Alkohol si môžete kúpiť nonstop. K liekom sa však v noci v Bratislave nedostanete

Podobnej mienky je aj mamička troch detí, ktorá má s detskými chorobami a využívaním lekární bohaté skúsenosti. „Lekáreň by mala byť nonstop v každej nemocnici. Minimálne by ju ocenili rodičia detí.”

„Mala by byť dostupná aspoň jedna lekáreň a mesto by ju malo dotovať, alebo nariadiť lekárňam striedanie a keď sa im nepáči, tak zrušiť s nimi zmluvy a ponúknuť to prevádzkovateľom, ktorí by boli ochotní mať otvorené nonstop,” súdi rázne ďalšia Bratislavčanka. 

Prečo zrušili jedinú nonstop lekáreň?

Na otázku, prečo počas letných mesiacov nebola k dispozícii ani jedna nonstop lekáreň, sa pre Štandard vyjadrila hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Lucia Forman.

„Predstavitelia lekárnickej komory požiadali v ostatnom čase o zrušenie 24-hodinovej nonstop lekárenskej pohotovosti, ktorú vykonávala Univerzitná lekáreň,” hovorí Forman o situácii zrušených nepretržitých hodín lekárne. 

„Bratislavský samosprávny kraj (BSK) bol nútený od júla 2024 upraviť Rozpisy lekárenskej pohotovosti tak, že táto lekáreň už neposkytuje lekárenskú pohotovosť 24 hodín denne ako donedávna, ale do 21.00 resp. 19.00 hod,” dodáva Forman.

BSK teda podrobne informoval ľudí v podobe rozpisov na jednotlivé mesiace, podľa ktorých bola a stále je do 22.30 hod k dispozícii Verejná nemocničná lekáreň (Národný ústav detských chorôb) na Limbovej 1.

„Rozpisy lekárenskej pohotovostnej služby (LPS) v znení Zákona č. 362 z roku 2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach (v aktuálnom znení) stanovuje podľa návrhu lekárnickej komory a na základe  dohody so slovenskou lekárnickou komorou Bratislavský samosprávny kraj,” spresňuje Forman.  

Keďže bola počas mesiacov júl a august zrušená nonstop Univerzitná lekáreň na Ružinovskej 12, ľudia si počas nočných hodín nemohli nikde v celej Bratislave vyzdvihnúť lieky, či už tie na recept alebo voľnopredajné prípravky.

Ako ďalej hovorkyňa Forman uvádza, BSK z tohto dôvodu požiadal Slovenskú lekárnickú komoru o opatrenia na zabezpečenie adekvátnej lekárenskej pohotovostnej služby tak, aby mali pacienti dostupnú lekárenskú pohotovosť v niektorých z lekární aspoň do 21.00 hod. 

BSK situáciu monitoruje. Lucia Forman z BSK zároveň zdôrazňuje hlavnú funkciu pohotovostnej lekárne, u ktorej by na prvom mieste malo byť vydávanie liekov z receptov, ktoré ľudia dostali na pohotovosti. 

„Podľa prieskumov BSK pohotovostné lekárne často v minulosti suplovali bežnú prevádzku lekárne. Najväčšiu záťaž na pohotovostné lekárne počas štátnych sviatkov a voľných dní predstavovali ľudia, ktorí si prišli kúpiť voľnopredajné lieky, veterinárne lieky, tehotenské testy a podobne,” konštatuje Forman. 

Čo hovorí Slovenská lekárnická komora

Stanovisko sme dostali aj od riaditeľky Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Lenky Vasiľovej, ktorá sa vyjadrila ku skráteniu otváracích hodín počas leta v jedinej, doposiaľ nonstop lekárni v Bratislave.

„Univerzitná lekáreň mala schválený prevádzkový čas, ktorého zmenu predložila na schválenie príslušnému samosprávnemu kraju v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch. Určenie návrhu prevádzkového času je zodpovednosťou príslušného poskytovateľa lekárenskej starostlivosti, ktorý pri tom vychádza z reálnych potrieb a možností,” uvádza Vasiľová.

