Lekárske odborové združenie (LOZ) a Základná odborová organizácia pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava tvrdia, že takýto systém by zabezpečil väčší priestor pre kontrolu kvality a transparentnosti pri vynakladaní financií na túto službu.
Dodali, že Slovensko nepotrebuje nový tender, ale systémovú reformu, v ktorej bude pacient stredobodom záujmu a nebude ďalej vytváraný priestor na nekontrolovateľný zisk finančných skupín. Považujú za správne, aby záchranky spadali pod kontrolu štátu a tým bola zabezpečená ich väčšia kvalita.
Podľa podpredsedníčky Základnej odborovej organizácie pri ZZS Bratislava Zuzany Pukancovej otvára dnešný systém príliš veľký priestor súkromným poskytovateľom, kde sa z verejných peňazí tvorí zisk a tieto financie potom chýbajú v slovenskom zdravotníctve. „Z tohto dôvodu jednoznačne podporujeme zámer posilniť vplyv štátu v tejto oblasti,“ upresnila.
Kraj, štát alebo verejnoprospešné organizácie?
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) sa na nedávnej tlačovej konferencii vyjadril, že uvažuje o systéme, v ktorom by pri obsadzovaní staníc záchraniek mal prednosť štát.
„Zvyšné body, ktoré nedokáže personálne alebo finančne obhospodáriť, by išli do súťaže medzi súkromných poskytovateľov. Súťaž však bude musieť byť zákonne upravená, na čom pracujeme,“ dodal v uplynulom týždni Šaško.
Podľa neho nie je pravda, že štátne záchranky vyrábajú stratu a treba sa pozrieť na čísla. Tie podľa vlastných slov má k dispozícii, no najprv ich chce prebrať s Dankom. Upresnil však, že ročne ide na záchranky 220 miliónov eur, z čoho polovica ide štátu.
Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa vo videu na sociálnej sieti vyjadril, že si nevie predstaviť opakovanie rovnakého tendra, preto v strane pripravili tri návrhy prevádzkovania záchraniek.
Prvou je ich spravovanie štátom, druhou je, že si štát prevezme strategicky najdôležitejšie miesta a zvyšok prenechá súkromným poskytovateľom. Treťou možnosťou je začleniť záchranky do integrovaného záchranného systému.
"Hasiči a záchranári už dnes efektívne spolupracujú a takto by bola ich koordinácia ešte rýchlejšia, rovnako by to prinieslo veľkú úsporu finančných prostriedkov," dodal Šutaj Eštok.
Člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo, lekár a poslanec Peter Stachura (KDH) si vie predstaviť niekoľko modelov spravovania záchraniek.
„Jedným z nich je, že záchranky prejdú pod vyššie územné celky, ako je to v Českej republike. Tie si to budú manažovať v rámci svojej pôsobnosti, či už ako samostatná entita, alebo to čiastočne delegujú napríklad na svoje nemocnice,“ vyslovil svoj názor v diskusii na sociálnej sieti.
Druhým variantom je model, ktorý je v Nemecku, kde túto starostlivosť pokrývajú verejnoprospešné organizácie, ako napríklad Červený kríž či Samaritáni.
Bývalý minister zdravotníctva a súčasný poslanec parlamentu Marek Krajčí (hnutie Slovensko) vníma prechod zdravotnej záchrannej služby pod štát ako nádej.
„Pri tejto konštelácii vládnych strán, ktoré si znížili tresty za korupciu a zjavne robia všetko iba pre svoj biznis, by to síce tiež nebolo veľké víťazstvo, ale oni jedného dňa skončia,“ napísal v statuse na sociálnej sieti.
Spomenul, že za jeho éry ministrovania už len vyslovenie verzie štátnych záchraniek spôsobilo „líhanie na koľajnice“.
Prekvapilo ho vyjadrenie Tomáša Szallaya, že by aj strana SaS súhlasila, aby záchranky prevádzkovali kraje.
„Bezpochyby by sme tým získali naspäť do zdravotného systému aj stovky miliónov eur z tendra, ktoré boli určené ako zisk pre poskytovateľov. Bolo by ich potrebné len správne nasmerovať a nevytunelovať,“ dodal Krajčí.
Podľa neho ide o strategickú infraštruktúru štátu, ktorú by si mal funkčný štát zabezpečovať sám, tak ako je to aj v okolitých krajinách.
Čo je štátne, je automaticky lepšie?
Asociácia nemocníc Slovenska na svojej sociálnej sieti uviedla, že odmieta tvrdenia Andreja Danka o zoštátnení záchrannej zdravotnej služby.
„Tieto úvahy sú nezodpovedné, rovnako ako vyjadrenia, že súkromní prevádzkovatelia záchraniek majú státisícové zisky,“ píšu s tým, že tak, ako sú neefektívne štátne nemocnice, na ktorých dlhy sa skladajú ľudia, tak by to bolo aj v prípade záchraniek, ak by ich sto percent vlastnil štát.
