Obstojí Cintulov terorizmus pred súdom?

Súdny proces s Jurajom Cintulom, obvineným z atentátu na predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý sa odohral 15. mája 2024 v Handlovej, má za sebou prvé dni súdneho prerokovania. Hlavné pojednávanie, ktoré sa začalo 8. júla 2025 na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici, sa koná vo veci obžaloby z obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku.

Dôchodca z Levíc bol pôvodne obvinený z pokusu o úkladnú vraždu. Neskôr, teda v júli 2024, došlo k prekvalifikovaniu skutku na teroristický útok, čo verejnosti oznámil generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Skutok prekvalifikovala prokurátorka Katarína Habčáková, pričom v tejto súvislosti prezentoval svoj názor bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, podľa ktorého tak Habčáková urobila po tlaku od Maroša Žilinku. Prokurátorka Habčáková sa voči týmto tvrdeniam ohradila.

Súdy už spochybnili teroristický úmysel

S touto kvalifikáciou sa nestotožnili súdy v prípravnom konaní, ktoré rozhodovali o sťažnostiach obvineného. O nedostatku dôkazov preukazujúcich teroristický útok pochyboval sudca Michal Truban, ktorý rozhodoval o väzobnom stíhaní obvineného s odôvodnením, že polícia nepreukázala úmysel útočníka zastaviť pôsobenie celej vlády.

Rovnaký názor zastávali sudcovia Najvyššieho súdu SR Patrik Príbelský, Emil Klemanič a Marián Mačura s tým, že o terorizme by sa dalo hovoriť vtedy, ak by z dôkazov vyplývalo, že páchateľ skutok vykonal s úmyslom donútiť vládu štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela. Takéto dôkazy zabezpečené v tom čase neboli.

Sudcovia najvyššieho súdu zároveň uviedli, že nevedia, na základe akých skutočností nastala zmena kvalifikácie. Jediné zdôvodnenie zmeny obvinenia na teroristický útok oprela prokurátorka generálnej prokuratúry o listy, ktoré Cintula písal z väzby svojej manželke. Prokurátorka však neuvádzala doslovné pasáže listov, iba parafrázovala ich obsah tak, že cieľom atentátnika bolo znefunkčniť vládu.

Trestný zákon vyžaduje pri teroristickom útoku konkrétny úmysel destabilizovať ústavné zriadenie, zastrašiť obyvateľstvo alebo vážne narušiť fungovanie štátu, pričom pri obžalobe musí byť tento úmysel páchateľovi dokázaný bez dôvodných pochybností.

Prokuratúra tvrdí, že Cintulov útok smeroval nielen proti premiérovi, ale aj proti vláde ako celku, čím mal ohroziť ústavné zriadenie. Doposiaľ však neboli prezentované zásadné dôkazy, ktoré by toto tvrdenie podporovali.

Prokuratúra odmietla uzavrieť dohodu o vine a treste

Počas prvých dvoch dní hlavného pojednávania 8. a 9. júla 2025 boli predložené viaceré dôkazy vrátane výpovedí svedkov, znaleckých posudkov a e-mailovej komunikácie obžalovaného. Napriek rozsiahlemu spisovému materiálu, ktorý obsahuje 18 zväzkov a viac ako 6 200 strán, sa ukazuje, že dôkazy na preukázanie terorizmu nemusia byť dostatočné.

Hneď v úvode hlavného pojednávania navrhol obhajca Juraja Cintulu Namir Alyasry [pridelený ako ex offo, pozn. red.] prokuratúre dohodu o vine a treste, čo však prokurátorka Katarína Habčáková odmietla. Juraj Cintula požadoval pre seba trest vo výmere 12 rokov, čo súčasná právna kvalifikácia neumožňuje.

Na hlavnom pojednávaní Cintula odmietol vypovedať, a preto sa prečítali jeho predchádzajúce výpovede.

