Slovensko stále nemá jasný plán, ako vzdelávať deti utečencov. Nepozná ani ich presný počet

Nedostatky sa naplno prejavili po februári 2022, keď na Slovensko prišli tisíce detí z Ukrajiny.

Zatiaľ čo v Česku zaviedli povinnú školskú dochádzku pre ukrajinské deti už od septembra 2022, na Slovensku začne platiť až od septembra tohto roka, teda po tri a pol roku od začiatku najväčšej migračnej vlny v moderných dejinách Slovenska.

Nejasné čísla o ukrajinských deťoch

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) upozorňuje, že štát stále nemá presné údaje o počte ukrajinských detí u nás, ani o tom, koľko z nich sa reálne vzdeláva.

Podľa analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky sa ku koncu septembra 2023 na Slovensku nachádzalo odhadom 15 103 ukrajinských detí vo veku od 3 do 16 rokov, no viac ako štvrtina z nich nebola zapojená do formálneho vzdelávacieho systému. 

Najväčšia koncentrácia ukrajinských žiakov bola v posledných troch rokoch v okrese Bratislava II, kde sa v priemere učilo 780 detí na 71 školách, nasledoval okres Nitra so 682 deťmi na 82 školách. 

Najvyšší podiel na celkovom počte žiakov mali Bratislavský kraj (3,56 percenta), Nitriansky kraj (2,44 percenta) a Trnavský kraj (2,38 percenta).

Na jazykové kurzy vyčlenil štát celkovo 1,8 milióna eur, no tie často prebiehali po vyučovaní a s lektormi bez špecializácie na slovenčinu ako cudzí jazyk. Zatiaľ čo v roku 2022 organizovala tieto kurzy viac ako polovica škôl, v roku 2024 ich podiel klesol na 22 percent. 

Podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo upozorňuje, že hoci školy situáciu zvládli vďaka nasadeniu učiteľov, samospráv a mimovládnych organizácií, systémové opatrenia sú nevyhnutné.

Súrodencov držali pohromade

Prudký nárast ukrajinských žiakov zažila po vypuknutí vojny aj bratislavská mestská časť Petržalka, kde základné školy navštevovalo v priemere 601 ukrajinských detí.

„Ako najväčšia mestská časť Bratislavy, s 11 základnými a 27 materskými školami, sme museli promptne nastaviť vnútorný komunikačný systém a centralizované prideľovanie detí podľa veku a kapacitných možností,” povedal Štandardu vedúci referátu komunikácie mestskej časti Bratislava-Petržalka Lukáš Laczko.

Dbali pritom aj na to, aby súrodenci zostali v jednej škole bez ohľadu na miesto ich aktuálneho pobytu.

Počet ukrajinských žiakov v tamojších základných školách stúpol z približne 250 v roku 2022 na 340 v roku 2025. Najväčším problémom však nebola len kapacita, ale aj jazyková bariéra, odlišný vzdelávací proces a integrácia detí so špeciálnymi potrebami.

„Potreba pedagogických asistentov vznikala v reálnom čase, no ich prijímanie brzdili administratívne procesy. Situáciu komplikovalo aj časté sťahovanie rodín po Slovensku, čo znamenalo, že deti museli viackrát meniť školu,” vysvetlil Laczko.

Ani finančná pomoc od štátu podľa neho neprišla vždy načas. Príspevky na začlenenie detí z Ukrajiny prichádzali s oneskorením, najmä na odborný personál a jazykových asistentov. 

Mestská časť tak musela suplovať financovanie z vlastných zdrojov, napríklad pri zabezpečení stravovania.

Vzdelávanie cudzincov medzi prioritami

Ministerstvo školstva tvrdí, že po nástupe súčasného vedenia veľmi rýchlo identifikovalo nedostatky a operatívne reagovalo na potreby odídencov z Ukrajiny.

„Ešte v roku 2023 sme zaviedli špeciálne projektové riadenie pre úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády, medzi ktorými je aj projekt výchova a vzdelávanie cudzincov. Téma sa tento rok stala súčasťou sekcie strategických priorít, ktorá spadá priamo pod ministra školstva,“ konkretizoval rezort nášmu denníku.

Namiesto samostatnej stratégie pre cudzincov však plánuje tému rozmanitosti a inklúzie integrovať do celého vzdelávacieho systému.

Od januára 2025 už môžu základné školy zriaďovať takzvané adaptačné triedy pre žiakov s nedostatočnou znalosťou slovenčiny. 

„Pomôžu prekonať jazykovú bariéru a pripravia ich na plynulé zapojenie do bežného vyučovania,“ vysvetlilo ministerstvo s tým, že zaradenie do triedy bude možné najviac na jeden školský rok, a to so súhlasom zákonného zástupcu.

