Na Slovensku je jediná nonstop lekáreň. Dotovať ich nikto nechce
Kým v rámci Európskej únie sú lekárne zväčša otvorené nepretržite 24 hodín denne sedem dní v týždni, na Slovensku takto funguje iba jedna v Prešove. Poslednú „nonstop" lekáreň v hlavnom meste zatvorili pred rokom. Problémom sú financie.
Časť opýtaných respondentov konštatuje, že pre niektorých je takýto nočný výdaj liekov zbytočný, keď život ohrozujúce prípady ošetria a poskytnú pre nich potrebné lieky aj na urgentnom príjme.
„Bežné lieky, napríklad na teplotu a bolesť, má snáď každý doma," hovorí Patrícia z Levíc, ktorá nevidí zmysel v takýchto zdravotníckych zariadeniach.
Pre inú vzorku opýtaných však lekárenské pohotovostné služby význam majú. Ako pre Štandard spomína mama 14-ročného syna Zuzana, raz prišli na urgent so zranením intímneho charakteru v neskorých nočných hodinách, pričom po vyšetrení už bola lekáreň zatvorená. Na výber predpísaných antibiotík museli čakať, až kým sa ráno neotvorí.
Viaceré prevádzky s liekmi, ktoré kedysi fungovali 24 hodín denne, sú dnes otvorené maximálne do 22:30. K nim patrí aj jedna v Košiciach. „Stále, keď som tam bola v noci, mali zákazníkov. Takže za mňa veľké zlo, že v jednom z najväčších miest nemáme funkčnú nočnú lekáreň," vraví Katarína z Košíc, ktorá bola nútená veľakrát navštíviť toto zdravotnícke zariadenie aj v noci.
Ďalšia mama na materskej Helena vidí problém vo financiách. „Nonstop lekárne zrušili, pretože si na seba nedokázali zarobiť a štát či samospráva ich odmietli dotovať," vraví s dôvetkom, že aj lekárnička sa jej raz v jednej z prevádzok posťažovala na celonočnú nízku 30-eurovú tržbu.
Pacienti dostanú potrebný medikament na urgente
„Lekáreň musí zaplatiť farmaceuta, nočné príplatky, elektriku a tak ďalej. A za celú noc nezarobí ani pár eur," zhŕňa na margo problematiky opýtaná farmaceutka, ktorá si pre svoju profesiu priala zostať v anonymite.
Ako ďalej vraví, na prevádzke, kde pracuje, v minulosti bežne počas nočných hodín či Vianoc predávali cumlíky, mydlá, krémy na tvár. Teda produkty, ktoré s predajom môžu počkať až do rána.
„V nemocnici na pohotovosti život ohrozujúce stavy ošetria a podajú lieky tam," vraví s dôvetkom, že každá pohotovosť má k dispozícii lieky u seba a ostatné medikamenty od bolesti, na hnačku a zvracanie by mala obsahovať každá domáca lekárnička.
V hlavnom meste napríklad Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) prevádzkuje verejnú lekáreň, ktorá je otvorená každý deň do 22.00 h vrátane víkendov a sviatkov, pričom lieky vie poskytnúť aj v nočných hodinách.
„Vždy sa snažíme vychádzať v ústrety našim pacientom. Rodičia našich pacientov sa nemusia obávať, lieky, ktorých podanie neznesie odklad a boli ordinované v NÚDCH, sú pacientom poskytnuté aj po 22. hodine," vysvetľuje pre Štandard Dana Kamenická, hovorkyňa nemocničného zdravotného zariadenia pre deti, na ktorom počas nočných hodín prevádzkujú urgentný príjem.
Medzi ďalšími oslovenými však zaznievali aj názory, že tak ako v iných štátoch, aj Slováci by mali mať možnosť si kúpiť či vybrať lieky v ktorejkoľvek nočnej hodine. A to v každom veľkom meste.

Dohoda samospráv a lekárnickej komory
Zo súčasnej legislatívy vyplýva, že od 1. 1. 2020 bolo novelou zákona zavedené, že zabezpečenie vykonávania lekárenskej pohotovostnej služby je na dohode Slovenskej lekárnickej komory so samosprávnym krajom.
V prípade, ak sa nedohodnú, je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti povinný zabezpečiť vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby tak, ako to nariadi samosprávny kraj.
Prevádzkový čas teda závisí od komunikácie medzi prevádzkovateľmi, Slovenskou lekárnickou komorou a samosprávnym krajom.
„V súčasnosti už na Slovensku nie je zákonom stanovená povinnosť prevádzkovať lekárenskú pohotovosť nepretržite," reaguje pre Štandard ministerstvo zdravotníctva s dôvetkom, že rozpisy týchto pohotovostí a ich prevádzkový čas sú v kompetencii samosprávnych krajov v spolupráci so Slovenskou lekárnickou komorou. „Zohľadňujú sa pritom potreby daného regiónu," dodáva rezort.