Cintula hovorí o úmysle zastaviť Roberta Fica, nie zabiť

Cintula v prípravnom konaní opakovane tvrdil, že jeho cieľom nebolo premiéra zabiť, ale zraniť ho tak, aby nemohol ďalej vykonávať svoju funkciu. Vo výpovediach uviedol, že konal z frustrácie z politiky vlády a počas hlavného pojednávania novinárom hovoril o „škrtení kultúry“.

Obžalovaný ďalej tvrdil, že pri atentáte strieľal úmyselne na dolnú časť tela, aby minimalizoval riziko smrti, a pokiaľ by chcel Roberta Fica usmrtiť, z danej blízkosti by to podľa jeho názoru vedel urobiť aj „slepý“.

Z posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ vyplynulo, že Cintula strieľal zo zbrane ČZ kalibru 9 mm Luger. Posudok uviedol, že Cintula vystrelil päťkrát, pričom tri alebo štyri projektily zasiahli Fica, spôsobiac mu viacero zranení. Strelný kanál bol vedený pod uhlom približne 30 stupňov smerom nadol, čo podľa obhajcu čiastočne podporuje Cintulovu výpoveď, že nechcel Fica zabiť, ale iba zraniť.

Cintula poprel, že by jeho útok smeroval proti celej vláde alebo ústavnému zriadeniu, a uviedol, že jeho motívom bola nespokojnosť s konkrétnou osobou Roberta Fica. Iných politikov z vládnej koalície označil za „sympatických“ a dodal, že proti súčasnej vláde nič nemá.

Strelec nemal komplicov, ale bol agresívny a frustrovaný

Prokurátorka Habčáková argumentovala, že Cintula zúžil svoje motívy iba na osobu premiéra až po prekvalifikovaní skutku, aby oslabil obvinenie z terorizmu. Podľa prokurátorky však treba nazerať aj na jeho skoršie výpovede, ktoré kritizovali vládnu politiku ako celok.

Vyšetrovanie potvrdilo, že Cintula konal sám, bez akejkoľvek podpory či komplicov. Obvinenia politikov Smeru a Hlasu, že Cintula bol napojený na opozíciu, sa teda nepotvrdili a rovnako neboli potvrdené vyšetrovacie verzie, že strelec „nemusel konať sám“.

Prokurátorka prečítala znalecký posudok, podľa ktorého Juraj Cintula netrpel duševnou poruchou a v čase streľby na premiéra boli jeho rozpoznávacie schopnosti zachované.

Znalecký posudok z odboru psychológie označil Cintulu za osobu s narcistickými a egocentrickými črtami, no bez patologických porúch osobnosti. Jeho konanie bolo podľa posudku motivované frustráciou a neschopnosťou dosiahnuť vlastné ambície, čo viedlo k impulzívnemu aktu.

Podľa posudku je obžalovaný impulzívny a nevie spracovať agresivitu.

Strelcova manželka policajtom tvrdila, že keď mu povedala niečo, čo sa mu nepáčilo, začal zvyšovať hlas a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Aj podľa predchádzajúcich vyjadrení sudcov v prípravnom konaní mal Cintula pri konfliktných a stresových situáciách či frustrácii tendenciu reagovať agresivitou.

Stále chýba dôkaz o teroristickom úmysle

Tieto zistenia skôr poukazujú na individuálnu motiváciu frustrovaného človeka než na ideologicky podmienený teroristický úmysel zvrhnúť vládu. Stupňovanie frustrácie u Cintulu potvrdili aj svedkovia, s ktorými bol v kontakte pred spáchaním skutku.

Rovnako sám obžalovaný vyslovene poprel úmysel zvrhnúť vládu a zakročiť chcel iba voči Robertovi Ficovi.

Obhajca Namir Alyasry na súde dôrazne namietal kvalifikáciu skutku ako terorizmu. Podľa neho nie každý útok na verejného činiteľa automaticky spĺňa definíciu teroristického činu.