Na otázku, ako SLeK reaguje na názory ľudí, ktorí si myslia, že aspoň jedna 24-hodinová lekáreň by v Bratislave mala fungovať, má riaditeľka Vasiľová jasné stanovisko: „Slovenská lekárnická komora aktuálne neeviduje podnety v zmysle nedostatočného zabezpečenia tejto služby.”

Vasiľová však pre občanov objasňuje, že pre situácie, ktoré vyžadujú starostlivosť v ktorejkoľvek hodine pre akútne ohrozenie zdravia a života, je k dispozícii nepretržitá starostlivosť napríklad urgentného príjmu alebo rýchlej zdravotnej pomoci. 

Podľa Vasiľovej vyjadrení nie je, na rozdiel od siete ambulantnej pohotovosti, sieť lekárenskej pohotovostnej služby (LPS) hradená z verejných zdrojov.

To znamená, že lekárne poskytujú štandardnú zdravotnú starostlivosť „pro bono [dobrovoľne, bezplatne - pozn.red.] v inom ako štandardnom pracovnom čase.”

Ako ďalej Vasiľová zo SLeK informuje, rozsah LPS je na dohode príslušného kraja, lekárnickej komory a poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. 

Zrušia nonstop lekáreň úplne?

Do redakcie sa nám dostali informácie, že inkriminovaná Univerzitná lekáreň na Ružinovskej ulici, ktorá mala podľa rozpisov fungovať od septembra opäť nepretržite, už nebude. Štandard sa bol pozrieť priamo v lekárni, kde farmaceuti ešte ani sami nevedia, ako to bude ďalej.

„Je otázne či budeme od septembra fungovať nonstop, lebo nemáme ľudí. Radi by sme fungovali, ale sami ešte s istotou nevieme, čo bude,” tvrdí zamestnankyňa univerzitnej lekárne. 

Kým pred pár rokmi fungovali nepretržite počas 24 hodín lekárne tri, v tomto roku to už bola iba jedna. Na otázku, či teda s istotou bude alebo nebude fungovať od septembra aspoň táto univerzitná lekáreň nepretržite, Štandard opäť oslovil BSK a SLeK.

„Lekárne nemajú určené a financované žiadne odborné výkony a ich ohodnotenie je výrazným spôsobom viazané na cenu lieku. Finančná hodnota poskytovanej lekárenskej starostlivosti počas LPS nezodpovedá nákladom tejto služby, ktoré znášajú poskytovatelia lekárenskej starostlivosti,” uvádza svoje stanovisko SLeK, pričom poukazuje na dlhodobo neriešenú situáciu s poskytovaním výdavkov na lekárenskú starostlivosť.

Riaditeľka úradu SLeK Lenka Vasiľová vo svojom vyjadrení pre Štandard uvádza, že práve z dôvodu nedostatočného financovania lekární počas nočných hodín nie je udržateľné poskytovanie 24-hodinového prevádzkového času. Podľa jej slov je táto otázka ešte v štádiu riešenia.

Farmaceutka to povedala "po lopate"

Štandard oslovil aj farmaceutku inej lekárne, aby sa nevystavila zbytočnému riziku, priala si zostať v anonymite.

„Pozrite sa, to, či je lekáreň otvorená do 20.00, 22.00 alebo nonstop, nám nikto nezaplatí. Ministerstvo sa na to pozerá pohľadom, že lekáreň má uživiť zisk z výdaja liekov, z predaja doplnkového sortimentu,” vysvetľuje lekárnička, ktorá ďalej hovorí o tom, že obrat a tržba počas nočných hodín nie sú na takej úrovni, aby im pokryli náklady na prevádzku. 

„Rieši sa to dlhodobo, ministerstvo odmieta lekárenskú pohotovosť finančne odmeňovať tak, ako je to v prípade lekárov. A bez nároku na plat by sa tam nepostavil nik,” uvádza zamestnankyňa lekárne.  

Podľa nej však pacient, ktorý nutne potrebuje dávku určitého lieku, dostane ju priamo na lekárskej pohotovosti. V prípade, ak je následne hospitalizovaný, tak priamo na oddelení. 