„Ak sú problémy s predraženými nákupmi a neefektívnosťou v oblasti záchrannej služby, je za to zodpovedný štát a jemu podriadené inštitúcie. Nikto, kto prevádzkuje sanitku alebo záchranné miesto, nemá zisk 500-tisíc eur ročne, ako to nesprávne tvrdí Andrej Danko,“ upresňuje asociácia.
Trvá na svojom postoji, že záchranná zdravotná služba musí byť prepojená s nemocnicami, ktoré majú urgentný príjem I. a II. typu. „Pretože sú ich predĺženou rukou a prepojenie je kľúčové pre efektívnu zdravotnú starostlivosť,“ zhodnotila asociácia.
Zároveň dodala, že podľa organizácie INEKO, kým štátne záchranky dostali za šesť rokov dvanásť pokút v celkovej výške 23 200 eur za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, súkromné záchranky len sedem pokút za 5 300 eur.
„Ako môže niekto tvrdiť, že to, čo je štátne, je automaticky lepšie? Štátne aj súkromné záchranky dostávajú rovnaké platby od poisťovní. Štátne záchranky navyše dostali autá, ktoré kúpilo ministerstvo, súkromné nedostali nič. Je to fér?“ pýta sa viceprezident ANS Igor Pramuk.
„Ekonomický blud“
Model vyššieho podielu štátu na záchranárskych ambulanciách nevidí ako dôvodný dlhoročný záchranár a odborný zástupca spoločnosti Life Star Emergency Viliam Dobiáš.
„Štát nevie postaviť diaľnicu, nemocnice, všetko, čo kupuje, je predražené a ešte to aj dlho trvá. Štátne nemocnice sa zadlžujú, vedenie v nich sa mení každú chvíľu a tým pádom chýba kontinuita,“ menuje pre Štandard nevýhody skúsený záchranár s upozornením, že 20 rokov je polovica záchraniek v súkromných rukách a podľa jeho slov funguje nadštandardne.
„Nevidím jediný rozumný dôvod na zvyšovanie podielu štátu. Reči o šetrení na záchrankách v štátnom vlastníctve sú ekonomický blud. Pre štátne záchranky predsa platia tie isté platy, cena nafty, cena vozidiel a vybavenia, nájomného na priestory, ako je to pre súkromníka. Okrem toho súkromník nebude platiť fiktívne pracovné pozície ani dávať úplatky niekomu inému,“ povedal.
Najskôr analýza, potom nastavenie systému
Nezávislá zdravotnícka analytička Jana Ježíková pre Štandard vraví, že o zmene systému by sme sa v súčasnosti vôbec nebavili, ak by tendrovanie naozaj garantovalo zabezpečenie bezpečného a funkčného systému a súčasne výber najkvalitnejších prevádzkovateľov.
„Na to, čo je kvalita pri záchrankách, by sa však muselo ministerstvo pripravovať dlhodobejšie, čo neurobilo,“ pomenovala problém.
Pri hľadaní toho najlepšieho riešenia pre Slovensko je podľa jej slov potrebné najskôr si zanalyzovať, čo sú nedostatky a čo prínosy dnešného nastavenia systému. Odporúča neostať len pri cene, teda pri spôsobe financovania záchraniek.
„Lebo, ak hovoríme, že záchranky sú výnosný biznis, je to tak najmä preto, že cenu takto dlhodobo nastavuje ministerstvo. Keby sa ministerstvo rozhodlo, že od 1. januára ceny zníži, tak by sa do tohtoročného tendra nikto neprihlásil,“ skonštatovala a dodala, že schopnosť nastaviť správnu cenu nezávisí len od schopnosti počítať a rozumieť, ale aj od prípadných iných motívov ľudí na ministerstve.
Z jej pohľadu je teda dôležité pozrieť sa najskôr na to, či a ako je nastavená minimalizácia zbytočných výjazdov a zbytočne privezených pacientov do nemocníc, rovnako aj na to, ako takzvaných neliečených pacientov privážajú do nemocníc. Ďalej je podľa nej dôležité pozrieť sa na nemocnice, ich vlastníctvo a prípadnú motiváciu dovážania pacientov a napĺňania nemocníc.
„Pozrime sa na bezpečnosť garantovania poskytovania tejto služby ako kritickej infraštruktúry štátu. Pozrime sa na ťahúne kvality a inovácií. Pozrime sa na to, v čom sú výhody vlastníctva štátu, vlastníctva menším či väčším počtom subjektov, či a v čom nás posúva konkurencia a kde je priestor na konkurenciu,“ odporúča analytička.
Upozorňuje tiež, že treba rozlišovať, ktoré nedostatky sú na úrovni operačného strediska a ktoré na úrovni prevádzkovateľov sanitiek. Ďalej je potrebné zistiť, čo z uvedeného vedia kompetentní zlepšiť zákonom a nižšími právnymi predpismi, čo zlepšením procesov a čo je vecou vlastníctva sanitiek.
„Až keď budeme poznať zhodnotenie všetkých rizík a prínosov súčasného a budúceho systému záchraniek, samozrejme, v kontexte priestoru našich nemocníc, ich vlastníckej štruktúry, našich skúseností a vplyvu záujmových skupín priamo alebo cez nominantov štátu, môžeme systém zmeniť,“ uzavrela odborníčka.