Advokát uviedol, že Cintulu navádzal na zmenu výpovede agent, ktorého k nemu nasadili v nemocnici, ako aj vo väzenskej cele. Nasadenie agenta potvrdila aj prokurátorka Habčáková. Navádzanie sa údajne týkalo práve skutočnosti, aby sa priznal k teroristickým motívom, pričom konverzácia medzi agentom a Cintulom bude ako dôkaz vykonávaná pred súdom.

Prokuratúre teda chýba jednoznačný dôkaz o teroristickom úmysle atentátnika, a preto sa rozhodla použiť agenta na preukazovanie tejto skutočnosti. O veľkom úspechu v tomto smere nemožno hovoriť, keďže sám Cintula písal v listoch svojej manželke o tom, že mu bol do cely nasadený agent.

V jednom statuse Cintula spomína vládnu moc

Prokuratúra na súde čítala aj kritické komentáre, ktoré mal Cintula na sociálnej sieti. Písal o vládnom terore, ktorý „musíme zastaviť“, alebo o tom, že „musíme zastaviť vládnu moc“. Tieto výrazy by mohli byť prezentované ako potvrdenie teroristického úmyslu, no v neskorších príspevkoch už Cintula kritizoval osobu Fica s tým, že je „pačmaga“ a „musíme ho zastaviť“.

Iná svedkyňa vypovedala, že zaregistrovala Cintulov status o tom, že Fica zastaví už len guľka.

Súdny proces bude pokračovať vykonávaním ďalších dôkazov, pričom ďalšie pojednávania sú naplánované na august, september a október 2025. Prokurátorka Habčáková predpokladá, že na uzavretie prípadu bude potrebných ešte niekoľko pojednávacích dní, počas ktorých budú vypočutí ďalší svedkovia.

Nie každý útok na verejného činiteľa je terorizmus

Aby obžaloba z teroristického útoku obstála, musí prokuratúra preukázať úmysel destabilizovať ústavné zriadenie alebo zastrašiť obyvateľstvo. Obhajca obžalovaného už správne poukázal na skutočnosť, že nemožno každý útok na verejného činiteľa označiť za teroristický, ale je potrebné preukázať úmysel zaútočiť na ústavné zriadenie štátu.

Prokurátorka Habčáková tvrdí, že Cintulov útok nebol namierený iba proti Ficovi, ale proti celej vláde Slovenskej republiky, čo by mohlo byť interpretované ako pokus o destabilizáciu ústavného zriadenia. Ako dôkaz uvádza Cintulove pôvodné výpovede z prípravného konania, v ktorých kritizoval politiku vlády.

Najvyšší súd SR, ako aj Špecializovaný trestný súd vyjadrili pochybnosti o kvalifikácii terorizmu práve vzhľadom na tieto dôkazy, na ktoré sa odvoláva prokurátorka Habčáková, čo silne naznačuje, že dôkazná situácia nemusí byť dostatočná na uznanie viny z teroristického útoku.

Dôkazy o širšom úmysle destabilizovať vládu sú teda založené najmä na Cintulových skorších výpovediach, ktoré však nie sú presvedčivé. Bez jednoznačných dôkazov o pláne ohroziť vládu alebo zastrašiť obyvateľstvo (napríklad verejné vyhlásenia, komunikácia s inými osobami) je tento aspekt obžaloby prinajmenšom sporný.

Hoci sa Cintula vo svojich príspevkoch vyjadroval agresívne a nenávistne, s výnimkou jedného statusu nikdy nepísal o zvrhnutí vlády ako celku, ale skôr ho hnevala politika Roberta Fica.

Nedostatok dôkazov v prospech obžaloby

Kľúčovým problémom v celom procese je nedostatok jednoznačných dôkazov o Cintulovom úmysle destabilizovať ústavné zriadenie alebo zastrašiť obyvateľstvo, čo je nevyhnutné na kvalifikáciu terorizmu.

Cintulova zmena rétoriky, psychologický posudok o impulzívnom konaní a absencia dôkazov o komplicoch alebo organizovanom pláne naznačujú, že jeho motív bol skôr osobný než politicky koordinovaný.

