcový.

Predkladanie dôkazov zo strany prokuratúry teda skôr pripomína veľmi zle zmanažovanú prípravu začiatočníka ako seriózne vedenie prípadu zo strany prokurátorky generálnej prokuratúry. A to napriek tomu, že ide o jeden z najdôležitejších trestných prípadov v histórii tejto krajiny.

Obhajoba sa snaží presvedčiť iba o úmysle zraniť

Pomerne zvláštny prístup k dokazovaniu prevzala po prokuratúre aj obhajoba. Obhajca Namir Alyasry sa totiž snaží súd presvedčiť, že obžalovaný nechcel premiéra zabiť, ale iba zraniť. Dokazujú to údajne aj znalecké posudky z oblasti balistiky a medicíny vo veci zranení Roberta Fica, ktoré preukazujú streľbu do dolnej časti tela.

Práve streľba do brucha a panvy podľa obhajoby naznačuje, že Cintula nechcel Fica zabiť, ale iba postreliť. Cintula na súde vypovedal, že „ak by ho chcel zabiť, z takej blízkosti by rozhodne trafil“. Taktika obhajoby teda spočíva v tom, že nemôže ísť o terorizmus pre mimoriadne chabé dôkazy zo strany prokuratúry, ale ani o úkladnú vraždu, pretože chýba motív zabiť premiéra.

Z hľadiska vykonávaných dôkazov, ako aj súdnej praxe v podobných prípadoch, ide zrejme iba o naivnú predstavu.

Cintula vystrelil na premiéra päťkrát, z toho ho štyrikrát zasiahol. Skutočnosť, že si útočník vybral na svoj čin strelnú zbraň, napovedá o jeho úmysle smrteľne zraniť. Potvrdzuje to aj počet vystrelených striel. Cintula nestrelil iba raz, ale v streľbe pokračoval aj po tom, ako Fico padal na zem. Takéto konanie v žiadnom prípade nemôže byť interpretované ako „pokus zraniť“.

Znalecký posudok na súde potvrdil, že prvý výstrel smeroval na trup, čo je životne dôležitá oblasť. Z hľadiska trestného práva a judikatúry súdov je v podobných prípadoch smer vedenia útoku dôležitý práve preto, aby bolo zrejmé, čo chcel páchateľ zasiahnuť. Útok na životne dôležitú oblasť znamená úmysel zabiť.

Netreba pritom zabúdať na to, že Ficovi zachránil život iba bleskurýchly prevoz do nemocnice a okamžitá operácia. Bez tohto kroku je mimoriadne absurdné sa domnievať, že by útok prežil.

Listy atentátnika sú plné nenávisti

Cintulu v tomto smere sčasti usvedčuje aj jeho vlastná korešpondencia, v ktorej písal, že „udelil Ficovi milosť a mal cucať kašu slamkou“. V ďalšom liste obžalovaný píše, že „mne úmysel (v tom čase pri obvinení z úkladnej vraždy) nedokážu, pretože som nemieril na hlavu ani na srdce, a vždy mám ten názor, že arogantného revanšistu treba zastaviť“.

Ďalší list Cintulu hovorí o tom, že mu „Fico prišiel do rany, tak čo mal robiť“, a že „teraz (po zotavení zo zranení) sa má ten judáš dobre a vláda sa poschováva do zlatých palácov a to je ten najhorší scenár“, ako aj to, že „neľutuje, že chcel toho arogantného revanšistu zastaviť, keď on (Fico) sedem a pol mesiaca krágľoval nevinných ľudí, koledoval si o to, populista“.

Uvedené vyjadrenia znamenajú, že streľba mala mať smrteľný potenciál. Táto skutočnosť aj okolnosti streľby protirečia obhajobnému naratívu, ktorý sa opiera o znalecké posudky tvrdiace, že streľba na spodnú časť tela (brucho a panva) nepreukazuje úmysel usmrtiť.