Ministerstvo zároveň tvrdí, že Slovensko má dobré regionálne pokrytie sieťou lekárenskej starostlivosti vrátane víkendov a sviatkov a tým zabezpečenú dostupnosť liekov.
Náklady na prevádzku sú vyššie ako výnosy
Redaktorka Štandardu sa obrátila na Asociáciu ochrany práv pacientov, či eviduje zo strany ľudí alebo lekární podnet na chýbajúcu nonstop prevádzku. Tiež sa pýtala na to, či je pokrytie lekárenskej starostlivosti dostatočné.
„Nie, takéto podnety neevidujeme. Na rozdiel napríklad od Českej republiky, my máme dostatočne naplnenú sieť lekární," spresňuje pre Štandard Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
Dodáva, že v minulosti sa na asociáciu obrátili aj samotní lekárnici či prevádzkovatelia pohotovostných lekární, pretože "nemali využité svoje prevádzky počas nočných služieb". V týchto zdravotníckych zariadeniach podľa jej slov často nastávala situácia, keď do nej prišli počas noci len dvaja pacienti a z tohto dôvodu to bolo pre prevádzkovateľov absolútne nerentabilné.
„Preto sa aj niektorá časť pohotovostných služieb redukovala," konštatuje.
Samosprávy neevidujú dopyt po nonstop lekárňach
V aktuálnych rozpisoch stojí, že na Slovensku je nepretržite otvorená len jedna lekáreň na východe krajiny.
„Áno, v meste Prešov funguje verejná lekáreň, ktorá je otvorená 24/7, nie je to však pohotovostná lekáreň. Táto prevádzka má takto schválený prevádzkový čas, ako si požiadala," reaguje pre Štandard Daša Jeleňová, vedúca oddelenia komunikácie Prešovského samosprávneho kraja.
Dodáva, že občania ani prevádzky sa nesťažujú na nedostatok pohotovostných lekární, ani neprichádzajú podnety na ich zriadenie.
Podobne sa pre Štandard vyjadrili aj ďalšie samosprávne kraje.
„V rámci výkonu svojej činnosti Odbor zdravotníctva Trnavského samosprávneho kraja neeviduje podnety zo strany občanov týkajúce sa zabezpečenia nepretržitej lekárenskej pohotovostnej služby," konkretizuje Peter Kováčik z odboru komunikácie.
Pohotovostné služby zabezpečujúce predaj liekov v Trnavskom kraji zostanú podľa neho aj naďalej otvorené podľa aktuálnych prevádzkových hodín.
Žilinský samosprávny kraj je jediný, ktorý uviedol, že evidujú podnety z nedostatku lekárenských služieb aj počas nočných hodín.
„Zvyčajne sú to telefonické upovedomenia o nečinnosti alebo nedostupnosti po otváracích hodinách. Najčastejšie nastáva problém v ambulanciách pohotovostnej služby – pacient síce odíde ošetrený, ale nedostane lieky do nasledujúceho dňa," špecifikuje pre Štandard Eva Lacová, hovorkyňa kraja.
Keďže tieto pohotovostné služby nie sú hradené z verejných zdrojov, ich fungovanie nie je podľa samospráv rentabilné. Zatvorené nonstop lekárne sú výsledkom dlhodobo neriešenej štruktúry výdavkov na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.
„V súčasnosti nedošlo k žiadnym zmenám financovania lekárenskej pohotovostnej služby zo strany zdravotných poisťovní, situácia s nimi teda ostáva rovnaká," vraví pre Štandard Zuzana Vilčeková, hovorkyňa Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Lekárne na celom Slovensku aj podľa vyjadrení ďalších samospráv zostávajú otvorené maximálne do 22:30.
Komunikačno-marketingové oddelenie Košického samosprávneho kraja pre Štandard konštatuje, že kraj ani nemá kompetenciu nariadiť niektorej lekárni nepretržitú prevádzku.
„Lekárenská pohotovosť by mala štandardne nadväzovať na ambulantnú pohotovostnú službu, ktorá je v prípade detí a dorastu otvorená do 20.00 h a pre dospelých a stomatológiu funguje do 22.00 h," spresňuje košická samospráva.
V prípade, ak pacienti potrebujú akútnu zdravotnú starostlivosť a ambulantná pohotovostná služba a pohotovostná lekáreň sú zatvorené, odporúča obrátiť sa na urgentný príjem v nemocnici.
Podobne sa pre Štandard vyjadrila aj hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Lenka Kukučková. Vraví, že kraj v zmysle platnej legislatívy prevádzkový čas verejnej lekárne schvaľuje na základe predloženej žiadosti držiteľa povolenia.
„Zatiaľ k nám nebol doručený žiadny podnet od občanov týkajúci sa požiadavky o rozšírenie týchto služieb a taktiež ani žiadosť zo strany držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni o schválenie prevádzkového času nepretržite počas celého týždňa," konštatuje.