Prokurátorka nedokázala predložiť v tomto smere iné dôkazy, iba skoršie výpovede Cintulu, pri ktorých však teroristickú kvalifikáciu spochybnili Najvyšší súd SR a Špecializovaný trestný súd. Iné dôkazy prokuratúra nepredložila a s vysokou pravdepodobnosťou neobstál ani nasadený agent, ktorý mal priniesť dôkaz o terorizme.

Naopak, Cintula priniesol dôkaz v podobe listu adresovaného svojej manželke z väzby o tom, že vedel, že má v cele agenta. Cintulov obhajca dokonca poukázal na ovplyvňovanie svojho klienta zo strany agenta, čo môže mať zásadný vplyv na celé konanie. Takýto prístup je totiž hrubo nezákonný a všetky takto získané dôkazy by museli byť z konania vylúčené.

Trest by bol pre strelca rovnaký aj pri úkladnej vražde

Advokát David Lindtner, zastupujúci premiéra Fica, argumentoval krátko po atentáte, že Cintulov čin nebol iba útok na osobu, ale na ústavné zriadenie, ktoré premiér reprezentuje ako tretí najvyšší ústavný činiteľ. Zároveň videl v konaní útočníka úmysel zastrašiť obyvateľstvo, a to spôsobom, akým vykonal svoj útok.

V súčasnosti svoju rétoriku zmiernil s tým, že je vlastne jedno, ako je skutok právne kvalifikovaný, pretože atentátnik sa už slobody vzhľadom na jeho vysoký vek nedožije. Ako pri úkladnej vražde, tak aj pri teroristickom útoku je spodná hranica trestu odňatia slobody pri uznaní viny vo výmere 20 rokov.

Je absolútne nesporné, že na Roberta Fica strieľal Juraj Cintula. Rovnako nesporné je aj to, že skutok sa stal a premiér utrpel vážne zranenia, pri ktorých bolo iba obrovským šťastím, že vyviazol z útoku živý.

Skutočne sporným je v celom prípade úmysel konať zo strany atentátnika. Obhajoba strelca nevypovedať dáva z právneho hľadiska zmysel. Úmysel sa totiž dá jednoznačne preukázať iba priznaním páchateľa alebo zložitým dokazovaním.

Pochybná kvalifikácia skutku hrá do karát práve útočníkovi a dôkazné bremeno nesie prokuratúra.
Dôkazy o terorizme z prípravného konania, na ktoré odkazuje obžaloba, súdy spochybnili. Okrem toho chýbajú jednoznačné dôkazy o úmysle destabilizovať ústavné zriadenie alebo zastrašiť širokú verejnosť.

Cintula a jeho obhajca tvrdia, že útok bol namierený výlučne na premiéra z osobných a politických pohnútok, nie s cieľom destabilizovať vládu či spoločnosť. Túto verziu potvrdzujú aj znalecké posudky z psychiatrie a psychológie, ktoré hovoria o Cintulovi ako o agresívnom, impulzívnom a frustrovanom človeku.

Cintula popiera úmysel zabiť a tvrdí, že chcel iba „zneškodniť“ Fica, aby nemohol vykonávať funkciu.

Prokuratúre sa zatiaľ nedarí preukázať opak.

V celom prípade je pomerne nepochopiteľné, že s ohľadom na dôkaznú situáciu a už vyslovené právne závery súdov o zadovážených dôkazoch sa rozhodla prokuratúra zmeniť kvalifikáciu skutku. Pri trestnom čine úkladnej vraždy by bolo dokazovanie jednoznačné. Strelec by zrejme dostal rovnakých 20 rokov trestu, ako mu hrozí aj pri terorizme.

Verejnosť sa preto musí pýtať, či skutočne prokurátorka vychádza zo zadokumentovanej dôkaznej situácie alebo či išlo pri terorizme o širšiu mediálnu prezentáciu celého prípadu tak, ako to pôvodne vykresľovali politici.

Ak si je Habčáková istá svojím právnym názorom, mala by ho podoprieť aj dôkazmi pred súdom.

Doposiaľ sa tak nestalo.