Okrem vyjadrení na adresu Fica sa v listoch hanlivo vyjadroval aj o voličoch vládnej koalície, označil ich za „hlupákov a burinu, ktorá nejde vykynožiť“, a že prebieha „vládny teror, ktorý treba zastaviť“. V ďalšom statuse zase Cintula hovorí, že Fico sa verejnosti „vymočil do tváre a je potrebné ísť protestovať aj za použitia násilia“.

Cintulov účet zmazala Meta pre vyjadrenia Šutaja Eštoka

Zaujímavosťou v tomto prípade je, že vykonávané dokazovanie vnieslo svetlo aj do okolností v oblasti zmazania účtu Juraja Cintulu na Facebooku.

Vyjadrenie spoločnosti Meta totiž ukázalo, že spoločnosť označila atentát za nebezpečný incident a podľa jej interných pravidiel v takom prípade maže všetky informácie alebo osoby, ktoré by nejakým spôsobom propagovali, reprezentovali alebo iným spôsobom vyzdvihovali takéto incidenty.

Facebookový účet v tom čase podozrivého Cintulu Meta identifikovala aj na základe mena a dátumu narodenia, ktoré však zverejnil na tlačovej konferencii minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Práve na základe zverejnených informácií ministra vnútra tak Meta zmazala účet strelca.

Nepotvrdili sa teda teórie o napojení Cintulu na ďalšie osoby v súvislosti s atentátom. Potvrdilo sa iba to, že Šutaj Eštok zrejme prezradil viac, ako mal, a túto chybu následne vláda interpretovala ako možnú prítomnosť spolupáchateľov strelca, ktorí mu vymazali účet.

Juraj Cintula by volil PS, aby zastavil Smer

Dokazovanie prinieslo viac informácií aj o tom, k akej politickej strane útočník inklinuje. Vládni politici ho v minulosti spájali s opozičnou stranou Demokrati, no Cintula vo svojich statusoch prejavil náklonnosť k Progresívnemu Slovensku.

Na Facebooku totiž pod jeden status napísal: „Mali by sme hlasovať za PS, jedine PS má šancu zastaviť Smer a zostaviť vládu s Hlasom. Prezidentka by ich vymenovala. Smer nesmie vyhrať, inak je 30 rokov amatérskej demokracie v čudu.“

Proces s Jurajom Cintulom tak odhaľuje hlboké rozpory v interpretácii dôkazov na oboch stranách, ale aj iné zaujímavé súvislosti, o ktorých verejnosť doposiaľ nevedela.

Prokurátorka Habčáková interpretuje listy obžalovaného a jeho internetové vyhľadávania ako terorizmus, no tie ukazujú skôr jeho osobnú nevraživosť ovplyvnenú médiami. Vo vyjadreniach obžalovaného totiž zaznievali takmer výlučne pomenovania a naratívy, ktoré od nástupu vlády produkovali progresívne médiá.

Človek by medzi nimi skutočne ťažko hľadal jediný originálny výrok či tvrdenie strelca, ktoré by už verejnosť nečítala na titulkoch týchto médií.

Obhajoba zase nesprávne interpretuje znalecké posudky, ignorujúc opakovanú streľbu do tela človeka z bezprostrednej blízkosti ako dôkaz úmyslu zabiť, pričom život premiéra bol zachránený iba včasným lekárskym zákrokom.

V tomto smere je nesporné, že na podobné tvrdenia obhajoby by nebolo možné nájsť rozhodnutie súdu, v ktorom by takéto konanie strelca bolo označené za pokus iba ublížiť, nie zabiť.

Napriek skutočnosti, že ide o mimoriadne závažný čin aj z hľadiska histórie celej krajiny, verejnosť môže v rámci súdneho pojednávania vidieť zvláštny prístup oboch právnych zástupcov. Obhajoba zvykne pred súdom predkladať rôzne tvrdenia, ktoré sa nezhodujú s realitou, len aby dokázala produkovať obranu v neobhájiteľnej situácii.

Oveľa zvláštnejšie je to, že v danom konaní pokračuje aj prokuratúra, a to napriek tomu, že dôkazná situácia vo veci terorizmu je neudržateľná. Nezmenili to ani listy plné hnevu a nadávok.