Financovanie a podpora učiteľov

Školy dostali od februára 2025 zo zdrojov EÚ takmer 64 miliónov eur, z toho 22 miliónov z programu Ľudské zdroje a 41,82 milióna z Programu Slovensko. 

Peniaze smerovali do viac ako dvetisíc materských, základných a stredných škôl. Ministerstvo tiež financuje jazykové kurzy pre odídencov a pripravuje novú vyhlášku o jazykových školách vrátane štátneho vzdelávacieho programu pre slovenčinu ako cudzí jazyk.

Podpora sa týka aj pedagógov, ktorí absolvujú webináre, inovačné vzdelávania a metodické usmernenia na prácu v multikultúrnom prostredí.

Od septembra 2022 funguje aj projekt „Podpora odídencov z Ukrajiny vo vzdelávaní“ v spolupráci s UNICEF. Vzniklo osem regionálnych tímov, ktoré poskytujú školám a rodinám odídencov asistenciu, tlmočenie a psychologickú podporu.

Zložité pravidlá a neznalosť systému

Podľa organizácie Človek v ohrození brzdila začleňovanie ukrajinských detí do slovenských škôl chýbajúca povinná školská dochádzka pre odídencov, ktorá začne platiť až od septembra tohto roku.

„Rodičov to odrádzalo od zápisu do slovenských škôl,“ uviedla pre Štandard Katarína Barošová z organizácie.

Podľa nej cudzinci často nepoznajú slovenský školský systém, pravidlá zaraďovania detí so špeciálnymi potrebami či možnosti špeciálnych škôl. V školách chýba systematická jazyková asistencia, adaptačné programy, pedagogickí asistenti a psychosociálne služby. 

„Nedostatok školení pre učiteľov v oblasti inkluzívneho vzdelávania vedie k ťažšej adaptácii detí a v niektorých prípadoch až k vypadávaniu zo školy,“ doplnila Barošová.

Ako ďalej ozrejmila, významným problémom je aj pretrvávajúce dištančné vzdelávanie podľa ukrajinského kurikula. V školskom roku 2023/2024 sa takto učilo 42 percent ukrajinských detí a 43 percent bolo stále zapísaných v ukrajinských školách. 

Stratená skupina

Ďalšou prekážkou sú náročné prijímacie skúšky na stredné školy. 

„Hoci legislatíva umožňuje skúšky v materinskom jazyku, v praxi sa takmer vôbec nevyužíva. Najťažšie je osloviť tínedžerov vo veku 10 až 17 rokov. Mnohí nie sú zapojení do žiadnych služieb, chýbajú o nich dáta a často sa k nim dostávame len náhodne cez rodičov či dobrovoľníkov,” upozornila Barošová.

Samostatnou kapitolou sú podľa nej aj maloletí bez sprievodu. Štát totiž nevytvoril cielenú podporu pre túto skupinu. „Chýbajú programy na zabezpečenie bývania, podpory v štúdiu či psychosociálneho kontaktu. Často ide o ‘stratenú skupinu’,“ opísala.

Ak by sa zlepšilo financovanie zo strany štátu alebo EÚ, prostriedky by podľa nej mali smerovať najmä na scitlivovanie verejnosti voči utečencom, rozvoj kompetencií v školách aj komunite a stabilnú podporu integračných služieb. „Informovaná a empatická verejnosť je základom prijatia a inklúzie,“ zdôraznila.

Organizácia Človek v ohrození tiež volá po finančnej podpore pre mladých Ukrajincov, ktorých rodičia na Slovensku nevedia pravidelne zabezpečiť. 

Navrhuje štipendiá viazané na školskú dochádzku, príspevky na bývanie a základné potreby. Dôležitá je aj cielená podpora sekundárneho vzdelávania, prípravné kurzy na prijímačky, kariérne poradenstvo či prevencia predčasného ukončenia školy.

Zasahujú tam, kde štát váha

Podľa Barošovej mimovládne organizácie na Slovensku často dopĺňajú úlohu štátu pri podpore utečencov a odídencov. „Tam, kde systémové opatrenia chýbajú, najmä v oblasti jazykovej podpory, psychosociálnej pomoci či navigácie v systémoch, mimovládky prakticky vykrývajú medzery,“ vymenovala.

Ako ďalej doplnila, neziskovky dokážu flexibilne a rýchlo reagovať, čo sa prejavilo napríklad zriadením viacjazyčných infokanálov, liniek pomoci či poradenských centier pre zraniteľné skupiny. Bariérou však zostáva nedostatok systematickej legislatívnej a finančnej podpory odborných organizácií. 

„Namiesto toho sa vytvára menej prehľadný systém projektovo financovaných služieb, ktorý nenahrádza potrebu stabilného a prepojeného štátneho rámca,“ upozornila Barošová. 

Pre trvalo udržateľné riešenia je podľa nej kľúčové, aby štát využíval kapacity mimovládnych organizácií ako partnerov, nie ako náhradníkov systému.