Konať by mal štát
Štandard o momentálnej situácii informuje aj Jana Čunderlíková, hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja. Ten podľa nej vynakladá veľké úsilie, aby udržateľným spôsobom zabezpečil prevádzku pohotovostných lekární.
No tvrdí, že "zabezpečenie tejto služby by malo byť predovšetkým v záujme štátu, a preto by mal štát vyčleniť špecifické prostriedky z verejných rozpočtov na jej financovanie".
Pokračuje, že takéto financovanie by malo byť flexibilné, spravodlivé, transparentné a udržateľné, pričom by sa malo zohľadniť zabezpečenie kvalitnej farmaceutickej starostlivosti.
„Tak, aby prevádzky mali motiváciu poskytovať svoje služby aj mimo bežných pracovných hodín," dopĺňa s dôvetkom, že ak táto služba nebude takto financovaná, ich kraj nevidí dôvod, prečo by mal vytvárať tlak na verejné lekárne, ktoré v súčasnosti suplujú úlohu štátu, aby fungovali nonstop.
„Je v záujme štátu, či takúto službu chce pre svojich obyvateľov poskytovať, ak áno, je jeho úlohou vytvoriť vhodné podmienky na jej realizáciu," dodáva Čunderlíková.
V hlavnom meste o prevádzkovom čase rokujú
V Bratislave bola posledná „nonstop" lekáreň zrušená vlani. Samosprávny kraj však chce vyjsť dopytovaným občanom v ústrety a podniknúť kroky k tomu, aby hlavné mesto malo aspoň jednu lekáreň, ktorá by bola nepretržite otvorená.
„Bratislavský samosprávny kraj má záujem, aby boli časy prevádzok rozšírené. Aj preto problematiku poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby vo svojom kraji aktívne rieši," vraví pre Štandard Michal Feik, riaditeľ odboru komunikácie a propagácie Bratislavského samosprávneho kraja.

Na margo prevádzkových časov pripomína, že ešte na júnovom rokovaní so zástupcami Slovenskej lekárnickej komory dohodli predĺženie času poskytovania pohotovostnej služby v Bratislavskom kraji tak, aby boli isté lekárne počas sviatkov a dní pracovného pokoja otvorené do 22.00 h (namiesto 21.00 h). Teda dovtedy, kým funguje ambulantná pohotovostná služba pre dospelých.
Feik ďalej vraví, že majú záujem na tom, aby predaj liekov z týchto zdravotníckych zariadení bol poskytovaný v čo najdlhšom časovom úseku počas celého roka, a preto so Slovenskou lekárnickou komorou o tejto téme ďalej rokujú.
„Podstatnú prekážku v poskytovaní 24-hodinovej pohotovostnej lekárenskej služby však predstavuje jej financovanie, ktoré Slovenská lekárnická komora označuje za finančne neudržateľné pre poskytovateľov, keďže 92 percent predpisov je vybraných do 22.00 h," ozrejmuje Feik.
Štandard oslovil aj samotnú Slovenskú lekárnickú komoru. Na túto tému sa však jej predstavitelia ani po opakovaných e-mailoch a telefonátoch nevyjadrili.
Mohli by do nonstop prevádzok investovať súkromní prevádzkovatelia?
Hlavným problémom zatvorených zdravotníckych zariadení počas nočných hodín sú peniaze. Financovanie farmaceutov a samotných prevádzok je v čase, keď je málo zákazníkov, nerentabilné. Tvrdia to samotní ľudia zo sektora. Výdavky jednoducho presahujú zisky.
Na Slovensku sú však vo vysokom počte zastúpené aj súkromné lekárne Dr. Max, ktorých je vyše 400. Ich výnosy a zisky sú oveľa vyššie ako u zvyšných prevádzok predávajúcich lieky. V roku 2024 mal tento lekárenský reťazec celkové tržby na úrovni takmer 600 miliónov eur.

Na jednu prevádzku tak priemerne pripadajú tržby na úrovni 1,6 milióna eur, zatiaľ čo iné lekárne sa pohybujú v rozmedzí okolo 1,2 milióna eur. Pod spoločnosť patrí aj e-shop, ktorý prevádzkuje Dr. Max 100 s. r. o. Tento online prevádzkovateľ dosiahol za posledný rok tržby vyše 37 miliónov eur.
Redaktorka Štandardu preto na margo otvorených nonstop lekární oslovila aj najväčšiu sieť lekární Dr. Max a pýtala sa na možnosť investovania do takýchto služieb.
„K predmetnej téme u nás prebiehali interné diskusie," objasňuje jej PR manažér Peter Sedláček. Dodáva, že o konkrétnych plánoch budú neskôr informovať.
„Naše lekárne napríklad v obchodných centrách však už v súčasnosti pokrývajú z pohľadu časovej dostupnosti nadštandardnú lekárenskú službu, keďže sú otvorené spravidla až do 21.00 h," uzatvára.