„V ideálnom svete, kde všetko funguje, by bolo skvelé, že ideš na pohotovosť, predpíšu ti liek, ideš do lekárne, vydajú ti ho. Ľudia sú ohodnotení a jednotlivé súčasti zdravotníctva prepojené,” opisuje farmaceutka ideálnu situáciu. Podľa nej si však v našej krajine na takéto niečo ešte musíme počkať. 

Možnosti kúpy liekov, keď je lekáreň zatvorená

Pre rýchlu orientáciu prevádzky lekární v blízkosti vášho bydliska môžete použiť aj aplikáciu, z ktorej zistíte aj to, kde sa momentálne nachádza otvorená lekáreň najbližšie k vám.

Okrem toho sa v Bratislave nachádzajú dva výdajné automaty na voľnopredajné lieky, ktoré sú k dispozícii neustále. Jeden z nich je v podchode na Trnavskom mýte a druhý v mestskej časti Dúbravka. 

„Pokiaľ ide o sortiment, automat je limitovaný legislatívou, preto neobsahuje lieky registrované Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Zákazníci v automate nájdu najmä výživové doplnky, zdravotnícke pomôcky, niekoľko kozmetických výrobkov a potraviny,” informuje pre Štandard Peter Sedláček, PR manažér lekární Dr. Max, ktoré automaty prevádzkujú. 

Sedláček zdôrazňuje, že výdajné automaty majú plniť iba doplnkovú úlohu a ich cieľom je poskytnúť verejnosti pridanú hodnotu vo forme dostupnosti produktov napríklad v čase, keď sú lekárne mimo otváracích hodín.

Na otázku, čo sa z takýchto automatov míňa najčastejšie, čo ľudia najviac kupujú, PR manažér odpovedá: „Výživové doplnky, vitamíny či minerály, ako napríklad magnézium, hroznový cukor či produkty s aktívnym uhlím,” spresňuje Sedláček.

Keďže sú dostupné nepretržite, sú v obľube aj nápoje ako džúsy či minerálne vody. „Záujem vidíme aj o produkty z kategórie Matka a dieťa, ako sú krém na zapareniny, detské výživy či tehotenské testy. A tiež sortiment spojený s intímnym životom, napríklad kondómy,” konštatuje Peter Sedláček. 

Čo sa týka cien voľnopredajných liekov, kúpite ich za rovnakú cenu ako v lekárni, teda o čosi lacnejšie ako cez internet. 

Domáca lekárnička

V nutných prípadoch je najlepšie mať doma svoju pohotovostnú lekárničku, v ktorej by nemali chýbať základné lieky. Podľa PR manažéra Petra Sedláčka sú to lieky proti bolesti a teplote s obsahom paracetamolu, ibuprofenu alebo diclofenaku. 

Niekedy oceníte aj lieky proti hnačke či zápche. Dôležitou súčasťou domácej lekárničky sú aj kvapky do očí, kvapky na uvoľnenie nosa, či do uší. V obdobiach chrípky alebo nachladnutia vám na kašeľ pomôžu cmúľacie pastilky alebo spreje do hrdla. 

V teplých mesiacoch sa zíde lokálny prípravok po uštipnutí hmyzom. V prípade úrazu by vaša lekárnička mala obsahovať dezinfekciu na rany, sterilný obväz, náplasť a leukoplast. 

Redakcia Štandardu sa obrátila aj na ministerstvo zdravotníctva (MZ) s otázkou, či vzniknutá situácia neohrozuje zdravie a životy ľudí.

„O prevádzkovom čase sa majú dohodnúť prevádzkovatelia, SLeK a samosprávne kraje. Slovensko má dobré regionálne pokrytie sieťou lekárenskej starostlivosti vrátane víkendov a sviatkov, a tým zabezpečenú dostupnosť liekov. Prevažná väčšina lekární v supermarketoch a nákupných centrách má otváracie hodiny do 20.00 h až 21.00 h, vo väčších mestách aj dlhšie,” informuje redakciu Komunikačný odbor MZ.